Štát môže ušetriť až 7,3 miliardy eur. Odborníci ukázali, ako by Slováci mohli platiť nižšie dane

Verejné výdavky majú v roku 2027 dosiahnuť takmer 47 percent HDP, varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na svojom webe. V porovnaní s predpandemickými rokmi ide o výrazný nárast, najmä v sociálnom zabezpečení a zdravotníctve. MESA10, RÚZ a SKDP zároveň navrhujú znížiť dane a odvody. Tvrdia, že peniaze na reformu môže štát nájsť vo vlastných výdavkoch. Uviedli to v spoločnom stanovisku.

Prevýšenie o 7 percent

Rozpočet na roky 2027 až 2029 počíta s tým, že verejné výdavky vrátane eurofondov dosiahnu v roku 2027 úroveň 46,9 % hrubého domáceho produktu (HDP).  RRZ odhaduje mierne nižší podiel, konkrétne 46,6 % HDP. Za posledných desať rokov pritom verejné výdavky postupne rástli. Na začiatku sledovaného obdobia predstavovali približne 40 % HDP.

Pre rozdielne čerpanie eurofondov RRZ porovnáva rok 2027 s priemerom rokov 2016 až 2019. V tomto predkrízovom období dosahovali celkové verejné výdavky v priemere 40 % HDP. Plánované výdavky na rok 2027 tak túto úroveň prevyšujú takmer o sedem percentuálnych bodov HDP.

Najviac peňazí smeruje na dôchodky a zdravotníctvo

Najvýraznejšie rastú výdavky na sociálne zabezpečenie, ktoré sú oproti priemeru rokov 2016 až 2019 vyššie o 1,9 percentuálneho bodu HDP. Najväčšiu časť tohto nárastu predstavujú starobné dôchodky vrátane 13. dôchodkov, ktoré sa podieľajú na zvýšení o 1,3 percentuálneho bodu HDP. K rastu prispievajú aj kompenzácie pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, prídavky na deti a daňový bonus.

Druhou najvýraznejšou položkou je zdravotníctvo s nárastom o 1,7 percentuálneho bodu HDP. Podľa RRZ sa na vyšších výdavkoch v tejto oblasti prejavuje predovšetkým rast miezd zamestnancov v zdravotníctve.

RRZ dodáva, že výdavky na životné prostredie majú stúpnuť o 0,8 percentuálneho bodu HDP. Obrana, administratíva, vzdelávanie a nešpecifikované eurofondy zaznamenávajú zhodne nárast o 0,6 bodu. Pri eurofondoch ide o časť prostriedkov EÚ a výdavkov na spolufinancovanie, ktoré sa v rozpočte nedajú priradiť k iným oblastiam.

Po 0,3 percentuálneho bodu HDP pribúda k ostatným výdavkom na ekonomiku a na položky mimo kontroly vlády, medzi ktoré patria úroky a odvod do EÚ, aj dotácie na energie a do priemyslu. Kategória ostatných výdavkov zostáva bez zmeny.

Na opačnej strane sa nachádza verejný poriadok a bezpečnosť, kde výdavky klesajú o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Ešte výraznejší pokles zaznamenáva doprava. Tá má v porovnaní s predkrízovým priemerom prísť o 0,9 bodu, najmä pre nižšie investície do dopravnej infraštruktúry. Celkový obraz tak podľa RRZ ukazuje rast bežných výdavkov pri poklese investícií.

Žiadajú nižšie dane, účet chcú pokryť úsporami

Práve výdavkovú stránku verejných financií zdôrazňuje aj spoločný návrh MESA10, Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP). Organizácie predstavili komplexnú daňovú reformu, ktorá počíta so zvýšením nezdaniteľného minima o 58 %, zjednotením sadzieb daní na 19 % či zrušením transakčnej dane. Čistý rozpočtový dosah reformy vyčíslili na 3,4 miliardy eur. Podľa autorov ho nemá pokryť ďalšie zvyšovanie daní, ale úspory na výdavkovej strane verejných financií.

