Lukáš postavil svoj street food na najlepších haluškách na Slovensku, predá stovky porcií denne

Linda Cebrová / 10. júla 2018 / Food biznis

zdroj: Majstri Haluškári
  • Slo­ven­ské fes­ti­valy ne­pat­ria len bur­grom a hot do­gom
  • Jas­ným dô­ka­zom sú aj Maj­stri Ha­luš­kári, ktorí na ak­ciách vzbu­dzujú zá­u­jem nie­len do­má­cich, ale aj tu­ris­tov
  • Za všetko môžu ich ha­lušky do­la­dené do do­ko­na­losti, ktoré sú vraj naj­lep­šie na Slo­ven­sku

Rok čo rok na slo­ven­skej gas­tro scéne pri­búda množ­stvo po­u­lič­ných ob­čerstvení s po­nu­kou jedla, ktoré kva­li­tou ne­za­os­táva za po­nu­kou v re­štau­rá­ciách s ka­men­nou pre­vádz­kou. Niet sa čo di­viť, ši­roká po­nuka je­dál od hot do­gov cez tr­del­níky, wafle až po sushi nedá spá­vať ne­jed­nému mi­lov­ní­kovi jedla, no pre­dov­šet­kým, ako sme sa na Po­hode do­zve­deli: „De­ťom kve­tov a ham­bur­ge­rov.“

Street food však zďa­leka nie je len o ame­ric­kých po­chúť­kach, dô­ka­zom sú Maj­stri Ha­luš­kári. Ide o je­di­nečnú značku, kto­rej ná­zov vy­chá­dza z rov­no­men­nej sú­ťaže “Maj­strov­stvá sveta vo va­rení a je­dení bryn­dzo­vých ha­lu­šiek”, kto­rej sa zú­čast­nil aj ma­ji­teľ pre­vádzky Lu­káš Ma­jer.

Po maj­strov­stvách vo va­rení ha­lu­šiek sa Lu­káš roz­ho­dol tento gas­tro­no­mický pô­ži­tok za­viesť for­mou street fo­odu aj me­dzi ľuďmi. Dnes so svo­jím stán­kom nav­šte­vuje rôzne kul­túrno-spo­lo­čen­ské po­du­ja­tia po ce­lej kra­jine.

Celý tím Maj­strov Ha­luš­ká­rov po­chá­dza z ko­lísky slo­ven­skej ku­chyne – Ban­skej Bys­trice. Aj keď Maj­stri Ha­luš­kári pô­so­bia na gas­tro scéne len je­den rok, toto po­u­ličné ob­čerstve­nie do­káže Lu­káša na­plno uži­viť: „Mo­men­tálne sa ži­vým len tý­mito ak­ci­ami a via­noč­nými tr­hmi. Ale v blíz­kej dobe pri­budne roz­ší­re­nie mo­jich pra­cov­ných ak­ti­vít a pri­budne ka­menná pre­vádzka re­štau­rač­ného za­ria­de­nia,“ ho­vorí Lu­káš pre Star­ti­tup.

Ani Maj­stri Ha­luš­kári však ne­majú každý deň ne­deľu. Aj Lu­káš pri­znáva, že do­pyt po ha­luš­kách zá­visí z časti aj od se­zóny. Tá za­čína v máji a končí v ok­tóbri. Zá­visí to pre­važne od na­plá­no­va­ných po­du­jatí, kto­rých sa môžu zú­čast­niť. Ak hľa­dáš tie naj­lep­šie ha­lušky na Slo­ven­sku, podľa Lu­káša ich ur­čite náj­deš práve v stánku Maj­strov Ha­luš­ká­rov. Za por­ciu tu za­pla­tíš 5 eur.

Po­čas jed­ného dňa Lu­káš spo­ločne s tí­mom ta­kýchto por­cií predá po­kojne aj okolo ti­síc ku­sov. Inak to ne­bolo ani na Po­hode 2018, práve tu pa­dol aj ich re­kord v množ­stve spot­re­bo­va­ných ze­mia­kov.

V čom sa však podľa maj­strov skrýva ta­jom­stvo do­ko­na­lých ha­lu­šiek? „Ide len o to stále do­dr­žia­vať ur­čité zá­sady, štan­dart a na­sto­lenú kva­litu. Ne­šet­ríme na po­u­ží­va­ných su­ro­vi­nách. Všetko ro­bíme poc­tivo, ručne. V na­šom pre­daj­nom stánku máme vždy pred očami ľudí za­ve­sený náš ta­liz­man so slo­ga­nom: „Tu sa varí s lás­kou.“ Takže chceme, aby ľu­ďom naša chuť ha­lu­šiek alebo aj iných je­dál, ktoré pri­pra­vu­jeme, pri­po­mí­nali do­mácu ku­chyňu,“ ho­vorí Lu­káš.

 

Bryn­dzové ha­lušky však nie sú kaž­dému po chuti. Aró­mou pr­vo­má­jo­vej bryn­dze sa často ne­chajú zlá­kať aj za­hra­niční tu­risti. S túž­bou ochut­nať náš tra­dičný po­krm vstu­pujú do ne­pre­bá­da­ných vôd chutí na aké zväčša nie sú pri­pra­vení. A aké sú teda ich naj­čas­tej­šie re­ak­cie?

„Sú takí, ktorí ich už jedli, chu­tili im a dajú si ich znovu. Po­tom sú tí, ktorí ve­dia, že je to naše tra­dičné jedlo a chcú to len z prin­cípu ochut­nať. No a tu sú už re­ak­cie rôzne. Predsa tá bryn­dza je taká špe­ci­fická a ne­poz­najú ju. Ale prek­va­pili ma skôr tým, že čo si cu­dzinci k ha­luš­kám pý­tajú. In­do­via chceli na­prí­klad kari ko­re­nie, Ma­ďari ba­ra­nie rohy a vi­del som už aj bryn­dzové ha­lušky s ke­ču­pom,“ ho­vorí Lu­káš.

Lu­káš verí, že práve va­re­nie ha­lu­šiek, aj keď bez ku­chyne v dre­ve­nej ko­libe, je tým pra­vým biz­ni­som, do kto­rého sa oplatí in­ves­to­vať čas aj ener­giu. Plány mla­dého za­kla­da­teľa pre­vádzky sú jasné: po­kra­čo­vať v trende, ktorý spo­ločne s tí­mom za­vie­dol, a to po dobu naj­me­nej nie­koľ­kých ro­kov. A ako som spo­mí­nal, pri­budne mi re­štá­u­rá­cia, takže väč­šina ener­gie pôjde sem. Inak uvi­dím, akú vý­zvu mi ži­vot ešte pri­ne­sie,“ do­dáva Lu­káš.

Pridať komentár (0)