Slovenský diár zožal úspech, aký neočakávali ani jeho tvorcovia

  • Sú štyria a majú v priemere 25 rokov
  • Už dva roky sa venujú popri svojich zamestnaniach diáru
  • V osobnom rozvoji pomohol množstvu ľudí
  • Na projekt chceli vyzbierať 2-tisíc eur, nakoniec získali až 10-tisíc
befunky-collage-8
Ivan Zaťko
  • Sú štyria a majú v priemere 25 rokov
  • Už dva roky sa venujú popri svojich zamestnaniach diáru
  • V osobnom rozvoji pomohol množstvu ľudí
  • Na projekt chceli vyzbierať 2-tisíc eur, nakoniec získali až 10-tisíc

Ako vznikla myšlienka prísť s vlastným diárom?

“S Jurajom sme boli dlhú dobu iba wanterpreneurs – veľmi sme sa chceli do niečoho pustiť, ale iba sme o tom rozprávali. Bol to až čas strávený v zahraničí, ktorý nás prinútil sadnúť si k jednému stolu a povedať si, že odtiaľ neodídeme, kým nebudeme mať vlastný nápad na projekt,” hovorí spoluzakladateľ Ivan Zaťko pre Startitup.

Ivan a Juraj mali už dosť motivačných diárov, ktoré nefungovali. Obaja skončili pri klasickom papierovom Moleskine, ale na ňom im tiež niečo chýbalo. Nemali  z neho žiaden pocit, ale lepšia alternatíva jednoducho neexistovala. Preto si povedali, že ju vytvoria. Ešte v ten deň si vymysleli názov a prvotnú štruktúru a naplánovali  si počiatočný predaj 300 kusov na Urban Markete o dva mesiace. To ešte nevedeli ani rozdiel medzi offsetovou a digitálnou tlačou, ale zdalo sa im, že to stihnú. Ale nestihli.

“Za tie dva mesiace sme toho síce spravili veľa, ale nestačilo to. Pridal sa k nám kamarát a dizajnér Maťo a moja manželka Monika. Cez víkendy sme dokončili metódu, ktorá kombinovala viac ako 25 prečítaných kníh a našli sme tlačiareň ochotnú pustiť sa do našich požiadaviek. Mäkkej väzby a zahnutých rohov sa všetci tlačiari boja, pretože to je práca navyše, ale my sme od začiatku razili cestu vyššej kvality pre používateľa,” hovorí Ivan.

Na Vianoce si však dali pekný darček – prvých 10 kusov Žurnálu 1.0 bolo na svete. Teda, našťastie ich bolo len desať. Kvôli tomu, že mal prvý Žurnál viac ako 400 strán vysokej gramáže, bol hrubý ako Biblia. Tvorcovia vedeli, že z predaja nebude nič, preto kusy rozdali kamarátom a čakali na spätnú väzbu.

Má pre vás spätná väzba špeciálny význam?

“Samozrejme. Pracujeme s ňou úplne pri všetkom. Na základe hĺbkových interviews vznikla prvá verzia Žurnálu. Len vďaka stovke podnetom sme v druhej verzii ponúkli produkt, o ktorý mali ľudia záujem,” hovorí Ivan.

Polročnú verziu Žurnálu 2.0 sa nebáli ponúknuť ani cez crowdfunding na vlastnom webe – a vypredala sa za dva týždne. Z predaných kusov im takmer tretina zákazníkov vyplnila dotazník o spätnej väzbe. Vedeli napríklad presne povedať, ktoré sekcie Žurnálu vypĺňa aké percento ľudí. To im umožnilo ešte viac vylepšiť metódu do podoby, ktorá je podobná tej dnešnej.

Ktorý bod bol pre vás vo vývoji Žurnálu zlomový?

“Určite crowdfundingová kampaň na HitHite so Žurnálom 3.0. S crowdfundingom som síce už mal skúsenosti na medzinárodných portáloch, robiť domácu kampaň je však úplne o niečom inom. Boli sme limitovaní rozpočtom aj časom na prípravu a namiesto obvyklých troch mesiacov sme to museli stihnúť za tri týždne,” hovorí Ivan.

Už ich oficiálny cieľ 2-tisíc eur sa im javil ako neprekonateľná prekážka. Keď ho vyzbierali hneď v druhý deň 30-dňovej kampane, vedeli, že je dobre. Kampaň nakoniec uzavreli na viac ako 10-tisíc eur, a to im otvorilo dvere aj do Martinusu alebo design obchodov. V Martinuse, ktorý mal na ich predaj medzi kníhkupectvami exkluzivitu, sa im tiež dobre darilo. Vypredali celý náklad 500 kusov a v kategórii Ostatné, kde spadajú diáre, ich prekonala len martinusácka taška. Celý predaj po troch mesiacoch uzavreli na pekných 1 500 kusoch a opäť hlásili vypredané.


Množstvo Slovákov dnes Žurnál používa nielen na plánovanie času, sebareflexiu, denník vďačnosti a zachytávanie nápadov, ale aj ako sketchbook, tréningový denník, na zapisovanie výdavkov alebo počet vypitých fliaš vody.

Mali ste aj nejaké problémy?

“Najviac nás hnevala trhajúca sa gumička, lebo riešenie nezáviselo na nás, ale na výrobcovi, ktorý nám niekoľkokrát sľúbil, že sa to už nestane. Bolo to frustrujúce a nakoniec to vyústilo presunom výroby z Čiech na Slovensko. S novým výrobcom z Bratislavy máme skvelý vzťah, problém s gumičkou sme vyriešili a ako poznamenal kamarát, konečne udrží aj hrniec bryndzových halušiek,” smeje sa Ivan.

Nový Žurnál je oproti predošlej verzii oveľa prehľadnejší. Skratku NÚD (pozn. Najdôležitejšiu úlohu dňa), nahradili Prioritou dňa. Do Vandrovky pridali zväčšenú mapu Európy. Pridali mená a sviatky, čomu sa zo začiatku síce bránili, ale užívatelia si to vypýtali.

Tento mesiac Žurnál spustili prvýkrát aj predpredaj cez thezurnal.sk. Idú do toho aj keď nikto z tvorcov nemá s e-commerce predajom žiadne skúsenosti. Vedia však, že, ak chce človek preraziť v biznise, nesmie sa báť nových výziev.

“S polročným diárom je to taký zvláštny kolobeh – 3 mesiace vždy riešime predaj a 3 mesiace máme na zmeny v ďalšej verzii diáru. Sme síce iba štyria, ale baví nás to. Ten pocit, keď vám niekto napíše, ako mu Žurnál zmenil život, je na nezaplatenie,” dodáva Ivan.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech