Bar, v ktorom si môžeš vypiť ako slávni spisovatelia

Ľubica Kulčárová / 19. januára 2018 / Rozhovory

zdroj: facebook.com
  • Dvaja bra­tia a ich skvelý ka­ma­rát or­ga­ni­zo­vali 7 ro­kov Capo di tutti party
  • Dnes vlast­nia všetci traja skvelý pod­nik v cen­tre Bra­ti­slavy – Bu­ko­wski Bar

Tento pod­nik fun­guje už rok. Po­me­no­vali ste ho podľa spi­so­va­teľa – Bu­ko­wski, ktorý pil. Prečo? 

Mali sme vy­mys­le­ných veľa náz­vov, dva me­siace sme ich kre­ovali s cha­lanmi. Pô­vodne sme chceli dať meno Kub­rick, bol to fil­mový re­ži­sér. Av­šak jeho ži­vo­tospráva sa k nám ne­ho­dila. Ešte sme roz­mýš­ľali nad náz­vom – Smrť krás­nych srn­cov.

A ten ná­zov ti Mi­lan evi­den­tne ne­pre­šiel. :)

Áno, ne­prešlo mi to. Ná­zov Bu­ko­wski sem ab­so­lútne sedí. Mali sme ši­kov­ného gra­fika, ktorý na­vrhol skicu loga. A aj keď sme vy­be­rali pries­tory, tak sa nám to ho­dilo k ži­vot­nému štýlu Bu­ko­ws­keho.

Na zá­klade čoho ste vy­be­rali pries­tory?

Hľa­dali sme pries­tory dva roky. Ten druhý rok už in­ten­zívne. Na­ko­niec sme vy­brali tento, skvelo to za­padlo do toho, čo sme chceli ro­biť, teda nie len bar, ale aj prog­ram. A je to aj skvelá lo­ka­lita. Ok­rem tohto sme mali ešte popri tomto jobe svoju prácu. A plus sme ešte ro­bili Capo di tutti party, sú to te­ma­tické ak­cie, ktoré sme ro­bili cel­kom 7 ro­kov.

Predsa ste len traja ma­ji­te­lia. Ne­vznikli tam ne­jaké „škriepky“ pri sch­va­ľo­vaní pries­to­rov?

Nez­hodli sme sa pri rôz­nych iných ve­ciach, no s týmto ne­bol prob­lém. Cho­die­vali sme sem ešte keď tu boli Fran­tiš­káni.

Ako dlho ste pries­tory dá­vali do­kopy?

Štyri me­siace sme pre­jed­ná­vali ná­jomnú zmluvu. 7 me­sia­cov sme tu po ve­če­roch a ví­kendy brú­sili, la­ko­vali, ma­ľo­vali, stier­ko­vali. Ak sme niečo ne­ve­deli, po­mohli nám od­bor­níci. Boli to gra­fici, ar­chi­tekti. Vy­be­rali sme rôzne prvky do in­te­ri­éru, ná­by­tok. Tak aj preto sa to na­tiahlo na dobu sied­mich me­sia­cov.

Brali ste si úver alebo ste biz­nis po­kryli z vlast­ných pros­tried­kov?

Brali sme si úver, za­lo­žili sme ro­dinný byt. Z toho sme to celé fi­nan­co­vali. Pô­žička pred­sta­vo­vala 90 000 eur. Celá suma však bola pre­fi­nan­co­vaná. Tá in­ves­tí­cia bola väč­šia, lebo sme to ot­vo­rili, kedy tých 90 000 eur už bolo mi­nu­tých. Ale sa­moz­rejme ne­bolo to všetko v po­riadku. Ešte te­raz, po roku, sme ro­bili pre­rábky spod­ných pries­to­rov, kde sme za­viedli vzdu­cho­tech­niku. Čiže za ten rok sa tam mi­nulo ďal­ších 30 až 40 000 eur. Cel­kom sme teda in­ves­to­vali do biz­nisu 120 – 130 000 eur.

Akú máte ná­vrat­nosť?

