Jazdiť na diaľnici budeme môcť rýchlejšie, no stratili sa peniaze na jej dokončenie až do Košíc

Každý o nej už počul, no nikto ju zatiaľ nevidel. Je vďačnou témou pre nikdy nekončiace diskusie. Jej možná existencia je opradená množstvom povier a nejasností. Nie tentokrát nejde o vybudovanie cyklotrásy v Bratislave, ale o dokončenie diaľnice z Bratislavy do Košíc.

Diaľnica sa stavia už od roku 1939, (vtedy budovaná ešte ako československá autostráda z Chebu do Mukačeva), čo je už 79 rokov. Za tento čas nám bolo prisľúbených hneď niekoľko definitívnych termínov, kedy sme sa mali pohodlne a bezpečne dopraviť z jednej strany Slovenska na tú druhú.

Píše sa rok 2018 a my čakáme už len na dobudovanie jediného úseku. Ide o 13 kilometrovú trasu pri Ružomberku, konkrétne medzi Turanmi a Hubovou. Problémom je okrem neprívetivého terénu aj suma, vďaka ktorej by sa tento úsek mohol dostavať.

Ide o približne miliardu eur. Ak by sme tieto peniaze mali k dispozícii, diaľnica by bola slávnostne sprístupnená v roku 2026. Avšak zdá sa, že my tieto peniaze akosi nemáme, keďže prostriedky z aktuálneho eurofondového balíka sa už minuli.

Sľub dokončiť diaľnicu do roku 2026 spochybnil pre HN online dokonca aj investičný riaditeľ Jiří Hájek. „Veštec nie som, môže sa stať, že na miliardovú stavbu nezoženieme financie. Ale snažíme sa, aby sme už tento termín konečne dodržali.“

Že si počul, že v Japonsku po ničivom tsunami opravili 150 metrov diaľnice za šesť dní? No, ono to zrejme pre japonskú vládu a tamojších cestárov nie je príliš lákavá predstava, v ktorej sa pustí do prostetov vyše 127 miliónov obyvateľov. Za to u nás, raz za čas tých pár tisíc ľudí na Kamennom námestí, už naša vláda nejako pretrpí na gauči v Bonaparte či v apartmáne pri mori.

Aj keď sa kompletnej dialnice zrejme tak skoro nedočkáme, minister dopravy prisľúbil malé bolestné. V Rakúsku sa totiž už dnes na niektorých diaľničných úsekoch testuje zvýšenie rýchlosti na 140 km/h. Po vzore našich vyspelých západných kolegov máme zvýšenú rýchlosť testovať aj na slovenských diaľniciach. Áno na tých, na ktorých nám chýbajú aj krajnice.

O zrýchlovaní pritom na Slovensku nepočujeme po prvýkrát. Náš bývalý premier sľuboval aj to, že po dialniciach by sa potencionálne mohlo jazdiť rýchlosťou 160 km/h. Zo smelých plánov napokon zišlo. Minister však pre TV Markíza prezradil, že rýchlosť sa nakoniec bude zvyšovať na rakúskych 140 km/h. „Uvažujeme aj my, vyberieme úsek, ktorý je nie až tak náročný a ak sa dohodnem s ministerkou vnútra, pôjdeme do tohto aj my,“ vyhlásil minister dopravy Árpád Érsek.

Aj keď to so slovenskou dopravou príliš ružovo nevyzerá, nemali by sme zabúdať, na to, čo raz niekto múdry povedal: „buďme vďační za to, čo máme“. Tak buďme. 

Ak si to všeobecne zhrnieme, ako krajina by sme spoločne mohli byť vďační za kvalitu školstva, spokojných učiteľov, ktorých náročná práca je náležite odmenená, študentov, ktorí nemajú problém uplatniť sa na trhu práce, rastúcu zamestnanosť, nezávislosť od iných krajín, či už potravinársku alebo nerastnú, otváranie nových slovenských podnikov, nízke dane, nulovú korupciu, a ukážkovú ochranu investigatívnych novinárov.

Alebo nie?