Kamila Petrincová, dobrovoľníčka v Sochi: Boli tam aj ľudia, ktorí boli už na piatej olympiáde!

Ahoj Kamila, pôsobila si ako dobrovoľníčka na Olympiáde v ruskom Sochi v roku 2014, prezradíš nám, ako si sa tam dostala?

Ahojte. Na možnosť ísť pracovať ako dobrovoľníčka som narazila úplnou náhodou deň pred uzavretím prihlášok. V tom čase som vedela, že nespĺňam vekové požiadavky (bola som o 4 dni mladšia ako som mala byť) a netušila som, ako výberové konanie prebieha, takže to bol naozaj výstrel do tmy.

Na všetky veľké podujatia ako Majstrovstvá sveta vo futbale a Olympijské hry, sa posiela prihláška aj dva roky vopred. Predtým som súťažne lyžovala a toto som aj uviedla v prihláške a hlásila sa na funkciu športového dobrovoľníka. Po podaní prihlášky som z organizačného výboru polroka nikoho nepočula, ozvali sa mi úplne náhodou počas dovolenky v Chorvátsku a pozvali ma na interview, ktoré som absolvovala v podstate na pláži.

Okrem športových skúseností sa ma pýtali aj na jazyky, okrem angličtiny som musela improvizovať aj po rusky a nemecky. Celý výberový proces v Rusku bol bohužiaľ trochu chaotický a ja som do poslednej chvíle nevedela, či som prijatá a či vôbec vycestujem. Konečné potvrdenie som dostala až pred Vianocami a nakoniec som kvôli škole vycestovala v polovici februára.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Kamila Petrincová

Aká bola tvoja funkcia?

Pracovala som ako športová dobrovoľníčka, čo je podľa mňa jedna z najlepších funkcií – pracujete priamo v akcii, so športovcami. Ja konkrétne som pracovala s lyžiarmi na alpských disciplínach a pomáhala na štarte s akreditáciami, číslami atď. Moja práca sa nedala nazvať prácou. Denne sme museli byť na svahu dve tri hodiny a inak sme mohli voľne lyžovať alebo spoznávať krásy Sochi. Bohužiaľ nie všetkým dobrovoľníkom sa ušla takáto práca, boli aj takí, ktorí pracovali 10-12 hodín denne a z olympiády nič nemali.

Tých, ktorí o tom uvažujú do budúcnosti určite zaujíma, čo všetko si mala hradené a čo všetko si musela platiť sama?

V Sochi boli organizátori veľmi štedrí, pre dobrovoľníkov bola hradená strava, ubytovanie, bezplatný transport a najlepšia bola určite dobrovoľnícka uniforma, ktorú sme všetci hrdo nosili. Ja tým, že som navyše pracovala na svahu, som mala ešte aj neobmedzený skipass. Hradila som si teda len letenku a nejaké malé výdavky. Pokiaľ viem, tak v Kórei je to momentálne rovnako, avšak napríklad v Riu nebolo zabezpečené ubytovanie, čo bola naozaj obrovská položka, keďže tam počas olympiády ceny veľmi stúpli.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Kamila Petrincová

Je to pri každej Olympiáde iné? Závisí to od usporiadateľa?

Ako som už načrtla, závisí to od usporiadateľa. Napríklad v Rusku sa snažili vybudovať cez olympiádu dobrovoľnícke hnutie a ukázať sa v pozitívnom svetle, takže tie podmienky boli naozaj štedré. Rio bolo napríklad na tom trochu horšie, Kórea je ale opäť super. Samozrejme to nie je luxusná dovolenka, my sme v Sochi bývali 11 dievčat v trojizbovom byte a nad obedmi sme niekedy krútili hlavami (stalo sa aj také, že sme mali pohánkovú kašu s párkami…). Vždy sa však dalo niečo zohnať a dobrovoľníci boli super komunita, takže ak bolo niekde dobré jedlo hneď sa o tom vedelo. :D

Ako dlho si v Rusku zostávala? Stretla si ďalších slovenských dobrovoľníkov?

Ja sama som bola asi mesiac. Prišla som koncom olympiády a pracovala som hlavne počas paralympiády. Čo sa týka slovenských dobrovoľníkov, stretla som jednu Slovenku, ktorá dlhodobo žije v Kanade. Všetci dobrovoľníci však boli ako veľká rodina, takže človek nikdy nebol sám. Cudzincov nás v Rusku bolo navyše veľmi málo. S viacerými som stále v kontakte a niektorí dokonca išli aj do Ria aj teraz do Kórei.

Čo bolo na tvojej práci najťažšie a čo ťa naopak tešilo najviac?

Ťažké bolo niekedy ranné vstávanie po večernej zábave v olympijskej dedine. :D Inak tam naozaj nebolo nič náročné a naozaj som si celý mesiac neskutočne užila.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Kamila Petrincová

Trošku sentimentálna otázka, ale stretla si niekoho, na koho nikdy nezabudneš?

Určite áno, hlavne na mňa veľmi zapôsobili životné príbehy niektorých paralympionikov a taktiež dobrovoľníkov. Bolo tam naozaj veľa silných príbehov.

A čo situácie, na ktoré nezabudneš? 

Najnezabudnuteľnejší zážitok pre mňa bol otvárací ceremoniál, na ktorý sme s ďalšími dobrovoľníkmi nemali ani lístok, avšak želanie vidieť ho, bolo silnejšie ako pravidlá, takže sme sa tam úspešne prepašovali, tri hodiny sme potom tŕpli, či nás niekto nepríde vyhodiť. Všetko dobre dopadlo a my sme na tom 100-tisícovom štadióne našli voľné miesta.

Poznáš niekoho, kto plánuje pracovať na olympiáde v Pjongčangu? Bude tam veľa Slovákov? Nechcela si si túto skúsenosť zopakovať?

Pre veľa z dobrovoľníkov, s ktorými som bola v Sochi je toto istý druh životného štýlu. Boli tam aj ľudia, ktorí boli už na piatej olympiáde, čiže väčšina tých, ktorí to raz zažili, to skúsia znovu. Ja by som veľmi rada išla aj do Kórei, ale bohužiaľ kvôli vysokoškolským povinnostiam sa mi to nepodarilo. Dobrovoľnícku skúsenosť som si však zopakovala v roku 2016 na Majstrovstvách sveta v hokeji v Moskve. Všetkým, ktorí majú radi šport, športové dobrovoľníctvo odporúčam, sú to naozaj nezabudnuteľné okamihy, skvelá možnosť vidieť krajinu a byť súčasťou takéhoto podujatia!