Z prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK a spoločnosti Profesia vyplýva, že pri výbere univerzity rozmýšľala o štúdiu v zahraničí približne polovica študentov. Drvivá väčšina z nich však napokon zostáva študovať na jednej zo slovenských univerzít. Do zahraničia za vysokoškolským štúdiom dnes odchádza o niečo menej než 15 percent slovenských maturantov.

Prieskum ukazuje, že ak by si mohli študenti, ktorí odpovedali na dotazník vybrať znovu na základe už získaných skúseností z vysokých škôl, počet Slovákov na zahraničných univerzitách by sa ešte zvýšil. Išlo by o takmer 41 percent ľudí. Na otázky odpovedalo celkovo 5330 slovenských vysokoškolákov, pričom 88 percent z nich sú dennými študentmi, prieskumná vzorka pracovala aj 5 percentami študentov študujúcich v zahraničí.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: Profesia

Napriek mnohým polemikám o motiváciách dnešnej generácie k vysokoškolskému vzdelaniu prieskum ukázal, že študenti pri výbere školy brali ohľad najmä na svoju budúcu kariéru a mnohí z nich priznávajú, že ich výsledky na strednej škole boli priemerné až veľmi zlé. Tým, čo mladých ľudí k štúdiu na vysokej škole motivuje je získanie pozitívnych referencií, vidina uplatnenia vo vedeckej obci či na trhu práce.

To, čo viac ako päťtisíc respondentov z prieskumu najviac v oblasti štúdia trápi je jeho nedostatočná organizácia a riadenie, slabá inovácia obsahov a formy vzdelávania, ale aj podcenená starostlivosť o študentov. Radšej by absolvovali praktickú výučbu a zlepšovali svoju komunikáciu, kreativitu, tímovú prácu či cudzie jazyky, ktoré otvárajú dvere do medzinárodného prostredia. Omnoho menšia skupina opýtaných by naopak vylepšila teoretickú a metodologickú prípravu.

Čo je ale mimoriadne dôležitou informáciou vyplývajúcou z prieskumu? Fakt, že až 58 percent slovenských vysokoškolákov by bolo ochotných znášať vyššie finančné náklady na štúdium, ak by to znamenalo zvýšenie jeho kvality.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: Profesia

Zdroj: TS