Len 25-ročný Ondřej rozbehol vlastný koncept škôl. Inšpiroval sa USA a Fínskom

Ondrej, nie je ľahké sa dostať na školu v New Yorku a nieto si to ešte sám celé vybaviť. Predpokladám, že to nebolo jednoduché.

Nebolo to ľahké najmä preto, lebo som nemal žiadne peniaze k dispozícii. Pokiaľ človek peniaze má a je ochotný do toho investovať, resp. má rodičov, ktorí sú ochotní do toho investovať, tak to nie je také zložité. Koniec koncov, môže zavolať nám, nakoľko máme sprostredkovateľskú agentúru.

Internátne školy sa pokladajú za najlepší typ zahraničných stredných škôl na svete. Sú však veľmi drahé. Stoja od 25 000 dolárov za rok. Na to som ja peniaze nemal.

Ja som vystihol správny čas. Na strednú som šiel v čase, kedy školy nemali dostatok študentov zo zahraničia. Školy boli tak ochotné investovať do študentov z krajín, o ktorých si mysleli, že krajina by mohla v budúcnosti vytvoriť dobrý trh. Ja by som bol referencia a na základe toho by prišli do škôl ďalší žiaci z našej krajiny.

Trvalo to 8 mesiacov, bol som v kontakte s 500 školami. Dostal som nakoniec plné štipendium. Musel som však pracovať, no zvládol som to.

Náplňou práce bol predaj koláčikov, áno?

6 krát do týždňa po vyučovaní ma vzali do auta a dali mi krabicu. Vysadili ma na cudzej ulici, kde som mal 4 až 5 hodín na to, aby som ich kompletne predal. Týždenne som musel zarobiť 800 dolárov, inak by som mal veľmi veľký problém.

To si musel byť dosť pod stresom.

Áno. Človek si to nepripúšťa v ten moment. No myslím si, že ma to naučilo veľa. Bol to taký neustály boj o prežitie.

Skončil si strednú školu, chcel si pracovať v Atlante. Na základe toho, že ti nedali víza, si sa vrátili naspäť do Brna. Kde si sa rozhodli začať podnikať spolu s Tomášom? Študovali ste spolu na škole?

Študovali sme spolu na základnej škole. Keď som vedel, že nemám šancu dostať pracovné víza, zároveň som tiež vedel, že mám rok do toho, aby som mohol ísť na tú univerzitu, ktorá o mňa prejavila záujem.

Povedal som si, že rok budem pracovať, aby som si na to zarobil. V podstate som chodil v Česku po pracovných pohovoroch 2 mesiace. Nikde ma však nezamestnali. Bol som asi v 10 hoteloch na to, aby som tam mohol nosiť kufre. No nevzali ma.

Students may use their electronics for research – they are even encouraged by teachers. What a time to live in! #21century #concentration #learningcanbefun #moreideas #research #macroeconomic #AAP #aaprague

Príspevok, ktorý zdieľa American Academy (@aaprague), 14 Dec 2017 o 2:55 PST

V jeden voľný deň ma napadol nápad so sprostredkovaním týchto služieb. Tak som povedal Tomášovi nech urobí web. Ten web bol neskutočne hnusný. Napísal som tam svojou zlou gramatikou hromadu textu o tom, že som tam študoval a som schopný zariadiť to, že školy, ktoré stoja 50 000 dolárov ročne, budú za 10 000 dolárov ročne pre Čechov a Slovákov. Za týždeň sme podpísali prvú zmluvu. Uvideli sme prvé peniaze.

Ja som skôr človek, ktorý je na vízie a na pohľad zhora. Som schopný veci definovať, definovať nejaké ciele. Tomáš je na exekutívu. Reálne to vie premeniť z papiera na skutočnosť. Sám by som to určite nezvládol. Urobili sme nový web, zaplatili nejakú tú reklamu.

Postupne vám teda aj pribúdali finančné prostriedky.

Všetky peniaze, ktoré sme dostávali od klientov, sme reinvestovali. Prvý rok sme mali okolo 9 klientov. Zarobili sme nejaké peniaze.

Zobrali ste si aj úver?

Nemáme žiadne úvery, nikdy sme si nepožičali žiadne peniaze. Nemáme ani žiadnych investorov. Odmietame ich. Všetko platíme z pozitívneho cashflow, ktorý generujeme.

Teraz sme investovali v Prahe 400 000 eur z vlastných prostriedkov jednorázovo na rekonštrukciu budovy pre naše školy. Najbližšie otvárame školy v Brne a v Bratislave, tam bude tiež potrebná investícia na obnovu budov.

Mali ste nejaké návrhy na kúpu podielu?

Áno, mali. Prvé návrhy na kúpu podielu sme mali pred rokom. Totiž, už pred rokom to bola valuácia na úrovni 9 až 10 miliónov eur za všetky tie aktivity. Teraz sa nám dokonca začali ozývať zahraničné fondy, ktoré sa venujú vzdelávaniu a nakupujú školy po celom svete. Tam sa zase bavíme o vyšších valuáciách.

Ten investor vám vie poskytnúť aj nejakú pridanú hodnotu, nie len prostriedky..

Prínosom by bola pre nás medzinárodná skupina, ktorá prevádzkuje školy ideálne na niekoľkých kontinentoch a má výborne zvládnutú štruktúru riadenia, manažmentu, ľudských zdrojov v rámci vzdelávacej skupiny. Chceli by sme to za nejakú zodpovedajúcu valuáciu, ktorá je logická vzhľadom k dlhodobému rozvoju. Pridaná hodnota je pre nás dôležitá. Nie je to o peniazoch, pretože školstvo nie je startup.

My robíme so školami, ktoré majú 200 ročnú históriu. Školstvo je dlhodobá vec. Chceli by sme partnera, ktorý nám pomôže v tom, aby tu školy boli za 10, 20, 30 rokov.

Čiže je to dlhodobý proces, na ktorom je potrebné riadne pracovať, v ktorom je potrebné tiež neustále zvyšovať kvalitu…

Školstvo je všeobecne veľmi zložité. V zahraničí sa to berie ako biznis. Za minulý rok sme dosiahli obrat okolo 4 miliónov eur. Násobí sa to každým rokom. Znamená to obrovské množstvo nových ľudí, obrovské množstvo investícii, obrovské množstvo nových problémov a procesov, ktoré musíme zvládnuť a k tomu ešte nemáme hotový produkt, ktorý pôjde von a mohli by sme ho predávať.

Kde máte aktuálne dve školy?

V Prahe. Stále máme ten biznis, s ktorým sme pôvodne začali, je to vlastne vzdelávacia agentúra, posielame študentov do zahraničia, organizujeme vzdelávacie veľtrhy najlepších svetových internátnych škôl, ktoré ťaháme do Prahy, Bratislavy, Varšavy a Budapešti.

Generuje to nejaké peniaze, ktoré my potom používame na investície. Prevzali sme súkromné české gymnázium v Prahe, ktoré bolo pred krachom. To sme ozdravili a teraz funguje dobre.

Od septembra nám funguje prvá americká akadémia v Prahe. Máme tam obrovskú budovu s 7 500 m2. V septembri sme otvorili americkú akadémiu v Brne a v Bratislave.

V čom je váš školský systém rozdielny oproti tomu ako funguje teraz, či to je Slovensko alebo Česko?

Je tam obrovský zásadný rozdiel. Je potrebné zmeniť to, že my máme strategického partnera v Spojených štátoch, čo je veľmi kvalitná internátna škola. Bola založená v roku 1823. Tá škola má špeciálny status, ktorý má veľmi málo škôl. Je nezávislá od vládneho systému. Jediné, čo sa na škole kontroluje je fakt, že má definované mission statement, ktorú chce dosiahnuť, ktorá je veľmi obecná. To znamená, chceme vychovávať úspešných študentov pre 21. storočie. Chceme, aby boli študenti prijatí na najlepšie univerzity, aby naplnili svoj potenciál.

Jeden krát za 10 rokov je kontrola, kde sa akreditačný proces obnovuje. Akreditačná organizácia tam  príde a kontroluje, či škola robí všetko pre to, aby dosiahla svoj cieľ. Inak tá škola má absolútnu slobodu v tom, ako si tie veci nastaví, aké bude mať osnovy, jednoducho to musí všetko dávať zmysel.

A je toto možné v Česku a na Slovensku? Sme asi podriadení zákonom, ktoré túto činnosť v tak vysokom rozsahu nedovoľujú.

Áno, u nás to možné nie je. Máme so školou podpísanú zmluvu o strategickom partnerstve, ktoré znamená, že my tu prevádzkujeme americké školy, ich know-how a tiež využívame ich akreditácie. Čiastočne šírime ich vzdelávací program po svete, ale zhruba na 85 % je to náš vzdelávací program. Máme tam teda veľkú slobodu. Defakto nie sme ani v českom, ani v slovenskom systéme. My máme školu, ktorá je akreditovaná v Spojených štátoch. Naši študenti dostanú vysvedčenie, ktoré dostanú, ako keby študovali na tejto škole v Spojených štátoch. Systém sa vôbec nemieša do vecí, ktoré tu robíme.

Celé štúdium prebieha teda v angličtine, áno?

Je to americká škola, nie sú tam žiadni slovenskí ani českí učitelia a ani nebudú, ani jeden. Sú to všetko veľmi kvalitní učitelia, ktorých sme pozbierali z celého sveta. Za mesiac nám chodí 100 až 150 životopisov.

Primárne to v Prahe máme tak, že 75 % študentov tvoria cudzinci, sú to deti veľvyslancov, rodín, ktoré tu podnikajú a riadia veľké firmy. Česi tvoria len 25 %. V Bratislave odhadujem, že to bude 50 na 50. Po LEAF Academy budeme druhou školou, ktorá bude americkým systémom. Tá naša koncepcia je dosť odlišná od koncepcie, ktorú robia oni. Oni fungujú tiež americkým systémom. V Česku sme jedinou školou, ktorá to má.

Ak idem hlbšie do témy, viem že v Amerike je známy fakt, kde sú výstupom projekty a ich prezentácia. Čiže tento systém už len vyzerá lepšie tým, že prináša v sebe praktické riešenie už počas výučby.

My dlhodobo na to vsádzame v celom našom biznise a boli sme vôbec prví, ktorí na to vsadili. Zatiaľ sa nikto iný neobjavil, že by zakladal vzdelávaciu skupinu.

Vsádzame na to, že čím sú ľudia bohatší a čím ich viac cestuje po svete, napríklad študuje vo svete alebo podniká, tak tým viac si budú uvedomovať, že verejné vzdelávacie systémy, či už český alebo slovenský sa vzdialujú tej dobe. A vzdialujú sa ľuďom. Tí ľudia to budú vnímať a vravieť si: „nechceme, aby naše deti, ktoré vyrastajú ale v úplne inej dobe, v ktorej sme vyrastali my, chodili do tej istej školy, ktorá učí rovnako a možno by ich tam učili rovnakí učitelia, ktorí učili nás“.

My staviame na tom, že, bohužiaľ, tá politická reprezentácia a tie ministerstvá školstva nebudú schopné verejné vzdelávacie systémy aklimatizovať do tejto doby.

Pokiaľ sa im tam rozbehnú procesy, tak bude trvať 10 rokov, než sa implementuje celá reforma, tá by bola výborná. Ale to už bude zase neskoro.

My v našich krajinách máme obrovský zlozvyk v tom, že sa veľmi rýchlo mení vedenie na MŠ a hlavne školstvo nie je prioritou. Človek, ktorý by mal najviac lobovať  za zmenu školstva by mal byť predseda vlády, nie minister školstva. Pretože predseda vlády má na to najväčší vplyv. To sa tu nikdy nestalo.

V roku 1970 sa urobil vo Fortune u 500 firiem prieskum. Je tam desať vlastností, ktoré sa vyžadujú od svojich zamestnancov. V rokoch 1970 to bolo písanie, čítanie, poslúchanie. V roku 1990 to bola tímová práca, kreativita, kritické myslenie, iniciatíva a samostatnosť.

