Z Bratislavy odišla do malej dedinky, v ktorej sa stala najmladšou starostkou na Slovensku

  • Je bý­valá mo­delka, vy­štu­do­vaná práv­nička, matka dvoch detí a k tomu najm­lad­šia sta­ros­tka na Slo­ven­sku
  • Erika Cin­tu­lová za­sadla do sta­ros­tov­skej sto­ličky a za­čala me­niť ži­vot a veci v obci Kláš­tor pod Znie­vom
  • Zároveň dokazuje, aké podobné je manažovanie podnikateľskej firmy a obce
befunky-collage-6
archív:Erika Cintulová
  • Je bý­valá mo­delka, vy­štu­do­vaná práv­nička, matka dvoch detí a k tomu najm­lad­šia sta­ros­tka na Slo­ven­sku
  • Erika Cin­tu­lová za­sadla do sta­ros­tov­skej sto­ličky a za­čala me­niť ži­vot a veci v obci Kláš­tor pod Znie­vom
  • Zároveň dokazuje, aké podobné je manažovanie podnikateľskej firmy a obce

Keď sa Erika spoločne s manželom natrvalo presťahovali z Bratislavy do Kláštora myslela si,  že tu bude žiť obyčajným vidieckym životom, kde sa ľudia stretávajú na ulici, na spoločných akciách, ktoré si sami organizujú. Jednoducho žijú viac spolu. Odstupom času však mladá starostka uznáva, že si celé toto rozhodnutie trošku zidealizovala, pretože sa nič také nedialo.

Erika je akčný typ človeka, ak vidí problém hneď ho riešim, preto netrvalo dlho a jej vytúžené dedinské podujatia si začala organizovať sama. Jednou z nich bol napríklad petangový turnaj, s provensálskou atmosférou kde hrali francúzske šansóny, podával sa cassoulet a rattatouille a pilo ružové víno, karneval s kúzelníkom, detský bazárik. Erika si však uvedomila, že ak che spraviť akciu krajšiu,  lepšiu a pre viac ľudí potrebujete k tomu obec.

“Tak som začala chodiť na zasadnutia zastupiteľstva a tam som zistila že obec je riadená zle. Prišla som z biznis prostredia a predstavila som si, že ak by sa to tak ako v Kláštore pod Znievom robilo v nejakej firme neprežila by ani 3 mesiace. Obec ale takto „fungovala“ roky a mňa zarážalo že  to nikomu nevadilo. Veď len naša obec s 1600 obyvateľmi má rozpočet 1,5 mil EUR a je veľký rozdiel ako sa s tými peniazmi hospodári. Veľmi málo ľudí si vie predstaviť, čo všetko sa pri dobrom plánovaní s tými zdrojmi dá urobiť,” hovorí Erika pre Startitup.

Postupne začala presviedčať ľudí, o ktorých bola presvedčená, že by boli dobrými starostami, nech idú kandidovať. V tom čase bola Erika tesne pred pôrodom a o kandidatúre na starostku neuvažovala.

Nikomu sa však do toho nechcelo a hrozilo, že bude len 1 kandidát, ktorému Erika vôbec nedôverovala. Preto zasadla jej rodinná rada. Keď súhlasili že jej pomôžu jednak s prípadným starostovaním jednak s dcérou, ktorá sa mala každú chvíľu narodiť, povedala si, že to skúsi.

Pri nástupe očakávala, že z rozpočtu obce a s komptenciami obce sa toho pri efektívnom riadení, štipke kreativity dá veľa urobiť. Avšak to, čo sa podarilo za 4 roky a to, aké naozaj samosprávy majú možnosti prekvapilo aj samotnú Eriku. Dá sa povedať, že sa obec za 4 roky Erikinho pôsobenia úplne zmenila. Nové a efektívne LED verejné osvetlenie, zateplené obecné budovy, vymenené kúrenie, tepelné čerpadlá, vynovené sály kultúrnych domov, nová kanalizácia, chodník či kamerový systém. To je len pár projektov, ktoré sa podarilo zrealizovať.