Podľa prepočtov MESA10 dosahuje daňovo-odvodové zaťaženie priemernej mzdy na Slovensku v roku 2026 až 44,8 %. V susednom Poľsku je to 39,5 %. Dane z práce tvoria takmer 55 % všetkých daňových príjmov, čo predstavuje štvrtý najvyšší podiel v Európskej únii.

„Štát dnes trestá legálnu prácu vysokými daňami a odvodmi. Zamestnávatelia platia za prácu čoraz viac, no zamestnancom z toho zostáva neúmerne málo,“ uvádza viceprezident RÚZ Jozef Špirko. Podľa neho treba znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, no nie za cenu ďalšieho zadlžovania krajiny. Štát má podľa neho začať šetriť sám na sebe.

Nezdaniteľné minimum má stúpnuť na viac ako 9-tisíc eur

Jadrom reformy je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane zo súčasných 5 965 na 9 398 eur ročne. Vďaka tomu by sa z minimálnej mzdy neplatila daň z príjmu. Návrh počíta aj so zjednotením sadzby dane z príjmov fyzických osôb na 19 percent, znížením sadzieb sociálneho poistenia o dva percentuálne body a zavedením progresívneho daňového bonusu na deti. Nezdaniteľné minimum by sa automaticky valorizovalo podľa rastu priemernej mzdy.

Pre podnikateľov návrh prináša zrušenie transakčnej dane a daňových licencií, zjednotenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 19 percent či postupné zrušenie sektorových daní. Súčasťou je aj rýchlejšie odpisovanie budov, priaznivejšie pravidlá odpočtu daňových strát a zavedenie jednej sadzby DPH vo výške 21 percent.

Prezidentka SKDP Miriam Galandová upozorňuje, že problémom súčasného systému je aj jeho komplikovanosť. „Časté legislatívne zmeny, pribúdajúce výnimky a osobitné daňové režimy zvyšujú administratívne náklady a znižujú právnu istotu daňovníkov,“ vysvetľuje. Podľa nej je dôležité zjednodušiť pravidlá a vytvoriť stabilné a predvídateľné daňové prostredie.

Úspory majú dosiahnuť až 7,3 miliardy eur

Celkové zníženie priamych daní a odvodov predstavuje podľa prepočtov MESA10 sumu 4,3 miliardy eur, teda približne 2,8 percenta HDP. Po započítaní dodatočných príjmov z DPH a dane z motorových vozidiel dosahuje čistý rozpočtový dosah reformy 3,4 miliardy eur, približne 2,2 percenta HDP.

Financovanie má zabezpečiť kombinácia úspor vo verejnej správe, revízií verejných výdavkov, adresnejšieho nastavenia sociálneho systému, zmien v predčasných dôchodkoch a efektívnejšieho nakladania s majetkom štátu. Prepočty MESA10 a návrhy RÚZ identifikujú potenciál úspor vo výške 5,2 až 7,3 miliardy eur.

Súčasťou reformy je aj zmena financovania samospráv. Návrh počíta so širším mixom podielových daní, zavedením prvkov zásluhovosti pri ich rozdeľovaní a postupným prechodom na zdaňovanie nehnuteľností podľa ich hodnoty.

Prezident MESA10 Ivan Mikloš zdôrazňuje, že znižovanie daní si vyžaduje aj nepopulárne rozhodnutia na výdavkovej strane. „Daňová reforma je reálna a zníženie daní je reálne. Politici však musia nájsť odvahu robiť aj nepopulárne opatrenia a šetriť na výdavkoch. Ak chce Slovensko niekedy dobehnúť vyspelejšie krajiny, musí zísť z cesty sociálneho populizmu a namiesto prejedania svojej budúcnosti do nej začať opäť investovať,“ uzatvára.