To znamená, že pred 28 rokmi sa už toto vedelo. Naša vzdelávacia koncepcia je založená na americkom komponente, to znamená, že u nás si študenti vyberajú predmety. Je to ako v reštaurácii.

Viem, že jednotlivé predmety máte prepojené s inými vednými disciplínami.

Snažíme sa, aby v každej kategórii bola napríklad matematika – ale s obmenou, napríklad v predmete Investovanie. Presne tak. Študenti majú obrovskú mieru profilácie. Predmety sú rozdelené na úrovne. To znamená, pokiaľ má študent záľubu v matematike, môže študovať s ostatnými študentmi vo vyššom ročníku – aj s tými, ktorí sú o dva roky vyššie.

V triedach máme málo študentov, približne 15 na danom predmete. Existujú dve alebo tri výkonnostné skupiny. Na klasickom gymnáziu máte 30 študentov v jednej triede a 10 výkonnostných skupín v danom predmete. Ten učiteľ v tomto prípade nikdy nemôže zachytiť problém.

Takže klesá kvalita aj výkonnosť…

Inšpirujeme sa aj Fínskom. Robia tématické projekty. Celý mesiac sme sa venovali projektu, ktorý sa volal Haunted House – Dom hrôzy.

Naši študenti mali za úlohu urobiť art biznis projekt. Bola tam kombinácia umenia, biznisu a trošku fyziky. Mali to vytvoriť v suteréne budovy školy v Prahe. Museli projekt celý zorganizovať, vytvoriť, spropagovať atď. Investovali sme do toho 500 eur. Cieľom bolo zarobiť.

Študenti sa rozdelili do troch základných tímov – Marketingový tím. Učili sme ich ako propagovať veci na Instagrame, na Google, na Facebooku, ako robiť POPup okná na webovej stránke a ako ľuďom urobiť s Call to action.

A teda každý z nich si mohol vybrať do akého tímu chce ísť, áno?

Druhým tímom bol Biznis tím, ktorý to celé riadil, staral sa o účtovníctvo, o správu financií a podobne. V celom projekte bolo zapojených 70 študentov.

Tretím tímom bol Dizajn, ktorý sa staral o návrh realizácie ako by mal priestor vyzerať. Došiel som na hodinu a študenti hrali hru The Sims. Vytvorili si tam pôdorys nášho suterénu. Použili počítačovú hru k tomu, aby toto navrhli.

Mali dosť nízky budget.

Veľa toho museli vybártrovať. Takže aj to sa museli naučiť. Museli zaplatiť aj hercov – študentov, bolo ich 20. Ďalší študenti sa museli profesionálne naučiť líčiť hercov. S firmou Fear factory vybártrovali to, že ak ich naučia ako sa správne hrá, tak im rozdajú letáčiky pri vstupe.

Ďalšou takou zaujímavou vecou je to, že študenti museli vytvoriť atmosféru, kde dovidíte max do dvoch metrov. Použili na to prístroj na výrobu pary. Na hodine fyziky sa museli naučiť, aký je objem miestnosti, aké je tam svetlo a koľko pary tam musia dať, aby to bolo optimálne.

Koľko času sa venovali projektu?

Na projekt mali jeden mesiac. Týždeň pred tým sa im zrušili všetky predmety. Ten projekt bol skvelý v tom, že fungoval 5 dní. Prišlo sa pozrieť cez 500 ľudí. Len na vstupnom zarobili asi 2 000 eur. Bolo to skvelé v tom, že chodili do školy aj cez víkendy a nechceli ísť domov. Škola tým absolútne žila. Nepoznám žiadnu školu na svete, ktorá by na svete robila takéto veci. Učitelia mali k projektu minimálny prístup.

Čo je v organizovaní najťažšie?

Je veľmi ľahké to celé vymyslieť a veľmi ťažké to realizovať. Máme obrovské šťastie v tom, že sme natrafili na človeka, ktorý je riaditeľ pražskej školy a bude riaditeľom celej siete amerických škôl. Najťažšia vec je nájsť človeka, ktorý bude schopný riadiť a realizovať činnosti a viesť chod školy. Je v tom veľká časť hodnoty, ktorú robíme. Nie je to len o peniazoch, o marketingu, o atraktivite toho, čo robíme. Ale je to o ľuďoch, ktorí vedia koncept zreplikovať vo viacerých krajinách a aj to riadiť.