“Čaká nás nový zberný dvor, nové multifunkčné športovisko, nová knižnica atď. Rovnako kultúrne akcie môže aj malá obec urobiť na vysokej úrovni. Založila som nový jarmok, ktorý navštívili 50 000 ľudí, alebo Beh na Zniev, kde sa nám z lokálneho dedinského behu podarilo vytvoriť akciu, so skvelým sprievodným programom a moderuje ho Slavo Jurko, vďaka čomu je náš Beh na Zniev už 3. krát majstrovstvami Slovenska v behu do vrchu,” hovorí o úspechoch obce Erika.

Erike sa podarilo splniť takmer celý volebný program, hoci bol pomerne ambiciózny, dokonca ho násobne prekročila. Prekvapilo ju však, že pri samosprávach platí „keď sa chce, tak sa dá“. Aj relatívne malá obec môže podľa ambicióznej starostky dokázať veľké veci. “No a teraz ma už prekvapuje, prečo to nejde všade,” čuduje sa Erika.

Byť mladou starostkou v jednej zo slovenských dedín však podľa Eriky nebolo zo začiatku vôbec jednoduché. Na Slovensku je zažitý stereotyp, že starosta musí byť skúsený pán v rokoch a predstava, že starostkou bude 27 ročné dievča, bývala modelka, mohlo niekomu pripadať ako nie celkom dobrý nápad.

No a keďže Erika volebnú kampaň robila tak, že sa na funkciu starostky pripravila, hľadala riešenia, ktoré ponúkla a potom o nich chodila rozprávať od dverí k dverám. Neriešila to teda typickým volebným gulášom a pivom, preto sa pri tom pive preferoval skôr jej protikandidát.

 “A poznáte to, pri pive sa toho narozpráva, tak padali aj takéto stávky, koľko v úrade vydržím. O to viac si zaslúžia Kláštorčania rešpekt, že to riskli s tou mladou babou a verím, že to neľutujú. Možno to môže byť aj inšpirácia pre iné obce,” hovorí Erika.

Aj keď Erikina práca má aj svojich nepriaznivcov, mladá starostka to veľmi nehrám na to, aby sa zapáčila každému. Má totiž jasný plán ako starostka a vie, čo chcem dosiahnuť a niekedy to znamená aj odporcov. Keď niekto príde na zasadnutie zastupiteľstva obyčajne tam podľa Eriky nepríde preto, aby človeka pochválil, ale príde niečo kritizovať. Bohužial sa to väčšinou nedeje vtedy, keď chce presadiť záujmy všetkých, ale svoj osobný, alebo malej skupiny ľudí a preto títo ľudia nemajú ani dostatok argumentov, ako sa obhájiť a aj tá kritika je potom skôr osobná.

“A potom je kritika, ktorá ma za cieľ upozorniť na niečo čo nerobím dobre a poradiť mi a za takúto kritiku som vďačná, nikto nie je dokonalý a neomylný. Čím ste na vyššej politickej úrovni, tým viac býva kritika osobná a menej je tej konštruktívnej a potom politik skĺzne do akejsi obrany a prestane vnímať rozdiely medzi osobnou a konštruktívnou. Preto sa snažím vnímať ten rozdiel a keď je kritika voči mne mierená osobne tak sa nad tým zasmejem, nemá zmysel na to plytvať energiou, robím veci tak, aby som sa vedela pozrieť do zrkadla,” hovorí Erika.

Je podľa vás potrebné, aby sa na takéto funkcie hlásilo viac mladých ľudí? Je o ne zo strany mladých záujem?

“Áno, dobrý starosta, alebo dobrý primátor, nie je otázka veku, ale toho, čo dokáže. Je veľa dobrých primátorov aj medzi tými staršími a teší ma, že už existujú aj príklady dobrých starostov a primátorov aj medzi mladšími ročníkmi. Myslím si, že kritérium na dobrého starostu nie je len to, že je najpopulárnejší, alebo najobľúbenejší človek v obci, ale hlavne by to mal byť dobrý manažér,” hovorí Erika.

