Študent Samo: Došiel som do Dánska s ruksakom a netušil som, kde je sever

Ahoj Samo. Študoval si v Dánsku. Prečo práve Dánsko a mesto Aalborg?

Je to dedina na severe krajiny. Povedal by som, že Bohom zabudnutá krajina. :) Išiel som tam náhodu. Neplánoval som to. Hneď ako som zmaturoval, videl som reklamu na bezplatné štúdium v Dánsku. Vošiel som do agentúry, ktorá tieto služby ponúkala. Povedal som im, že mám záujem o štúdium cestovného ruchu. Študuje sa to v Aalborgu. Preto som si vybral túto „dedinu“.

Čo nasledovalo ďalej? Písal si nejaké testy?

Áno. Dali mi test – nejaký oxfordský placement test. Dal som im zhodou okolností papiere, ktoré som mal v ruke, lebo som išiel akurát zo školy (maturitné vysvedčenie). Za dva týždne mi volali z agentúry a povedali mi, že som prijatý. A absolvoval som ešte interview s dánskou dievčinou. Zbalil som si švestky a odkráčal.

A toto sa stalo celé náhodou?

Áno. Jediné, čo som vtedy vedel bol fakt, že nechcem študovať na Slovensku.

Čo to je za mesto? 

Je to dedina, v ktorej svieti slnko 3 hodiny denne, 8 mesiacov v roku. Je tam tma a zima.

Severské krajiny sú známe vysokou početnosťou depresií a samovrážd…

Ale sú aj najšťastnejší na svete. Lebo berú antidepresíva. Aspoň tak vravia štatistiky.

Ako dlho si žil v Dánsku?

3 roky, spravil som si bakalára.

Absolvoval si aj nejaký internship?

Áno. Jeden na Slovensku – chvíľu som chcel ostať doma a na druhý som šiel do USA.

Ako si riešil finančnú situáciu? 

Nemal som peniaze od rodičov. Išiel som tam na vlastné náklady. Mesačné výdavky boli vo výške 1500 až 1700 eur.

Ako si si zabezpečil bývanie?

Najprv sme s priateľku bývali v komerčnej nehnuteľnosti – priamo v centre Aalborg-u. Na 4-izbovom byte sme bývali piati. Celý byt stál 1500 eur. Mal som takú malú prechodnú izbietku. Došiel som vlastne do Dánska s ruksakom. Mal som len kreditku a ruksak. Fakt som ani netušil, do čoho idem. Nemal som čas to riešiť, v lete som robil. Jedinú vec, ktorú som vedel, bola, že sa musím po ceste rozísť s frajerkou.

Ako si sa dopravil do Aalborg-u?

Išiel som vlakom. Letecky som cestu neriešil, bolo to príliš drahé. Nemal som čas ani rozmýšľať nad ubytovaním. Spolužiaci, ktorí tam boli so mnou, boli neskutočne „nabriefovaní“, vedeli aj kde je obchod. Ja som nevedel nič. Došiel som v auguste a kúpil som si zimnú čiapku. Bola tam zima ako…

A kde si spal prvé noci, ak si nemal nič zabezpečené?

Škola garantovala ubytovanie na nejaké dva týždne. Bol to hostel, kde boli unimobunky o veľkosti 2×3 metre.

Prvý dojem?

Sadol som si na posteľ a otvoril si fľašku slivky, ktorú som mal z domu. V prvý večer som ju celú vypil. A potom som tam stretol Slováka, s ktorým som sa dal do reči a spolu sme neskôr začali bývať. Ostatní poznali všetky agentúry, mali informácie, kde čo je. Tak som sa k nim „prikmotril“. A druhé bývanie začalo s priateľkou.

Tiež v komerčnej nehnuteľnosti?

Nie. To už bol mestský byt. V Dánsku stále funguje socializmus.

Cudzincovi dali mestský byt? Aké podmienky si musel spĺňať?

Musel som byť študentom a registrovaný na daňovom úrade. A tým, že som bol na škole, som hneď dostal rezidentskú kartičku a pracovné povolenie. Hneď som mohol riešiť tieto veci.

Koľko ste čakali na byt? Predpokladám, že to nebolo hneď.

Boli sme v poradovníku. Čakali sme rok na tento byt. A nájom tu vychádzal finančne lepšie, platili sme 200 eur na osobu.

Ako ti to celé finančne vychádzalo?

Chodil som do školy aj do práce. Niekedy som chodil aj do dvoch, troch robôt ak bola možnosť. Finančne to vychádzalo veľmi zle. Každý jeden deň, keď som bol študent, som nechcel byť študent. Nevyhovovalo mi to.

Ale bolo to tvoje rozhodnutie.

Áno bolo. Ale bolo to náročné. Dáni majú akurát tú výhodu, že ti dôjde výplata v posledný deň pred prvým pracovným dňom v novom mesiaci. Takže keď to vyšlo na piatok, bolo to super. Zaplatili sa účty a zistil si, že okej. Všetky peniaze, čo sme tam mali, boli minuté na bežné výdavky.

Čím sú Dáni iní?

Nuž, Dáni nepoznajú tringelty. Maximálne sa suma zaokrúhľuje na celú hodnotu. Všetci zarábajú zhruba rovnako. Rozdiely sú minimálne. Je tu však progresívna daň. Čím viac zarobíš, tým viac ti zoberú.

Akú vysokú daň si platil ty ako študent?

42%.

Okej. Je pravdou, že majú vysoké dane. Majú však dobre nastavený sociálny systém. Či?

V podstate áno. Ale zdravotníctvo je rovnako zlé ako u nás. Dokonca by som povedal, že ešte horšie.

Prečo?

Nefunguje to tam. Priateľka mala opuchnuté celé ústa, lebo ju ofúklo. A lekár jej po 8mich hodinách čakania na pohotovosti povedal, že to je alergia. Tak odletela domov, lebo si bola istá, že to alergia nie je. A naši lekári jej zistili zapálené nervy v zube. Keby došla o dva dni neskôr, tak už má sepsu.

Druhý príbeh, jeden bulharský študent došiel s papiermi s diagnostikovanou leukémiou. A v Dánsku mu povedali, že chorý nie je. O dva týždne zomrel. Nemal som to tam rád. Je to krajina, kde sa ti buď ľúbi alebo to tam nenávidíš.

Cítil si sa tam počas tých 3 rokov stále ako cudzinec?

Stále, áno. Všetci síce vravia, že sú tolerantní, ale v praxi to tak nefunguje. Chcel som si prenajať byt, so zamestnancom v agentúre som sa rozprával anglicky. Na konci rozhovoru sa ma spýtal, odkiaľ som. Jeho odpoveď bola – sorry, mám zlé skúsenosti s východnou Európou.

Skvelé. S východnou Európou.

Sú tam väčšinou študenti z Rumunska, Bulharska, ktorí tam robia podradnú robotu. Ja som napríklad umýval riady. Bolelo ma z toho ego. A ešte som chodil do krevetovej fabriky, kde bolo -18 stupňov. Občas som chodil búrať stavby.

Ale nájsť robotu tam teda nebolo ťažké.

Bolo. Pôsobilo tam 10 000 študentov. Máš tam dve veľké univerzity v jednom malom meste.

Tak inak, pre teba nebolo ťažké si nájsť prácu.

Áno, nebolo to pre mňa ťažké. Mal som robotu, lebo som si za tým išiel. Nebojím sa robiť. Došiel som do Dánska s tým, že do istého času si musím nájsť robotu, inak pôjdem domov. A aj mi to hrozilo. Skoro som odtiaľ odišiel. Prešli tri mesiace a všetky našetrené peniaze som minul. A tesne pred Vianocami sa mi podarilo nájsť si prácu. A od tohto času som už pracoval stále. Slovákov tam bolo dosť, „joby“ sa posúvali. Bolo len potrebné spoznať ľudí.

Začal som robiť v talianskej reštaurácii – bol som tam jediný Slovák. Keď som odtiaľ odchádzal, boli sme tam celkom siedmi Slováci.

Počul si o samosprávnom kraji v Kodani, kde sú povolené ľahké drogy?

Počul som, videl som, samozrejme. Je tam zákaz vstupu áut, zákaz fotenia, natáčania. Nemôžeš tam ani utekať.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: pinterest.com

V Kodani si bol pozrieť?

Bol. Je to neskutočne drahé mesto. V porovnaní s Bratislavou je o 500 % drahšia. Aalborg je oproti tomu lacný, čistý vidiek. Avšak, keď si študentom, dôjde ti všetko drahé.

Ako ste trávili voľné večery?

Pili sme. Na alkohol sú peniaze vždy. V Aalborgu bola jedna ulica, kde bolo 50 diskoték. Mesto študentov. Žiť sa tu začína okolo jednej hodiny ráno. Dovtedy sme my väčšinou boli na byte, kde sa pila lacná vodka.

Keď to celé zhodnotíš, bolo ti lepšie skôr na Slovensku?

Áno. Teraz už žijem úplne iný život. Nešiel by som späť. Ani nikam inam. Maximálne robiť na headquarter.