Čias­točne sa nám fi­nančné pros­triedky vrá­tili.

Aké ste mali ná­klady na za­čiatku?

Naj­väč­šie ná­klady na za­čiatku pred­sta­vo­valo in­te­ri­é­rové vy­ba­ve­nie ako sú stoly, sto­ličky, vy­ba­ve­nie baru, ká­vo­vary, umý­vačky. Bolo to pár de­sia­tok ti­síc.

Akí ar­chi­tekti vám ro­bili pries­tory?

Your De­signe. Spo­lu­pra­cujú aj s Ur­ban mar­ke­tom.

Takže ide o po­dobnú kli­en­telu. 

Áno. Dlho sme ro­zo­be­rali, akú kli­en­telu tu chceme. Sú to ľu­dia, ktorí radi cho­dia na ur­ban mar­kety, na trhy do Sta­rej trž­nice. Chceli sme sa ale za­me­rať aj na ľudí z gas­tra, ktorí za­tvo­ria svoje pre­vádzky a prišli k nám na vínko. A to sa nám aj po­da­rilo do­siah­nuť.

Po­stu­po­vali ste na zá­klade vy­pra­co­va­ného kon­ceptu alebo?

Ne­bola to zrovna uce­lená kniha, ktorú by sme mali. Av­šak mali sme to zhr­nuté v bo­doch cel­kom presne – aká má byť naša cie­ľovka, aký tu má byť prog­ram. A bolo to aj kvôli ma­ji­te­ľovi bu­dovy. Chcel ve­dieť, aký typ pre­vádzky tu bude.

In­terná ko­mu­ni­ká­cia bola však veľmi ob­šírna. Ale do­pod­robna sme kon­cept ne­mali vy­pra­co­vaný. Dlho sme dis­ku­to­vali, či tu uro­bíme faj­čiar­sky alebo ne­faj­čiar­sky pries­tor. Na­ko­niec sme zvá­žili aj faj­čiar­ske pries­tory a ča­som sme zis­tili, že sme uro­bili dobre.

Je vy­slo­vene niečo, čo vás v tomto biz­nise prek­va­pilo?

Po­čet roz­bi­tých po­há­rov do me­siaca. Me­sačne to vy­chá­dza nie­kedy až 500 eur. To ma šo­kuje do­te­raz. :) Ale tak ne­ve­deli sme úplne presne, čo to ob­náša ro­boty a sna­žili sme sa ísť s ne­ja­kými ide­álmi do toho, ako to bude celé fun­go­vať. A tá re­a­lita člo­veka nie­kedy pre­plieska. Aj to, koľko ho­dín tu trá­vime, keď chceme, aby boli veci do­la­dené, na­priek tomu sa vtedy niečo ne­ga­tívne stane. Ale k tomu množ­stvu zá­kaz­ní­kov to patrí. Vždy tá re­a­lita je iná.

My sme pred tým or­ga­ni­zo­vali Capo party. Zor­ga­ni­zo­vať event na je­den ve­čer s ta­kými barmi ako tam boli, ne­mali až takú kul­túru, ktorú sa sna­žíme uro­biť tu. Je to dia­met­rálne od­lišné od pre­vádzky.

Aké máte tržby? Na­ras­tajú kaž­dým me­sia­com?

Ur­čite. Prvý rok sa nám to vy­ví­jalo. Stále len rástli tržby, stále sme mali no­vých ľudí. Ľu­dia nás ob­ja­vo­vali. Mys­lím si, že druhý rok bude už re­pre­zen­ta­tív­nejší, čo sa týka tr­žieb, bu­deme si ve­dieť po­rov­nať aj za­čia­tok roka a leto na­prí­klad, kde máme k dis­po­zí­cii aj te­rasu a po­tom máme je­seň a zimu, kedy sa vše­obecne veľa pije. A čo sa týka vy­ťa­že­nosti, máme aj v názve Late night drink bar. Tak od 23.00 do 1.00 ho­diny ráno tu býva naj­viac hostí.