Koľko bude predstavovať ročné školné v Bratislave?

10 000 eur.

Koľko prijímate študentov?

V Prahe sa prihlásilo 140 študentov. A z toho sme prijali polovicu. Záujem je veľký. Predpokladám, že nám dôjde okolo 150 prihlášok.

Vnímate digitalizáciu v školstve ako veľmi potrebnú vec?

Digitalizácia je len prostriedok. Je to potrebné, no nič to na veci nemení. V podstate tie interaktívne tabule, počítače v triede nahradili akurát klasickú tabulu, kriedu a zošit na písanie.

Aby bolo pochopiteľné, v čom je rozdiel, my sme konkurenciou medzinárodným školám, nie slovenským alebo českým školám. Cielime na úplne inú klientelu a stojíme úplne iné peniaze. To, čo nás ešte odlišuje je fakt, že na rozdiel od škôl v Prahe alebo tu v Bratislave, my nikdy nebudeme stavať kampusy.

Nikdy nebudeme chcieť kúpiť veľké pozemky a postaviť budovy. Nám nejde o formu, ale ide nám prioritne o obsah. Ja som bol na úžasných školách, ktoré mali skvelé kampusy, obrovské jazerá, no ten obsah tam nebol.

Máte nejaký dlhodobý cieľ?

Sú to dve veci. Chceli by sme v Európe vytvoriť sieť amerických škôl. Mojím snom je mať školu v Amerike, ale je to veľmi vzdialené.

Chceli by sme sa priblížiť školám, ktoré majú v Amerike 200 ročnú históriu, aby sa 20 % absolventov dostalo na top 10 univerzít v Amerike.

Premýšľame nad vecami inak a máme unikátne know-how. Spolupracujeme so školami po celom svete, čo tu nerobí takmer nikto. Už teraz radím niekoľkým politickým stranám.

Tú našu koncepciu na americkej akadémii prevzal predseda vlády Českej republiky, mali ju vo svojom volebnom programe. Chceme ísť príkladom. Mojím cieľom je, aby všetky školy do 5 rokov fungovali bez nás.

Organizujete aj veľtrhy v Prahe, Bratislave, Varšave, Budapešti. Niečo podobné ani v strednej Európe neexistuje.

Áno, neexistuje. Len na tomto máme obrat 600 000 dolárov. Je to asi najziskovejšia vec, akú robíme. Najlepšie školy nám platia veľa peňazí za to, že my ich sem vezmeme a odprezentujeme trhu. Sme vlastne monopol. Máme úzku špecifikáciu na školy, ktoré sú veľmi drahé, no veľmi kvalitné. Vytvorili sme tu veľmi dobrý trh. Za budúci rok vyberieme za štúdium 8 miliónov eur.

Kam máte ešte v pláne expandovať?

Pôsobíme len vo V4, do viac krajín asi nepôjdeme. Myslím si, že ciele, ktoré máme nastavené aj dosiahneme. Je potrebné maximalizovať trh, na ktorom sme teraz, pretože ten potenciál je obrovský.

Začali ste čítať biografiu Steva Jobsa. K čomu vás kniha inšpirovala?

Ja som vlastne vždy vedel, že chcem robiť politiku. Pôvodne som chcel pokračovať v Amerike na univerzite so študovaním medzinárodných vzťahov, diplomaciou. Myšlienka s podnikaním prišla až v Amerike, kde som sa musel naučiť predávať. Prečítal som ju 7 krát, obľúbené pasáže som si prečíta aj 20 krát. Fascinovala ma pasáž o vývoji iPadu. Do politiky pôjdem možno až za tých 5 rokov, uvidíme.

Čiže stále si držíte ciel, chcete ísť do politiky, len ten čas sa oddialil.

Áno, určite. Ja to beriem tak, že by som chcel reálne zmeniť školstvo. Nie globálne, ale na úrovni Česka a Slovenska by sa to mohlo podariť. Chcem dokázať to, že ako premýšľam nad školstvom, tak je to realizovateľné, dáva to zmysel a bude to mať výsledky. To znamená, že študenti sa budú učiť nie memorovaním, nie drilom, ale budú sa učiť vecami, ktoré som popísal. Dostanú sa na tie najlepšie univerzity a budú úspešní v živote.

Pokiaľ ja sám sebe budem schopný toto dokázať, tak som schopný sa postaviť pred Českú republiku a povedať im: „Chcem byť ministrom školstva, chcem to zmeniť“. Do tej doby samozrejme nie som schopný toto urobiť, pretože ministrov školstva som videl veľa a viem, že nič nezmenili. Zmenili to akurát k horšiemu. Skutočne toto beriem veľmi zodpovedne a pokiaľ nejakým spôsobom zlyhám, tak ma akákoľvek ambícia na to, aby som niekomu hovoril, čo má robiť, úplne opustí.

Myslíte si, že problém môže byť vyvolaný ľuďmi pôsobiacimi okolo ministra? Častokrát minister aj chce, no nie je to predsa len v jeho rukách…

Áno. Tam je problém v tom – ja neviem ako to funguje na Slovensku, ale v Česku je minister volený na rok a pol. Bez toho, aby sa na rolu postupne pripravovali, využívajú čas na spoznávanie rezortu. V Česku je rozpočet na školstvo 6 miliard eur. Máme 2 milióny študentov. U nás sa za rok a pol vždy minister mení, čo znamená, že úradníci, ktorí pôsobia na najvyšších pozíciách, reálne to školstvo riadia. To sú ale tí rovnakí ľudia, ktorí tam sú od 90. rokov. Z budovy ministerstva málokedy idú preč a veľa ich nevie ani anglicky, nemajú žiadnu skúsenosť a potom je to samozrejme ťažké.

V Česku i na Slovensku sa snažím o to, aby sa stalo školstvo prioritou. Silnými rezortami sú dnes financie, vnútro a zahraničie. Malo by medzi ne patriť i školstvo. Bez podpory predsedu vlády to Minister školstva sám nemôže nikdy zvládnuť.

Vaším cieľom je vyučiť študentov čo najlepšie, aby sa dostali na vysoké školy do zahraničia. Myslíte si, že prezentovanie tohto návrhu by vám prešlo? V podstate beriete študentov zo Slovenska a Česka. Pointou je myšlienka, či celá koncepcia skôr nepredstavuje prekážku.

Predstava, že všetci ľudia, ktorí odídu von a potom sa sem nevrátia, nie je pravdou. Väčšina tých ľudí sa sem vráti. Krajine veľmi pomôže, pokiaľ pôjdu von. A čo je dosť zásadné, môj argument je to, že vy tých ľudí tu nemôžete držať, pretože oni odídu tak či tak.

Ale takto im to dávame rovno „na tanieri“.

Nie je to úplne o tom. Obrovské množstvo študentov chodí teraz do Škandinávie, pretože sú tam školy zadarmo a sú veľmi dobré.

Varujem pred tým, čo sa stalo v Amerike. Tým ako sa vzdialuje vzdelávací systém od ľudí alebo toho, čo je potrebné pre dnešný svet, tým viac vzniká dopyt po alternatíve. Na tom je založený náš biznis.

V Českej republike vzniklo bezprecedentné množstvo súkromných základných škôl v minulých dvoch rokoch. Ministerstvo to začalo zakazovať. Vzniklo ich totiž veľmi veľa. To znamená, je veľké množstvo ľudí, ktorí sú ochotní platiť za to, že ich deti budú chodiť do inej školy. Či to je skvelé, to uvidíme za 20 rokov.

Z dlhodobého hľadiska to značí to, že pokiaľ sa systém nespamätá, tak čoraz viac ľudí, ktorí majú peniaze, budú deti posielať von už na základné školy. Už teraz je to trendom. V našich krajinách budú posielať deti do súkromných škôl, ktoré pre to, že bude po nich veľký dopyt, si nastaví školné tak, aby to bol dobrý biznis. Tým pádom sa zaplatia tí najlepší učitelia. Tí najlepší učitelia budú vyňatí zo systému. Tieto školy môžu fungovať len vo veľkých mestách. To znamená, že na štátnych školách ostanú učitelia, ktorí nemusia byť síce horší, ale nie sú ani tak progresívni.

Môže nastať to, čo sa vytvorilo v Amerike. Vzniknú veľké rozdiely medzi ľuďmi, ktorí majú na školy a ktorí na ne nemajú. Vzniknú dva úplne odlišné vesmíry ľudí, ktorí chodili do školy, ktorá je zastaralá a ľudia, ktorí chodili do modernej školy, ktorá ich pripravila na terajší život. Veľa ľudí mi vyčíta to, že ja tomu len dopomáham. Je to pravda.

V budúcnosti môžete časť vášho budgetu vyčleniť na deti, ktoré budú nadané.

Áno, to je ciel. Toto je ale scenár, ktorý v prípade, ak sa s ním nič neurobí, deti už na základných školách budú chodiť mimo systém.  A to je celá vec, ktorú riešim s prienikom do politiky, aby sa tomu zabránilo, pretože v Amerike to tak skutočne je.

V Amerike sú najlepšie školy na svete a majú ich veľa, pretože majú obrovskú krajinu – najlepšie stredné školy a najlepšie univerzity. A každý, kto vraví opak, tak vraví nezmysly. Stačí sa pozrieť na rebríčky škôl. Ale kľudne sa stačí pozrieť na to, aká firma robila iPhone, aká firma urobila Windows. Vždy sú to americké firmy. A to je zásadným ukazovateľom. Ale tiež platí, že v Amerike sú aj najhoršie školy.

To sú tie, kam chodia Slováci. Poznám mnoho ľudí, ktorí prídu, a ktorí boli najlepší v ročníku.

Presne tak. Pretože študenti, ktorí odtiaľto jazdia do hostiteľských rodín, chodia do štátov typu Mississippi, Severná Dakota, Arkansas a chodia tam do štátnej školy, ktorá je niekde na dedine medzi kukuričnými poliami. Pravdou je to, že študenti, ktorí sú na výmennom pobyte v Amerike, nemôžu študovať ťažké predmety.

Aj keď na to majú?

Áno. Pretože na výmenných študentov je kvóta na počet zahraničných študentov, ktorí môžu predmet študovať na vysokej úrovni. Oni vždy uprednostia Američana pred výmenným študentom. Takže sa tu rozmohol mýtus, že študenti absolvujú ročník v Mississippi, ktorý je veľmi ľahký, takže Američania sú „blbci“. To absolútne nedáva zmysel.

Potom mi ľudia často hovoria, že Američania vytiahnu najlepších ľudí z celého sveta a vezmú ich k sebe. O Britoch sa to napríklad nehovorí. Na Oxforde (GB) študuje 1/3 študentov, ktorí sú zahraniční. Na Harvarde (USA) študuje 12 % zahraničných študentov. Na Oxforde je 3x viac zahraničných študentov ako na Harvarde v USA. 88 % na Harvarde sú Američania.

Napríklad SpaceX Elona Muska, čo je asi najinovatívnejšia firma na svete, má zo zákona zakázané prijímať cudzincov. Celý SpaceX je tvorený len Američanmi.

To je dosť diskriminačné.

Je. Je to preto, lebo Američania majú najlepšie školy. Ja len chcem vyvrátiť mýtus, že Američania sú najlepší na svete nie preto, že by boli najlepší v testoch alebo v porovnávacích celosvetových testoch. To vôbec nie je dôležité. Tam vždy budú najlepší Aziati, pretože tam je školský systém ako vojna. Idú na výkon v testoch.

Ukazovateľom úspešnosti vzdelávacieho systému je miera inovácie, miera pridaných hodnôt v ekonomike. To je zásadný ukazovateľ. Tam je Amerika ďaleko pred všetkými ostatnými. Izrael ako malá krajina je startupová veľmoc a tiež to majú založené na rovnakých princípoch Fínska. Školská a vzdelávacia reforma bola založená na princípe amerického vzdelávacieho princípu. To vie iba málo ľudí. Najlepšie školy vo Švajčiarsku sú tiež americké. :)