Michal pracoval 10 rokov v Anglicku, aby sa mohol vrátiť do Tatier a otvoriť si penzión

Marianna Mikešová / 13. júna 2018 / Zo Slovenska

zdroj: archív Michala Repčáka, Penzión Raimund
  • Množ­stvo mla­dých Slo­vá­kov dnes za prá­cou mieri na zá­pad a Mi­chal Re­pčák ne­bol vý­nim­kou
  • Svoje si však už v An­glicku od­pra­co­val a roz­ho­dol sa vrá­tiť žiť a pod­ni­kať do mi­lo­va­ných Ta­tier
  • Na Slo­ven­sku dnes vlastní re­štau­rá­ciu a dva pen­zi­óny a na­priek ťaž­kos­tiam ná­vrat ne­ľu­tuje

Dnes doba praje ces­to­va­niu nie­len za ob­ja­vo­va­ním, ale aj za prá­cou. Kto je mladý, ši­kovný a môže, od­chá­dza za skú­se­nos­ťami do za­hra­ni­čia, kde ho čaká pre­tĺka­nie sa, no často aj slušné pe­niaze. Pre rov­nakú cestu sa roz­ho­dol aj dnes 35-ročný Kež­mar­čan Mi­chal Re­pčák, ktorý vy­ras­tal pod Tat­rami a od­jak­živa ve­del, že tam raz chce mať vlastný ho­tel. Na­stú­pil preto na ho­te­lovú strednú školu, aby sa k svojmu snu pri­blí­žil, no rýchlo zis­til, že bude po­trebný istý me­dzik­rok, a to práca v za­hra­ničí.

„Ne­bu­dem kla­mať, že som od­išiel kvôli zlep­še­niu svo­jej an­glič­tiny. Od­išiel som najmä kvôli zá­robku, kvôli pe­nia­zom. Mal som svoj sen o pod­ni­kaní a ne­ve­del som si pred­sta­viť nájsť na Slo­ven­sku poc­tivú prácu, kto­rou by som ve­del za­ro­biť dosť pe­ňazí na jeho spl­ne­nie. Prácu som si na­šiel ľahko. Stačí ve­dieť ja­zyk, chcieť a mať od­vahu a chuť pra­co­vať,“ po­ve­dal Mi­chal pre Star­ti­tup.

Vy­pra­co­val sa na ho­te­lo­vého ma­na­žéra

Mladý Slo­vák sa preto vy­bral do sveta – najprv na stáž do Ta­lian­ska, po­tom do Švaj­čiar­ska. Na­sle­do­vala uni­ver­zita, na ktorú bolo tiež treba pe­niaze. Za­mest­nal sa preto v Ne­mecku, no po čase diaľ­kové štú­dium za­ne­chal. Na­po­kon skon­čil na de­sať ro­kov žiť a pra­co­vať v An­glicku, kde si vy­bu­do­val slušnú ka­ri­éru v ho­te­lo­vom biz­nise. Vy­pra­co­val sa až na ma­na­žéra siete bou­ti­que ho­te­lov a pra­vi­delne sa po­hy­bo­val me­dzi smo­tán­kou.

„Sa­moz­rejme som za­čí­nal zdola a ne­mám s tým prob­lém ani te­raz. Bol som lo­jálny jed­nej ro­din­nej firme, pre ktorú som pra­co­val celý čas. Ve­rili mi a dá­vali mi mož­nosť re­a­li­zo­vať sa a zbie­rať nové skú­se­nosti a zna­losti. Ne­skôr som s biz­nis par­tner­kou za­lo­žil spo­loč­nosť, ktorá sa za­obe­rala vý­ro­bou ginu. Doma mám aj vi­noh­rad a mi­lu­jem prácu s ví­nom,“ pre­zra­dil Mi­chal. Gas­tro biz­nis je podľa neho v An­glicku na vy­so­kej úrovni. „Bez ľudí zo Slo­ven­ska a Poľ­ska by však tento biz­nis prak­ticky sko­la­bo­val. Sám Ja­mie Oli­ver to po­ve­dal,“ do­dal. 

Skú­se­nosti sa vrá­til zu­žit­ko­vať do­mov

Slo­vá­kov podľa neho vo svete po­znajú ako ši­kov­ných ľudí, ktorí sa nez­ľaknú žiad­nej práce. Teší ho, že toľko mla­dých chodí do sveta zbie­rať skú­se­nosti aj nové zmýš­ľa­nie a po­tom sa vra­cia zu­žit­ko­vať ich doma. Rov­nako ako Mi­chal, ktorý sa pred dvomi rokmi roz­ho­dol vrá­tiť späť a roz­be­hnúť to, o čom tak dlho sní­val. Skú­se­nosti s ma­na­žo­va­ním ho­te­lo­vého biz­nisu už mal, tak prečo si ko­nečne ne­ot­vo­riť vlastný?

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (17)
zdroj: Pen­zión Rai­mund

„Ni­kdy som nech­cel zo­stať žiť v za­hra­ničí. Mi­lu­jem Slo­ven­sko, len mi dl­h­šie trvalo, kým som ko­nečne na­trvalo mo­hol ostať doma a bez prob­lé­mov si za­bez­pe­čiť štan­dard, ktorý som si pred­sta­vo­val pre moju ro­dinu,“ ho­vorí Mi­chal, kto­rému práve ro­dina vo svete naj­viac chý­bala. Ná­vrat do­mov však ne­bol jed­no­du­chý. Už prvý po­kus s pod­ni­ka­ním na Slo­ven­sku, do kto­rého vlo­žil ne­malé pe­niaze, mu ne­vy­šiel a on sa mu­sel vrá­tiť do za­hra­ni­čia. Chcelo to len tro­chu času. 

Dnes je už hr­dým ma­ji­te­ľom pen­zi­ónu s re­štau­rá­ciou Rai­mund v Dol­nom Smo­kovci a Vily Zvo­nica v Ma­lom Smo­kovci, kde sa snaží po­sky­to­vať kva­litné služby. Na je­dál­nom lís­tku máme na­pí­sané: Poc­tivé menu. Pe­čieme si vlastný chlieb či štrúdľu, džemy, mäso či mliečne vý­robky máme z bio farmy z Važca, ps­truhy z ved­ľaj­šej de­diny. Sna­žím sa, aby naše jedlá boli poc­tivé, ne­ok­rá­dame zá­kaz­ní­kov. Ak však chcete ro­biť kva­litné jedlo a za­mest­ná­vať kva­lit­ných ľudí, na re­štau­rač­nom biz­nise u nás ne­za­ro­bíte hro­madu pe­ňazí,“ zdô­raz­ňuje Mi­chal, ktorý vníma re­štau­rá­ciu skôr ako do­pl­nok k uby­to­va­niu. 

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (17)
zdroj: Pen­zión Rai­mund
Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (17)
zdroj: Pen­zión Rai­mund

Máme čo me­niť k lep­šiemu

Na­priek tomu, že na Slo­ven­sku pri­búda slu­žieb a biz­ni­sov na úrovni, podľa Kež­mar­čana máme ešte stále ob­rov­ské me­dzery, ale tiež po­ten­ciál ich za­pl­niť. Naj­väč­šie re­zervy vidí v kúp­nej sile a veľ­kosti nášho trhu, na kto­rom sa ešte ne­do­kážu uži­viť dobré pod­niky. Rov­nako tiež vo vzde­laní kon­zu­men­tov, ktorí často kva­litu ne­ve­dia do­sta­točne do­ce­niť. Ten naj­väčší prob­lém však vidí v pre­hna­nej by­rok­ra­cii, ktorá kla­die ľu­ďom po­lená pod nohy.

„Množ­stvo vecí sa dá vy­ba­viť cez in­ter­net, ale my tu stále cho­díme po úra­doch ako v mi­nu­lom sto­ročí. Keď som si vy­ba­vo­val po­vo­le­nia na re­štau­rá­ciu, po­tre­bo­val som na to tak­mer dva me­siace, ab­sol­vo­val som množ­stvo kon­trol a o hy­giene ani ne­ho­vo­rím. Náš sys­tém vô­bec ne­pod­po­ruje po­u­ží­va­nie vlast­ných či lo­kál­nych su­ro­vín. Na všetko je po­trebné mať plno po­vo­lení a pa­pie­rov, čo je pre ma­lého pod­ni­ka­teľa ob­rov­ská zá­ťaž,“ myslí si Mi­chal.

Dnes je rád, že sa do­mov mo­hol vrá­tiť, no ob­raz o Slo­ven­sku si už viac ne­ide­a­li­zuje. O to viac sa však snaží po­môcť tam, kde sa dá, a vrá­tiť tak kra­jine to, čo sám do­stal. To isté od­po­rúča aj mla­dým. Vy­brať sa do sveta, ale ne­za­bud­núť pri­tom na svoj do­mov a ne­skôr sa vrá­tiť zu­žit­ko­vať zís­kané skú­se­nosti doma. „Kto iný to má zme­niť k lep­šiemu, ak nie my?“ do­dal Mi­chal.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (17)
zdroj: ar­chív Mi­chala Re­pčáka
Pridať komentár (0)