Kli­en­tela sa vám aj cha­rak­te­rovo me­nila, alebo na­ozaj sú to tí ľu­dia, kto­rých ste tu chceli mať?

Spl­nilo sa to úplne, alebo tak na 90 % ur­čite. Chceli sme trošku bo­hém­skej­šie typy, alebo ľudí, ktorí sa pro­fesne po­hy­bujú v hu­ma­ni­tár­nej ob­lasti. Ne­máme tu moc typy, ktoré idú na kla­sickú dis­ko­téku, ale možno skôr do KC Du­naj, do Nu Spi­ritu, alebo majú skôr radi živú hudbu. Čiže chodí nám sem veľa žur­na­lis­tov, hu­dob­ní­kov, re­por­té­rov, ľu­dia z re­kla­miek, even­to­viek. Také skôr kre­a­tív­nej­šie typy. Naša cie­ľovka je od 25 ro­kov vyš­šie. Máme tu možno viac štu­den­tov ako sme oča­ká­vali. Na­prí­klad Capo party za­čala tak, že sme zor­ga­ni­zo­vali event pre 100 ka­ma­rá­tov. Rýchlo sa naše meno ší­rilo. Za prvý ví­kend sa tu pre­s­trie­dalo 300 ľudí – ka­ma­ráti na­šich ka­ma­rá­tov. Ale stále je po­trebné na tom pra­co­vať, aby sme si tu udr­žali kli­en­telu, ktorá tu ak­tu­álne fun­guje.

Aký typ ak­cií tu máte?

Každý štvr­tok máme živú hudbu. Býva tu jazz, blues, rock, ne­máme to však žán­rovo vy­me­dzené. Máme tu aj so­botné ak­cie, kde hrajú ka­pely co­ver ver­zie. Máme tu aj ak­cie s ľu­do­vou hud­bou. Šty­ria ra­peri čí­tali texty Bu­ko­ws­keho, vždy ne­ja­kému bás­ni­kovi ve­nu­jeme ve­čer. Keď si tu chcel Billy Bar­man spra­viť párty, tak sme ne­mohli od­miet­nuť. Je to presne ten typ ak­cie, aký by sme tu chceli mať.

Názvy jed­not­li­vých sho­tov alebo drin­kov sú tiež zau­jí­mavé.

Chceli sme vy­skú­šať niečo, čo sme v Bra­ti­slave moc ne­vi­deli. Keď už sme bar po­me­no­vali po spi­so­va­te­ľovi, tak tie shoty by mohli niesť meno ďal­ších spi­so­va­te­ľov, ktorí boli známi tým, že si radi vy­pijú. Po roku sme v dol­ných pries­to­roch pri­dali coc­taily. Tie sú po­me­no­vané podľa náz­vov diel. Bolo veľa ame­ric­kých spi­so­va­te­ľov, ktorí hol­do­vali al­ko­holu. Ne­bol to prob­lém vy­brať. Dali sme si zá­le­žať aj na tom, aby mal ame­rický spi­so­va­teľ ame­rický al­ko­hol.

Mys­lím, že to je veľmi dobrý mar­ke­tin­gový ná­stroj, ktorí ľu­dia radi uví­tajú. 

Ako vra­vím, spo­lu­pra­co­vali sme s veľmi dob­rým gra­fi­kom, kre­a­tív­cami, sami sme do toho za­po­jili hlavy. A aj sa­motný Bu­ko­wski mal zau­jí­mavý ži­vot. Aj jeho vý­raz tváre bol za­pa­mä­ta­teľný. Všetky tieto veci nám sadli do­kopy.

