Lidl hlási úspech, naplnil sľub, ktorý dal pred rokmi Slovákom

Takto slovenský Lidl ušetril viac ako 20 % plastov a svoj cieľ splnil o tri roky skôr, ako sa pôvodne plánovalo v rámci stratégie REset Plastic. Stovky ton plastov sa podarilo ušetriť vďaka úprave obalov fliaš od nápojov, zmenou však prešli aj obaly iných produktov – orechov a sušených plodov, plienok, pracích gélov, hranolčekov a ďalších.

Už pred niekoľkými rokmi odstránil tento obchodný reťazec z predaja najtenšie igelitky. Úspora na taškách bola 125 ton plastov ročne. Pokles o ďalších 35 ton sa podarilo dosiahnuť ukončením predaja jednorazového plastového riadu a jeho nahradením ekologickejšími alternatívami. 

5 strategických pilierov

„Máme nastavenú jasnú a dlhodobú stratégiu REset Plastic, ktorá stojí na piatich pilieroch: redukcia, redizajn, recyklácia, odstraňovanie a výskum. Spolu s našimi dodávateľmi uvažujeme, pri ktorých produktoch môžeme obmedziť či úplne odstrániť plastové obaly, prípadne ich nahradiť inými, ekologickejšími alternatívami,“ povedal Martin Nagy, konateľ Lidl Slovenská republika zodpovedný za rezort nákupu.

„Napríklad pri ovocí a zelenine ponúkame stále viac nebalených produktov. O takýto postup sa snažíme aj pri iných tovarových skupinách – pri niektorých druhoch oblečenia sme už dávnejšie úplne odstránili plastové fólie.“ 

Jedným z cieľov REset Plastic stratégie je tiež využívanie priemerne 25 % recyklovaného materiálu v obaloch privátnych značiek do roku 2025. Už teraz sa v sortimente Lidlu nachádzajú výrobky, ktorých obaly z veľkej časti tvorí plastový recyklát. Ide o vody značiek Saguaro a Siti, ale napríklad aj niektoré produkty z nepotravinového sortimentu.

zdroj: Lidl

Lidl v roku 2020 spustil projekt Nenechajme to plávať. V rámci neho sa diskont pýta svojich zákazníkov, či naozaj potrebujú mikroténové vrecká, a ponúka im možnosť dobrovoľne si ich zakúpiť za jeden cent.

Redukcia plastov o desiatky ton

Celú sumu následne zdvojnásobí a venuje Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských riek a vodných nádrží. A výsledok? Pokles spotreby jednorazových vrecúšok takmer o tretinu, alebo inak povedané o 87 ton plastov ročne menej. Vodohospodári navyše zo slovenských vôd vylovili viac ako 1 400 ton plastov.

Lidl tiež podporuje zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. V každej zo 157 predajní je pripravený autom na výkup takýchto obalov. Od januára tu zákazníci odovzdali viac ako 110 miliónov fliaš a plechoviek.

To predstavuje viac ako 20 % zo všetkých odovzdaných obalov, pričom sa môžu rozhodnúť, či si záloh ponechajú a uplatnia ako zľavu z nákupu, alebo ho venujú na čistenie prírody. V rámci projektu „Upracme si Slovensko“ poukázali takto zákazníci viac ako 30-tisíc eur a pomohli tak zrealizovať dobrovoľnícke brigády naprieč Slovenskom. 

Mikroplasty našli v ľudskej krvi

Prečo musí byť redukcia plastov zásadnou témou aj v súčasnej dobe? Píše sa rok 2022 a mikroplasty boli vôbec po prvýkrát nájdené už aj v ľudskej krvi, informovali o tom svetové média, ako je The Guardian. Vedci našli ich drobné častice u takmer 80 % testovaných ľudí.

Výskum ukázal, že mikročastice plastov sa môžu šíriť v ľudskom tele a dokonca sa usadzovať aj v orgánoch. Ich celkový dopad na zdravie zatiaľ nebol zistený. Je však známe, že spôsobujú poškodenie ľudských buniek.