Predsa len samosprávy sú súčasťou ekonomického vesmíru, tak ako firmy, korporáty, štátne inštitúcie a človek, ktorý ich riadi a vedie, by nemal byť v tomto vesmíre stratený. Medzi úspešnými podnikateľmi máme mnoho príkladov, že aj mladí ľudia dokázali byť úspešní, rovnako to platí pri samospráve. Aj Erika si myslím, že tých dobrých príbehov o šikovných mladých starostoch bude stále viac a na ich základe si ďalší mladí ľudia povedia, že aj toto môže byť cesta pre nich. Netreba sa báť a dať šancu aj tým mladším, pretože to nie je o veku, ale o konkrétnom človeku.

Čo však dnes už úspešnú starostku presvedčilo, že sa chce presťahovať z Bratislavy do malej dedinky? Podľa Eriky sa toto rozhodnutie vyvinulo postupne s vekom a spôsobom života. Keď mala Erika od 15 do 20 rokov, chcela ako mnoho mladých ľudí žiť v zahraničí a stále cestovať.

“Keby mi niekto povedal, že budem bývať v Kláštore pod Znievom asi sa pobavím, potom mi celkom vyhovovala Bratislava, kde som stretla manžela, a na víkendy sme chodili do Kláštora pod Znievom, kde bol taký pokojný a harmonický život, bez problémov, kde sa nikto na nič nehral. Tak som si povedala, že chcem pre deti detstvo ako som mala ja a preťahovali sme sa do Kláštora pod Znievom a určite k tomu prispelo a aj to, že sa nám podarilo kúpiť dom okolo ktorého sme často chodili a obdivovali ho, starý, s dušou,” hovorí Erika o jej rozhodnutí presťahovať sa z hlavného mesta.

Erikin cieľ je dnes jasný, chce aby malo čo najviac ľudí záujem o obec a zároveň s ňou spolupracovali. “Aby sa zaujímali o viac ako len po plot svojho domu, že keď nám pomôžu a nepomyslia si len, obec nestihla vyčistiť rigol pred domom, nemám perfektne pokosený a pohrabaný trávnik pred domom a na zastávke sú pohodené smeti ako to že ju nepozametali a len to skritizujú, namiesto toho aby to urobili,” hovorí Erika.

Podľa Eriky je potrebné si uvedomiť, že obec je všetkých rovnako ako aj verejný priestor a nikomu neodpadnú ruky keď pomôže. Mladá starostka by bola taktiež rada, ak by si obyvatelia nelepili na ploty reklamy, ako výkopové práce a elektroinštalačné práce a podobne, pretože to kazí historický charakter každej obce a aj tak všetci v dedine dobre vedia, že to dotyčný človek robí a veľa zákazníkom im to neprinesie.

“Stačí ísť kúsok za hranice a nie sú tam žiadne billboardy, reklamy, plagáty, dá sa to robiť aj inak efektívne aj v spolupráci s obcou, alebo mať to všetko aspoň v jednom štýle, nech sa spolu staráme o to, čo je pred bránou nášho domu. Chcem, aby sme mali pekný spoločný verejný priestor a nehyzdili si to čo máme a nič to nestojí,” hovorí o svojej vízii Erika.

Medzi jedny z úspechov, na ktoré je mladá starostka právom hrdá, patrí aj zmena myslenia obyvateľov obce. “Ľudia už vnímajú, že obec nie je len starosta, poslanci, obecný úrad, ale všetci obyvatelia. A ľudia si uvedomujú, že je to ich obec, ich peniaze a potom lepšie chápu aj nepopulárne opatrenia ako napríklad tie, ktoré majú prinútiť k väčšej vytriedenosti odpadu,” dodáva Erika pre Startitup.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK