Tomáš zo včelárstva MaryBee vnáša do tradičného remesla inovácie a kreativitu

Ema Stanovská / 13. marca 2018 / Rozhovory

zdroj: TB
  • Pred nie­koľ­kými de­siat­kami ro­kov vznikla na Slo­ven­sku ro­dinná, vče­lia farma, ktorá vlast­nila viac ako sto včels­tiev
  • Pos­tihla ich však tra­gé­dia – všetky zá­hadne vy­ho­reli. Ro­dina za­čala od nuly, a to bez akej­koľ­vek fi­nanč­nej po­moci
  • To­máš Bá­tov­ský, ktorý ot­covi s fir­mou už nie­koľko ro­kov po­máha, si vy­slú­žil cenu v sú­ťaži „Mladý ino­va­tívny pod­ni­ka­teľ“

Tvoj otec je vče­lá­rom už 36 ro­kov. Kedy si sa o vče­lár­stvo za­čal zau­jí­mať aj ty?

Už od út­leho veku som cho­dil otca sle­do­vať a po­má­hať mu popri tom, ako on pra­co­val so vče­lami. Naj­väč­šiu ra­dosť som mal z dy­me­nia do včiel (jedna zo zá­klad­ných ochran­ných po­mô­cok vče­lára je aj “dy­mák”, ktorý má pre včely upo­ko­ju­júci úči­nok). A v po­sled­ných ro­koch som sa o vče­lá­re­nie za­čal zau­jí­mať aj ak­tívne.

Po­vedz nám o za­čiat­koch vzniku Ma­ry­Bee. Ako vzni­kol ná­pad za­lo­žiť si ro­dinnú firmu?

Ro­dinnú firmu Ma­ry­Bee za­lo­žil otec pred 36 rokmi a ja som jej dal v roku 2016 meno. Zá­klad­ným pi­lie­rom na­šej firmy je, že na všet­kom, čo sme za­tiaľ vy­tvo­rili sa po­die­ľajú čle­no­via na­šej ro­diny. Za­kla­dáme si na vzá­jom­nej dô­vere a sú­dr­ž­nosti v rámci firmy a to sa pre­ja­vuje aj vo vý­sled­koch na­šej práce.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (7)
zdroj: To­máš Bá­tov­ský

V roku 2007 ste na Slo­ven­sku ob­hos­po­da­ro­vali až 110 včels­tiev. Spo­mí­naš si, aké to bolo sta­rať sa o také množ­stvo vče­lích úľov?

Tieto spo­mienky mám ako živé v pa­mäti. Na „vy­tá­ča­nie” medu sme or­ga­ni­zo­vali veľkú ro­dinnú bri­gádu, ktorá trvala nie­koľko dní za se­bou. Každý z nás mal ur­čenú presnú fun­kciu, ktorú naj­lep­šie zvlá­dal. Ja, ako najm­ladší člen ro­diny (v tom ob­dobí 12 ro­kov) som mal fun­kciu „no­siča” vče­lích plás­tov, ktoré po­cho­pi­teľne vy­be­ral z úľov otec. Pre­ná­šal som ich do pri­bližne 50 met­rov vzdia­le­nej uni­mo­bunky – „od­de­le­nia vy­tá­ča­nia medu”. Pa­ra­do­xom je, že v tom ob­dobí sme ne­vlast­nili tech­nické vy­ba­ve­nie v ta­kom roz­mere ako je tomu už dnes.

Na­priek tomu, že všetky vaše včels­tvá na konci roku 2007 vy­ho­reli, do­ká­zali ste za­čať od­znova a dnes vlast­níte 50 včels­tiev. Čo vám k tomu do­po­mohlo?

Pr­votné a zá­ro­veň naj­dô­le­ži­tej­šie roz­hod­nu­tie spra­vil otec. Jed­no­du­cho si po­ve­dal, že za­čneme od­znova, ale už bez ďal­ších in­ves­tí­cií do roz­voja včels­tiev. Za­čali sme si ich roz­mno­žo­vať sami, po­stupne z roka na rok. Na jar 2008 otec zís­kal jedno včels­tvo a na­koľko nám ne­os­tali úle, otec za­do­vá­žil staré, pre­važne vy­ra­dené od ka­ma­rá­tov – vče­lá­rov, za čo im patrí vďaka.

Ok­rem vče­lár­stva ste sa roz­hodli za­viesť vy­sá­dza­nie rých­lo­ras­tú­cich stro­mov Pau­lo­wnia. V čom spo­číva hlavný vý­znam týchto stro­mov?

Ko­rene stromu Pau­lo­wnia po­chá­dzajú z Číny, kde je vy­soko ce­nený. Na Slo­ven­sku má tak­tiež veľmi vhodné pod­mienky na pes­to­va­nie. Hlav­ným dô­vo­dom, prečo ho vy­sá­dzame my je, že do­káže po­sky­to­vať štedrú pas­tvu pre včely, teda nek­tár. Ok­rem toho, naj­väč­šie vy­uži­tie tohto stromu sa na­chá­dza v dre­vos­pra­cu­jú­com prie­mysle.

Ľu­ďom po­nú­kate aj mož­nosť adop­to­vať si vlastný úľ. Aký to má účel?

Zvo­lili sme si špe­ci­fickú formu adop­cie včels­tiev. Každý úľ do­stane svoj ori­gi­nálny ob­raz. Je to vý­hoda na jed­nej strane pre adop­ciu – ten pri náv­števe na­šej včel­nice ľahko spozná svoj ná­met maľby a má is­totu, že úľ je vy­hra­dený je­dine pre neho. Na dru­hej strane pes­trosť fa­rieb po­máha vče­lám pri orien­tá­cií v lete do úľa.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (7)
zdroj: To­máš Bá­tov­ský

Tento rok si sa za­ra­dil me­dzi ví­ťa­zov sú­ťaže „Mladý ino­va­tívny pod­ni­ka­teľ 2017“ a zís­kal si cenu ča­so­pisu PRO­FIT. Čím si, podľa teba, po­rotu naj­viac zau­jal?

Mys­lím, že som ne­zau­jal ani tak ja, ako prí­beh, ktorý na­pí­sal sám ži­vot.

Zá­u­jem­co­via o vaše pro­dukty si môžu u vás ob­jed­nať me­do­vinu či pravý včelí med. Kto má na sta­rosti o ich vý­robu a spra­co­vá­va­nie?

Všetky pro­dukty, ktoré mo­men­tálne po­sky­tu­jeme zís­ka­vame a vy­tvá­rame sami. Pri zís­ka­vaní medu a vý­robe me­do­viny sa s ot­com sna­žíme do­dr­žať tra­dičné po­stupy. Mama má na sta­rosti es­te­tickú stránku na­šich pro­duk­tov. Moji dvaja bra­tia sa po­sta­rali we­bovú stránku a jej pro­pa­gá­ciu. Brat­ra­nec s pria­teľ­kou sú hlav­nými ilus­trá­tormi ume­lec­kých ma­lieb na úľoch. K tomu všet­kému pris­peli aj mnohí ďalší čle­no­via ro­diny, každý v tom, v čom je naj­lepší.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (7)
zdroj: To­máš Bá­tov­ský

Vo va­šej po­nuke náj­deme aj včelí peľ s me­dom. Prečo ste do po­nuky za­viedli práve peľ? Aké účinky má na ľud­ský or­ga­niz­mus?

Peľ je sám o sebe su­per­pot­ra­vi­nou, pre ktorú vedci do­dnes ne­našli 100-per­centnú náh­radu. Ob­sa­huje množ­stvo vi­ta­mí­nov a mi­ne­rá­lov a tak­tiež biel­ko­vín, kto­rých ob­sah je pri­bližne 5x vyšší ako na­prí­klad v ho­vä­dzom mäse. My sme sa roz­hodli peľ vmie­ša­vať do medu, vďaka čomu na­stáva che­mická re­ak­cia, ktorá štiepi peľ v prie­behu 20-25 dní. Stáva sa tak pre ľud­ský or­ga­niz­mus ľah­šie strá­vi­teľ­ným a s vyš­ším účin­kom.

Koľko medu do­kážu vaše včely vy­pro­du­ko­vať?

Každý rok je u vče­lára in­di­vi­du­álny, pre­tože to zá­visí aj od prí­rod­ných pod­mie­nok. Prie­mer pro­duk­cie medu slo­ven­ského vče­lára je pri­bližne do 20 kg medu. My sa sna­žíme vče­lám po­sky­to­vať vždy do­sta­tok vlast­ných – pri­ro­dze­ných zá­sob, vďaka čomu na­sle­du­júci rok vy­pro­du­kujú o to viac a včely sú aj zdrav­šie.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (7)
zdroj: To­máš Bá­tov­ský

Vče­lár­stvo má na Slo­ven­sku dlhú tra­dí­ciu. Ako vní­maš jeho si­tu­áciu a zá­u­jem oň v sú­čas­nosti?

V sú­čas­nosti vní­mam mnoho mla­dých ľudí, ktorí sa roz­hodli za­čať ve­no­vať vče­lár­stvu. Mys­lím si, že je pre nás všet­kých veľmi dô­le­žité, aby sme si ucho­vá­vali túto tra­dí­ciu, pre­tože slo­ven­ský med patrí vďaka na­šim prí­rod­ným pod­mien­kam me­dzi naj­kva­lit­nej­šie na svete.

Väč­šina mla­dých ľudí v dneš­nej dobe však stráca zá­u­jem o tra­dičné re­meslá. Mys­líš si, že je spô­sob, ako do­cie­liť, aby sa k nim znovu za­čali vra­cať?

Z vlast­nej skú­se­nosti by som chcel po­ra­diť najmä to, aby sme sa za­čali po­ze­rať na tra­dičné re­meslá ako na prí­le­ži­tosť. Tá si popri za­cho­vaní tra­dí­cie žiada aj ino­vá­ciu a kre­a­ti­vitu, kto­rej majú hlavne mladí ľu­dia v dneš­nej dobe do­sta­tok.

Pridať komentár (0)