Na­šou vý­ho­dou možno bolo aj to, že sme trošku za­br­dli do tej gas­tro­nó­mie pred tým, ako sme sami ot­vo­rili bar. Ale možno nie­ktoré veci sme uro­bili hor­šie ako by uro­bil nie­kto, kto celý ži­vot pra­co­val v gas­tre. Vi­díme to na pra­cov­ných do­skách za ba­rom, ktoré sa nám po roku po­maly roz­pa­dá­vajú a bu­deme ich mu­sieť na­hra­diť, lebo sme tam po­u­žili drevo a stále je tam voda. Ale na dru­hej strane, tým, že sme ro­bili Capo party, stále sme niečo kre­ovali a sna­žili sa vy­mys­lieť niečo nové, tak toto bola jedna naša vý­hoda. Oslo­vili sme ši­kov­ných ľudí a veľa času sme ve­no­vali tvorbe ná­pa­dov. V nie­čom sme ne­boli pro­fe­sijne de­for­mo­vaní práve preto, že sme takí od­bor­níci od gas­tro­nó­mie ne­boli. Takže to vie mať aj vý­hodu.

Každá minca má dve strany. Roz­mýš­ľali ste, že by ste sem do pod­niku vrá­tili Capo party?

Zva­žo­vali sme to. Av­šak na párty nám cho­dilo nie­kedy až 700 ľudí. Ne­vieme sem vmes­tiť toľko ľudí do jed­nej sály. Nie všetci by vi­deli ka­pelu. Prob­lém vi­díme v tom, že Capo party boli na­di­men­zo­vané na väč­šie pries­tory. Ale na­prí­klad, keď sme vy­mys­leli folk­lórnu ak­ciu, cim­ba­lovku, tak sme ju pro­pa­go­vali aj cez ka­nál Capo party. Ve­deli sme, že to môže oslo­viť ten typ ľudí.

Ve­rili ste na za­čiatku, že vám tento biz­nis vy­jde?

Áno. Ve­rili sme tomu na 120 %. Obá­vali sme sa len toho ako rýchlo sa bude ší­riť naše meno. Sme predsa len trošku „za­šití“. Vždy sme sa na za­čiatku ba­vili, že sa môže na­stať si­tu­ácia, kedy to jed­no­du­cho ne­pôjde. Ro­zo­be­rali sme fi­nančné re­zervy, aby bolo vždy na vý­platy, na za­pla­te­nie fak­túr. Každý je­den z nás ve­ril v kú­tiku svo­jej duše, že nám biz­nis vy­jde, že do­ká­žeme uro­biť pries­tor, kto­rým na­lá­kame ľudí.

Pred­po­klady tam jed­no­du­cho boli. Capo party sme do­kopy or­ga­ni­zo­vali 7 ro­kov. Máme zá­ze­mie ka­ma­rá­tov, fi­nančne sme sa na to pri­pra­vili. Ne­pod­ce­nili sme veci rôz­neho druhu. Do­konca nech­tiac sme ro­bili pries­kum v iných ba­roch. :)

V ko­neč­nom dô­sledku, keby sme tomu ne­ve­rili, tak by sme do toho ne­šli. Celý tento biz­nis je o or­ga­ni­zo­vaní stuffu, ka­piel, o na­sta­vení ce­lého pre­po­je­nia, aby to sadlo ako puzzle. Veľmi nás baví spá­jať ľudí, o tom je aj náš bar.

V akých si­tu­áciách sa ne­viete zhod­núť? 

Ku koncu pre­rábky pries­to­rov sme mali po­norku, keď sme tu každý deň boli za­bo­rení a spolu sme tu pre­rá­bali. Išlo o na­sta­ve­nie pri­orít. Každý z nás vi­del pri­ority inde – je­den v čis­tých to­ale­tách, druhý v čis­tých pod­la­hách. Ďalší z nás chcel vy­g­ra­ví­ro­vané po­háre na shoty – len do týždňa zmizlo asi sto po­há­rov. :) Po­tom sme od toho upus­tili, bolo to fakt drahé.

Na margo tých kon­flik­tov, všetci sme nar­cisy, máme ne­jaké tie svoje egá. Av­šak sme dl­ho­roční ka­ma­ráti, po­známe sa od 14 ro­kov. Veľa ro­hov sa obrú­silo pri Capo party, keď sme sa s Mi­la­nom me­siac ne­roz­prá­vali. :)

Chys­táte sa tento pod­nik ča­som pre­su­núť alebo ot­vo­riť ďal­šie?