Vedci v rámci novej štúdie analyzovali vzorky krvi od 22 anonymných darcov. Išlo o zdravých dospelých a u 17 našli plastové častice. Polovica vzoriek obsahovala PET plast, ktorý sa bežne používa vo fľašiach od nápojov, a tretina obsahovala polystyrén, ktorý sa používa na balenie potravín a iných produktov.

zdroj: Pexels/Alfo Medeiros

Štvrtina vzoriek krvi obsahovala polyetylén, z ktorého sú vyrobené plastové tašky. „Naša štúdia je prvým náznakom, že máme v krvi častice polyméru – je to prelomový výsledok. Určite je rozumné mať obavy,“ povedal profesor Dick Vethaak, ekotoxikológ z Vrije Universiteit Amsterdam v Holandsku pre The Guardian.

Konštatoval, že predchádzajúce práce ukázali, že mikroplasty sa v 10-krát väčšej miere vyskytujú v detskej stolici než u dospelých. Vethaak navyše hovorí, že deti kŕmené z plastových fliaš prehĺtajú milióny mikroplastových častíc každý jeden deň.

„Vo všeobecnosti tiež vieme, že bábätká a malé deti sú zraniteľnejšie voči chemikáliám a časticiam. To ma veľmi znepokojuje, problém je každým dňom naliehavejší,“ povedal a štúdiu označil za priekopnícku.

Výskum je publikovaný v časopise Environment International. Ukázalo sa, že niektoré vzorky krvi obsahovali dva alebo dokonca tri druhy plastov s veľkosťou 0,0007 mm. Vethaak uznal, že množstvo a typ plastu sa medzi vzorkami krvi značne líšili.

Povedal, že rozdiely môžu odrážať aj krátkodobú expozíciu pred odberom vzoriek krvi, ako je pitie z plastovej šálky na kávu alebo nosenie rúšok a respirátorov obsahujúcich plasty.

Výskum financovala holandská národná organizácia pre výskum a vývoj v oblasti zdravia a Common Seas. „Produkcia plastov sa do roku 2040 zdvojnásobí. Máme právo vedieť, čo všetko tento plast robí s našimi telami,“ povedala Jo Royle, zakladateľka charitatívnej organizácie Common Seas.

Nedávna štúdia zistila aj to, že mikroplasty sa môžu prichytiť na vonkajšie membrány červených krviniek a môžu obmedziť ich schopnosť transportovať kyslík. Častice sa našli už aj v placentách tehotných žien. Napríklad u gravidných potkanov rýchlo prechádzajú cez pľúca do srdca, mozgu a iných orgánov plodu. 

Prejdú našim tráviacim traktom

Výskum Univerzity v Gente zase preukázal, že 99 % mikroplastových častíc, ktoré človek skonzumuje, prejde ľudským tráviacim traktom. Zvyšné jedno percento môže preniknúť až do krvného riečišťa a akumulovať sa v ľudskom tele. Ide o vlákna do veľkosti 240 nanometrov.

Experti sa zhodujú, že problém mikroplastov treba riešiť okamžite, predovšetkým kvôli skutočnosti, že sa ich do prostredia uvoľňuje stále viac. Vedci odhadujú, že v oceánoch pláva až 236-tisíc ton mikroplastov.

Avšak plávajúce mikroplasty predstavujú len jedno percento všetkých mikroplastov v oceánoch. Kilometer štvorcový morského dna obsahuje okolo 70 kilogramov mikroplastov.

zdroj: Wikimedia/Subhankar Chatterjee and Shivika Sharma, Unsplash/ National Cancer Institute

Pokiaľ sa podrobnejšie pozrieme na výsledky meraní ohľadom mikrovlákien, zistíme, že bežné stotisícové mesto vyprodukuje len pri praní syntetického oblečenia 170 – 441 kilogramov mikrovlákien denne. Z toho sa do riek a morí vzhľadom na účinnosť čistiarní dostane 9 – 110 kilogramov mikroplastov, čo zodpovedá zhruba množstvu 15 000 plastových tašiek.

Za mikroplasty sa všeobecne považujú plastové čiastočky menšie ako 5 milimetrov. Rozlišujú sa na primárne mikroplasty, ktoré sa do prostredia dostávajú kvôli ľudskej činnosti priamo, a na mikroplasty sekundárne, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastov.