Bratislava by mohla prísť o svoj prvý mrakodrap

Pripravovaný mrakodrap Eurovea 2 (viac si o ňom prečítaš TU) je proti územnému plánu hlavného mesta. Myslí si to starosta Ružinova Dušan Pekár, informoval o tom portál Trend. Starostovi sa nepáči ani fakt, že o novom mrakodrape by mala rozhodovať mestská časť Staré Mesto.

Starosta svoje námietky argumentuje tým, že Eurovea 1 a Eurovea 2 sú väčšou časťou na území Ružinova. V roku 2004 bol určeným stavebným úradom na konanie o celej stavbe stavebný úrad Bratislava-Ružinov. Minulý rok však okresný úrad určil za príslušný konať o tej istej stavbe, jej časti, stavebný úrad Bratislava-Staré Mesto. Všetko aj napriek tomu, že to, čo robí Euroveu Euroveou, je na katastrálnom území Ružinova.

Zobraziť celú galériu (6)

“Môžeme sa len domnievať, prečo došlo k takejto zmene stavebného úradu. Kto a prečo predpokladá, že územné rozhodnutie na stavbu bude vydané rýchlo a v rozpore s platným územným plánom mesta Bratislava,” vyjadril sa na svojom Facebooku starosta Ružinova Dušan Pekár.

Ružinov však ako účastník konania a dotknutý orgán využíva všetky zákonom dostupné možnosti, aby poukázal na nesúlad stavby s územným plánom. Kvôli podanému odvolaniu je súčasné konanie na stavebnom úrade mestskej časti Bratislava Staré Mesto prerušené.

Zobraziť celú galériu (6)

Developerom projektu, ktorého súčasťou je aj mrakodrap, je J&T Real Es­tate (v roku 2017 podľa Finstatu znížila stratu o 16 % na -2,482 mil. € a tržby jej klesli o 50 % na 12,36 mil. eur). V tes­nej blíz­kosti náb­re­žia Du­naja by podľa plánov mala vy­rásť bu­dova s výš­kou viac ako 150 met­rov, čo je de­fi­ní­cia pre mra­ko­drap. S takz­va­ným „pr­vým slo­ven­ským mra­ko­dra­pom“, za ktorý sa často ozna­čuje len 45-met­rov vy­soká bu­dova Man­der­láku, sa teda sku­točne ne­bude dať po­rov­nať.

Zobraziť celú galériu (6)

Pro­jekt Euro­vea 2 je však oveľa roz­siah­lejší a ok­rem no­vej do­mi­nanty mesta za­hŕňa vý­stavbu ďal­ších piatich sta­vieb. Sú­časnú Euro­veu by mal vý­razne roz­ší­riť o ďal­šie ob­chodné pries­tory, pri­bud­núť by malo aj šesť ki­no­sál.

Do­plní ju tiež po­d­zemné par­ko­visko, dve bu­dovy s veľ­ko­le­pými kan­ce­lár­skymi pries­tormi a obytné bu­dovy s tak­mer 500 bytmi, údajne s do­stup­nými ce­nami. Zväč­še­nie čaká aj park a pro­me­nádu. Práve tá je v cen­tre zá­ujmu de­ve­lo­pera, ktorý chce dru­hou fá­zou pro­jektu mesto ešte vý­raz­nej­šie pre­po­jiť s Du­na­jom. Plné dokončenie zóny možno očakávať, ak nedôjde k podobným zbytočným komplikáciám, okolo roku 2025.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska