Slováci využívajú aj na cestu z Bratislavy do Prešova radšej Taxify ako preplnený vlak

Ak patríš medzi ľudí, ktorí sa nevyžívajú v jazde v MHD a nechcú mrhať energiou na parkovanie v preplnenom meste, určite pre teba nie je nový pojem Taxify. Dnes môže ísť táto firma z Estónska príkladom všetkým začínajúcim podnikateľom v tom, ako sa transformovať z malého start-upu na silného hráča, pôsobiaceho vo viac ako 20 krajinách.

Prvú jazdu Taxify si si mohol užiť v novembri 2016, kedy sa služba objavila aj v našich uliciach. Len za jeden rok pôsobenia previezlo 850 vodičov Taxify viac ako 150 tisíc cestujúcich, čo svedčí o nemalom záujme zo strany Slovákov.

Zobraziť celú galériu (1)

zdroj: estonianworld.com

V auguste 2017 Taxify oznámila strategické partnerstvo so spoločnosťou Didi Chuxing, poprednou svetovou mobilnou dopravnou platformou, s cieľom zvýšiť trhový podiel v Európe a Afrike, čo ich posunulo raketovou rýchlosťou vpred.

Vyzerá to tak, že vlaky zadarmo dnes priaznivo neovplyvňujú len rozpočty študentov, ale aj alternatívnych taxi služieb. Taxify sa už stretlo aj s prípadom, kedy sa jednému pánovi nechcelo tlačiť v preplnenom vlaku, a preto si objednal jazdu z Bratislavy priamo do Prešova. Cesta dlhá 407 kilometrov ho bez ISICU vyšla na zaujímavých 143 eur.

Nižšie provízie = spokojnejší zákazník aj šofér

Taxify dlhodobo poskytuje nižšie ceny za odvoz, než konkurencia. Netreba však za tým hľadať žiadnu vedu. Taxify si od svojich vodičov berie jednoducho nižšiu províziu než konkurencia, a to vo výške 15 %. Práve nižšia provízia umožňuje spoločnosti Taxify ponúknuť nižšie ceny a vyššiu odmenu pre šoférov zároveň.

Vodiči si tiež môžu vytvoriť vopred zadefinovaný polomer pre vyzdvihnutie cestujúceho, čo znamená, že nemusia cestovať za prácou ďaleko od svojho domu. Aj preto túto službu využíva nie jeden Slovák na privyrobenie si počas voľných dní.

Takéto zlaté časy sa však skončili pre vodičov a cestujúcich v Dánsku. Po troch rokoch pôsobenia musela odtiaľto jedna z alternatívnych taxislužieb odísť. Dôvodom bolo, že nedokázala zabezpečiť splnenie nových pravidiel, ktoré vyplývajú zo zmeny legislatívy. Tá stanovuje povinnú výbavu v podobe taxametra a senzorov, ktoré vyhodnocujú obsadenosť sedadiel.

Podľa BBC alternatívne taxi služby dúfajú, že v budúcnosti sa im podarí nájsť spoločnú reč s úradmi. Firmy však dlhodobo čelia podobným sporom a nezhodám v rôznych krajinách sveta. Tým, že používajú obchodný model, ktorý sa líši od zaužívaných štandardov, sa z nich stávajú  z pohľadu legislatívy nepriatelia.

Koniec koncov, k alternatívnym taxi službám sa práve pozitívne nevyjadrujú ani slovenskí taxikári. Občasní taxikári im majú údajne kradnúť prácu bez toho, aby spĺňali určité nariadenia.

Všetko je to však len o uhle pohľadu. Na jednej strane by pre „klasických“ aj alternatívnych taxikárov mali platiť rovnaké pravidlá. Na druhej strane by bola škoda na plnej čiare odpísať moderné taxi platformy, ktoré sú pre ľudí pohodlné a často dokážu ľuďom ušetriť niekoľko eur.