Nové hodnotenie európskych univerzít odhalilo realitu slovenského školstva

Najlepšie sa umiestnila Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá zaujala 22. miesto. Okrem nej sa v rebríčku umiestnila aj Technická univerzita v Košiciach na 27. mieste a aj Slovenská technická univerzita v Bratislave na 31. až 40. mieste.

Tento ranking zahŕňa 53 inštitúcií z najnovších členských štátov EU. V rebríčku sa objavilo dokonca až 13 českých vysokých škôl, čo je najväčšie zastúpenie zo všetkých porovnaných krajín. Na druhom mieste s 12-timi školami je Poľsko, maďarských vysokých škôl sa umiestnilo sedem a rumunských päť. Naopak Malta je jediným štátom EU13, ktorá v rebríčku nemá ani jediného reprezentanta.

Čo sa týka českých univerzít, najlepšie si viedla Karlova Univerzita, ktorá obsadila štvrté miesto, brnenská Masarykova univerzita je na siedmom mieste a univerzite Palackého v Olomouci patrí desiata pozícia.

Celkovo najlepšie hodnotenou vysokou školou je estónska University of Tartu, ktorú vyštudovalo okrem iného až 40 % členov estónskeho parlamentu, ako aj všetci tamojší sudcovia a markantná väčšina doktorov. Je to taktiež jediná z hodnotených škôl, ktorá sa v celosvetovom rebríčku World University Ranking 2018 umiestnila do 350. miesta. Druhé a tretie miesto rebríčku EU13 patrí cyperským školám Cyprus University of Technology a University of Cyprus.

Pri pohľade na toto hodnotenie môže Slovákov zavaliť pesimizmus. Treba si však uvedomiť, že počet obyvateľov trinástich porovnávaných štátov je približne 100 miliónov, pričom Slovensko je z toho jedna dvadsatina. 22. miesto našej najlepšej univerzity je síce zlé, ale nie katastrofálne.

Nie je tajomstvom, že problémom našich univerzít nie je len dlhodobé zanedbávanie a finančné hladovanie celého rezortu školstva, ale aj viacero slabých univerzít, ktoré len odoberajú prostriedky tým univerzitám, ktoré majú šancu zabodovať o lepšie priečky.

Navyše, máme tú smolu, že české univerzity sú na tom v rámci regiónu a v rámci podmienok na rozvoj veľmi dobre. To sa týka aj samotného financovania, keďže majú rozpočet na jedného študenta približne dvojnásobný, čomu sa skrátka nedá konkurovať, aj keby sme sa rozkrájali.

Tento rok rankingová spoločnosť použila rovnakú metodiku ako v prípade celosvetového rebríčku. Sústredila sa na hodnotenie univerzít v niekoľkých oblastiach, ako je kvalita výuky, veda a výskum, citovanosť, medzinárodné prostredie inštitúcie a príjmy plynúce zo spoluprác s priemyslom. Napríklad Univerzita v Tartu skončila na špici aj v hodnotení kvality výskumu.

Výsledné hodnotenie bolo odhalené v rámci udalosti THE’s Research Excellence: New Europe Summit, ktorý tento rok hostí Univerzita Palackého v Olomouci. Na podrobné výsledky sa môžeš pozrieť TU.