Michal Juhás z Revúcej odišiel do Thajska, kde založil firmu so 100-miliónovým obratom

  • Michalove podnikateľské začiatky siahajú do roku 2011, kedy založil vlastnú sociálnu sieť pre milovníkov kníh
  • O dva roky neskôr ho kamarát zavolal do Thajska, kde spoločne rozbehli dnes už svetoznámu firmu HotelQuickly
zdroj: Micha Juhás/ pixabay
  • Michalove podnikateľské začiatky siahajú do roku 2011, kedy založil vlastnú sociálnu sieť pre milovníkov kníh
  • O dva roky neskôr ho kamarát zavolal do Thajska, kde spoločne rozbehli dnes už svetoznámu firmu HotelQuickly

V rámci projektu HotelQuickly sa 33-ročný Michal spolu s tímom zameral na last minute rezervácie hotelov a vytvoril mobilnú aplikáciu, ktorá umožňuje ľuďom v rôznych krajinách zabookovať si hotel na poslednú chvíľu. Túto appku si stiahlo už vyše 5 miliónov ľudí a ich obrat dosiahol 100 miliónov dolárov za rok. My sme sa s talentovaným Slovákom porozprávali nielen o tom, aké je to vybudovať prosperujúcu firmu s celosvetovým dosahom, ale aj o rozdieloch v podnikaní u nás a v Ázii či o nutnosti neustáleho sebavzdelávania.

Ahoj Michal, povedz nám najskôr niečo o sebe. Odkiaľ pochádzaš, kde si študoval a ako si sa dostal k IT?

Som z Revúcej, čo je malebné mestečko na strednom Slovensku. Po osemročnom gymnáziu som zvažoval aj štúdium v neďalekých Košiciach či prípadne v Bratislave, no napokon som sa rozhodol pre Prahu. V Čechách som strávil deväť rokov. Už popri štúdiu som pracoval v IT. Vytváral som weby pre malé hostely a reštaurácie.
Potom som sa zamestnal vo firme ComAp, kde som vytvoril ich intranet. Následne som štyri roky pracoval ako IT konzultant pre banky a poisťovne. Nadobudnuté skúsenosti som zúročil pri založení mojej prvej firmy (startupu) BookFan, čo bola sociálna sieť pre milovníkov kníh.

Čo podľa teba stálo za úspechom sociálnej siete BookFan? S akými očakávaniami si do projektu išiel? Naplnili sa?

S kolegom sa nám podarilo vytvoriť produkt, ktorý nadchol milovníkov kníh. Mali sme tam niekoľko inovatívnych elementov, napríklad registrácia bola možná iba cez Facebook login. Dnes je to už bežné, no pred 8 rokmi to bol skvelý zdroj kvalitných registrácií.

V roku 2010 som vytvoril svoj prvý biznis plán a začal obchádzať investorov. Netrvalo dlho a mali sme prvé peniaze na účte. Zároveň sme vyhrali dve startupové súťaže: jednu na WebExpo a druhú Nápad roku. Zdalo sa, že s projektom dobijeme svet, no v skutočnosti sme zápasili s cash flow a monetizáciou používateľov.

Projekt mal nakoniec pomalý a bolestivý koniec, bohužiaľ. Aj ja a môj spoločník Jozef Nevoral sme vášniví čitatelia a prakticky sme si vytvárali produkt pre nás. Keďže to bolo také naše spoločné dieťa, bolo emočne náročné sa s ním rozlúčiť.

V Ázii si rozbehol HotelQuicky. Čo ťa priviedlo do Ázie? Ako vyzerali začiatky tohto projektu?

Tomáša Laboutku som poznal z pražskej startupovej scény. Jedného dňa mi volal, že v Thajsku rozbieha firmu s jeho kamarátom z univerzity, Švajčiarom Chrisom Mischlerom. Hľadali technického spoločníka a vedeli, že ja som programoval už približne 10 rokov. Neprešli ani dva týždne od našej prvej diskusie a už som sedel v lietadle do Bangkoku. Bolo to necelé dva mesiace pred Vianocami 2012. Tie som strávil s rodinou na Slovensku a potom som sa znova vrátil do Thajska. Po pár mesiacoch sme mali funkčné MVP a začali sme obiehať investorov.

Ako ste sa dostali k prvej investícii, o akú čiastku išlo? Aký najvyšší ročný obrat ste doposiaľ dosiahli ?

S tým prvým prototypom sme vyzbierali od tuctu menších investorov spolu viac než milión dolárov. Než sme mali prvú investíciu, minuli sme asi 50-tisíc dolárov, ktoré do firmy vložili spoločníci.

V dobe, keď som z manažmentu firmy odchádzal, robila obrat cca 60-70 miliónov USD. Dnes je to už cca 100 miliónov USD. Musím ale zdôrazniť, že ide o biznis s minimálnou maržou, takže sme neustále zápasili s profitabilitou.

V čom je najväčší rozdiel medzi podnikaním na Slovensku a v Ázii? Aké sú výhody a nevýhody?

Prechod z nášho malého česko-slovenského rybníčka do Ázie mne osobne veľmi otvoril oči a zmenil perspektívu pri podnikaní. Myslím však, že nestačí byť tam dva – tri týždne. Snáď až po roku som začal vnímať rozmery Bangkoku, ktorý aj s okolím má viac obyvateľov ako celé Česko-Slovensko. Okolité trhy sú obrovské, napríklad Indonézia má viac než 250 miliónov obyvateľov.

Kultúrne rozdiely nás neprestávali prekvapovať ani po troch – štyroch rokoch. Keď už sme si mysleli, že trochu poznáme správanie Thajcov, tak nás zaskočili Kórejci alebo Vietnamci. Thajci sú veľmi podnikaví. Neboja sa ísť na ulicu s maličkým stánkom a predávať od jedla cez suveníry až po dáždniky 5 minút po tom, čo začalo pršať.

Narazili sme však na komunikačné problémy s „farangami,“ ako Thajci volajú Európanov. Majú k nám veľký rešpekt a náš európsky manažment zápasil s mentálnou bariérou. Pre nich je ťažké otvorene navrhnúť zmeny vo firme, prísť s novými nápadmi či dávať spätnú väzbu. Postupne sme si niektorých „prevychovali“ a upravili sme procesy vo firme tak, aby mohli prichádzať s nápadmi a kritikou anonymne cez internet.

Kedy nastali prvé problémy s HotelQuickly? Ako sa vám z nich podarilo “vyhrabať”?

Prvé problémy sme mali asi už po mesiaci :). Ak však myslíš také ozajstné existenčné problémy, tak asi po troch rokoch, kedy sme sa dostali do situácie s negatívnym cash-flow, upadajúcou morálkou, a dochádzajúcimi peniazmi na účte. Toto sa podarilo zvrátiť nášmu skvelému CEO Tomášovi Laboutkovi, ktorý v každej situácii vedel nájsť niečo pozitívne a obrátiť to na výzvu. S členmi tímu mal v tom čase 1-1 meetingy a hovoril im, ako môžu túto nepríjemnú situáciu pretaviť na príležitosť k osobnému rozvoju.

Ak by si HotelQuickly rozbiehal dnes, urobil by si niečo inak?

Tak to každopádne. Určite by som zaangažoval expertov z cestového ruchu už v počiatočnej fáze. Vytvoril by som tzv. Customer Advisory Board, čo je koncept podobný klasickému Advisory Boardu, no je zložený z potenciálnych zákazníkov, ktorí v každej iterácii dávajú kvalitný feedback produktovému teamu.

Určite by som sa viac pozeral na to, ako využiť dáta, ktoré sme mali k dispozícii o cenách hotelov po celom svete. V tejto súvislosti by som pracoval na vytvorení celého ekosystému produktov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prinášajú dodatočnú hodnotu zákazníkom.

No najmä—už by som sa nepúšťal do konkurencie s firmami typu Booking.com, Expedia, Agoda, atď. Sú to monštrá s neuveriteľnými marketingovými rozpočtami a vyjednávacou silou.

Akú veľkú rolu hralo v tvojom podnikateľskom úspechu sebavzdelávanie? Aké kurzy či knihy by si odporučil každému mladému človeku s ambíciou preraziť?

Na IT a podnikaní ma baví práve to, že ponúkajú nekonečný potenciál pre osobný rozvoj. V technológiách to napreduje rýchlo, či už v programovacích jazykoch, frameworkoch alebo exponenciálnych technológiách (AI/ML, AR/VR, robotika, blockchain, …). Pri podnikaní sa človek tiež musí neustále učiť a rozširovať obzory, pretože prakticky každý problém už niekto riešil.

Pred pár mesiacmi som sa ponoril do stoicizmu a neprestáva ma udivovať, že mnohé problémy, ktoré dnes riešime, ľudia ako Seneca, Epictetus a Marcus-Aurelius, už pred dvetisíc rokmi popísali a dali jasné inštrukcie, ako ich efektívne prekonať.

Najlepšia kniha, ktorú som za posledný rok prečítal, je Principles od Ray Dalio. Čítam ju už druhýkrát na Kindle a idem si ju ešte objednať v papierovej podobe.

Prečo si sa rozhodol vrátiť späť na Slovensko?

Mám dve deti, trojročnú Miu a päťročného Marka. Neposedia ani minútu, chcú kolobežkovať, bicyklovať, radi by sme chodili do prírody a častejšie navštevovali starých rodičov. Bangkok je skvelé mesto pre mladých, no po čase sa už všetko okuká a zovšednie. Do Hong Kongu a Singapuru sme nechceli ísť kvôli kvalite ovzdušia. Mám radosť, že Bratislava sa za posledné roky takto viditeľne zmenila k lepšiemu.

Čomu sa momentálne naplno venuješ a aké sú tvoje plány do budúcna?

Založil som novú firmu, EdTech Labs Europe. Je to startupové štúdio zamerané na vzdelávacie projekty. S kolegami máme prototypy troch produktov. Budúcnosť práce je hlavne o vzdelávaní a preškoľovaní zamestnancov a freelancerov.

Verím, že ľudia, ktorí prídu o prácu kvôli robotizácii a AI, sa budú musieť učiť nové zručnosti, hlavne technické. Bohužiaľ, hovoríme o veľkej časti populácie. Na druhú stranu, je to skvelá príležitosť pre startupy z nášho EdTech Labu.