Radi by sme ot­vo­rili. Celé to za­tiaľ stojí a padá na pries­to­roch. Nech­ceme, aby to bolo pr­vo­plá­nové. Chceli by sme ho ot­vo­riť tiež v cen­tre Bra­ti­slavy. To najk­raj­šie, čo Bra­ti­slava po­núka, je his­to­rické cen­trum. Nech­ceme ísť do ob­chod­ných cen­tier alebo do síd­lisk. Dáva nám to v cen­tre zmy­sel.

S pries­tormi je buď taký prob­lém, že to člo­vek ne­vie utiah­nuť fi­nančne alebo je prob­lém so sa­mot­ným pries­to­rom. Celé sme to vy­tvá­rali na ob­raz, ktorý nám v Bra­ti­slave chý­bal.

Pries­tory máte veľmi dobre lo­gis­ticky vy­rie­šené.

Celá táto štvrť okolo Sta­rej trž­nice je su­per, za čo mô­žeme byť vďační práve ľu­ďom okolo Sta­rej trž­nice. Je to taký tro­j­u­hol­ník – Lau­rin­ská, Klo­buč­nícka, Stará trž­nica a my, kde sa veľa mla­dých ľudí zdru­žuje.

Akými fuc­kupmi ste si už pre­šli?

Pod­lahu sme asi tri­krát pre­rá­bali a stále je zle spra­vená. :) Chceli sme sem dať pô­vodne liaty be­tón, no bol veľmi drahý. Na­šli sme iné rie­še­nie, ktoré sme teda mu­seli pre­rá­bať. Člo­vek si ča­som uve­domí, že je lep­šie in­ves­to­vať viac. Je vý­hod­nej­šie na za­čiatku kú­piť drah­šie rie­še­nie. Toto na­ozaj platí. Av­šak žia­den vý­razný prú­ser sme tu ne­mali. Ani čo sa týka na­šich za­mest­nan­cov. Máme su­per tím, ktorý sa ni­ja­kým vý­raz­ným spô­so­bom ne­ob­mieňa. Naši za­mest­nanci ve­dia zvlá­dať ná­valy ľudí s úsme­vom na tvári.

A koľko máte za­mest­nan­cov?

Šesť na full­time a šty­roch bri­gád­ni­kov. Ob­čas sa stalo, že nie­kto ne­mo­hol prísť a mu­seli sme za­ska­ko­vať za ba­rom.

Pred­po­kla­dám, že ča­som ste si vy traja vy­pro­fi­lo­vali svoju rolu v pod­niku. 

Mar­tin je je­diný, ktorý vie za­sko­čiť za ba­rom. Je je­diný z nás troch, ktorý má pred­chá­dza­júcu skú­se­nosť z gas­tro­nó­mie. My dvaja vieme za­sko­čiť skôr „pred ba­rom“. Nech­celi sme ísť do biz­nisu bez skú­se­ností. Mar­tin od­išiel z ro­boty a cie­lene si za­čal hľa­dať bri­gádu v gas­tre.

Všet­kých nás ba­via tie úspešné biz­nis prí­behy, dajme tomu veľké úspešné firmy, ktoré už mu­sia mať pro­cesy a kom­pe­ten­cie per­fektne na­sta­vené, bez toho to jed­no­du­cho nejde. O toto sa sna­žíme aj my. Roz­de­lili sme si kom­pe­ten­cie tak, že každý z nás robí to, čo ho baví. Kon­tro­lu­jeme sa pri nie­kto­rých čin­nos­tiach na­vzá­jom. Ak robí Mi­lan dra­ma­tur­giu, ja som jeho štátny ta­jom­ník. V pod­state sme šty­ria ľu­dia na 10 kom­pe­ten­cií. Bar je vtedy po­riad­nym ba­rom, keď sa týchto de­sať vecí spĺňa.

Roz­ho­vor bol ve­dený so všet­kými troma ma­ji­teľmi pod­niku – Mi­cha­lom Kruž­lí­kom, Mar­ti­nom Kruž­lí­kom a Mi­la­nom Čup­kom.

Pridať komentár (0)