Vyrábajú husle za tisícky eur. V dielni Bursíkovcov sa rodia skvosty už niekoľko generácií

Výroba huslí absolútne popiera všetko, čo nám dnešná doba káže. Expresná rýchlosť a najnovšie technológie tu nemajú miesto, všetko visí na pomalej a precíznej ručnej práci podľa tradičných remeselných postupov. Výroba huslí má takmer 500-ročnú históriu a od tých čias sa toho veľa nezmenilo. Tie najlepšie husle vznikajú dlhé mesiace a všetko tu má svoj čas. Od správnej kondície dreva, ktoré zrie desiatky rokov, po finálne „usadenie“ hotového nástroja. Je nemožné vytvoriť dvojo identických huslí, každé sú preto unikát.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unsplash.com

Naozaj kvalitný kúsok od uznávaného majstra dokáže prežije niekoľko generácií a rokmi môže nadobudnúť nevyčísliteľnú hodnotu. Dokonca môžu byť slušnou investíciou, podobne ako obraz. Najznámejšie husle na svete, takzvané „Stradivárky“ totiž na hodnote získavajú aj vtedy, keď svetové burzy padajú na dno. Doteraz najvyššia vydražená cena za ne sa vyšplhala v marci 2017 na viac ako 10 miliónov eur. Vzácne sláčikové nástroje kupujú aj známi lokálni investori a jeden takýto kúsok napríklad vlastní aj J&T Banka.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: atelierbursik.cz

Takéto cenné husle sa rodia aj v ateliéri Jana Husa Bursíka, ktorý je majstrom vo svojom odbore. Vyhlásený remeselník tvorí v Brne a na svojom konte má už viac ako sto prvotriednych kúskov. K výrobe huslí ho priviedol otec, ktorý bol muzikantom a zároveň rezbárom. Sám Jan mal byť spočiatku tiež huslistom, no aj keď istý čas hrával s orchestrom, jeho hra nebola na takej úrovni, aby mu zabezpečila kariéru. Preto sa začal učiť za husliara. Muzikantská skúsenosť mu však dnes pomáha pri výrobe, pretože sa vie lepšie vžiť do pocitov huslistu.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: atelierbursik.cz

Pri výrobe nástroja je najdôležitejší materiál, teda kvalitné drevo. Musí byť správne tvrdé, suché a musí sa s ním od začiatku manipulovať obozretne. Ak by sa na výrobu huslí použil napríklad spadnutý strom, mohlo by to narušiť kvalitu materiálu miniatúrnymi defektmi. Samotné drevo však musí najprv zrieť viac ako 20, ideálne aj 50 rokov. Veľký efekt na zvuk nástroja má aj taká „banalita“, ako použitý lak. Zvuk sa potom ďalej zlepšuje hraním, preto platí, že čím staršie husle, tým lepšie. Cena za Bursík husle sa vyšplhá aj nad 6-tisíc eur a ich výroba môže trvať pol roka.

V rodine pána Bursíka sa výrobe huslí venujú už dve generácie a v tradícii pokračujú aj jeho dvaja synovia Bronislav a Jan. Aj vďaka tomu bude jeho odkaz živý ešte ďalšie stovky rokov. Na ich husle, violončelá či čelá hrajú známi českí aj zahraniční hudobníci vrátane uznávaného slovenského huslistu Milana Paľu. V spolupráci s ním napríklad vznikli na zákazku robené 5-strunové husle nazvané Milanolo, ktoré sú absolútnym unikátom. Bursíkovci sa so svojimi nástrojmi umiestnili na svetových husliarskych súťažiach v Nemecku, Francúzsku, Poľsku či Taliansku.

Prácu Jana Husa Bursíka ocenili aj zaradením jeho osobnosti do encyklopédie „Who is Who“ v Českej republike. Ateliér Bursík je tak dôkazom, že aj v dobe technológií, kryptomien či umelej inteligencie má stále veľkú hodnotu poctivá ručná umelecká práca.

zdroj: atelierbursik.cz, lidovky.cz, hnonline.sk