Lucia Štel­le­ro­vá: Kon­ku­ren­cia v IT je na Slo­ven­sku veľ­mi sil­ná

Tatiana Blazseková / 14. marca 2016 / Zo Slovenska

Hľa­dá talen­ty, moti­vo­va­ných a tvrdo pra­cu­jú­cich ľudí, kto­rí sa nebo­ja výziev. O tom, čo head­hun­ter robí, kto sú tí naj­lep­ší kan­di­dá­ti a čo potre­bu­je naše škols­tvo, som sa roz­prá­va­la s IT Head­hun­ter­kou– Luci­ou Štel­le­ro­vou.

Aká je úlo­ha IT Head­hun­te­ra?

V prvom rade je to vyhľa­dá­va­nie správ­nych ľudí na zákla­de požia­dav­ky fir­my. Veľa­krát ide o veľ­mi špe­ci­fic­ké zada­nie, kde sa vyža­du­je urči­té vzde­la­nie, vedo­mosť na prá­cu s tech­no­ló­gia­mi. Head­hun­te­ra využí­va­jú naj­mä tí, kto­rí už využi­li vlast­né firem­né zdro­je a kon­tak­ty, no nenaš­li ide­ál­ne­ho kan­di­dá­ta. V dneš­nej dobe je IT trh obrov­ský, tech­no­ló­gie ras­tú a rea­li­ta trhu je, že ľudí je pros­to málo. Tým pádom je dopyt po ľuďoch vyso­ký, a vzni­ká tu veľ­ká die­ra.

IT Head­hun­ter by mal roz­umieť tech­no­ló­giám, ale hlav­ne by mal počú­vať kli­en­ta, aby roz­umel jeho požia­dav­kám. Tak­tiež musí mať pre­hľad o tom, ako trh fun­gu­je, akí ľudia na ňom účin­ku­jú, ale aj o tom, kde a v akých kra­ji­nách sú aké tech­no­ló­gie. Môže prí­sť neja­ká fir­ma zo zahra­ni­čia, kto­rá má pred­sta­vu, že si otvo­rí deve­lo­per­sku fir­mu s tech­no­lo­gic­kou novin­kou a bude chcieť zamest­nať 100 ľudí. Rea­li­ta prí­de, keď im povie­me, že sto ľudí je nemož­né nájsť pre daný regi­ón. Head­hun­ter je fle­xi­bil­né zamest­na­nie, kto­ré si vyža­du­je veľ­kú obrat­nosť.

Bratislava, 25. 2. 2015. Headhunterka Lucia Stellerová. Foto N - Tomáš Benedikovič

foto: Archív L. Štel­le­ro­vá

Aké vzde­la­nie by mal mať Head­hun­ter, kde sa Head­hun­ter­stvu naučí? Musí to byť expert na IT?

V zahra­ni­čí sú kur­zy, dá sa štu­do­vať per­so­nál­ny manaž­ment s rec­ru­it­men­tom. Neviem, ako to je pres­ne u nás, ale zdá sa mi, že nič také neexis­tu­je. Je nut­né vyhr­núť si ruká­vy, hľa­dať a učiť sa mecha­niz­my svoj­po­moc­ne. IT rec­ru­it­ment je o vzde­lá­va­ní sa, vždy pri­chá­dza­jú nové tech­no­ló­gie, kto­ré musí­te ovlá­dať. Nepot­re­bu­je­te vedieť pove­dz­me prog­ra­mo­vať, musí­te však ovlá­dať to, aké jazy­ky exis­tu­jú a ako pri­bliž­ne fun­gu­jú. Pove­da­la by som, že by mal mať skôr teore­tic­ký pre­hľad, mal by vedieť roz­lí­šiť jed­not­li­vé poj­my a roz­umieť im.

Ak chce­te robiť IT Head­hun­te­ra, musí­te roz­umieť tomu, čo vaši kli­en­ti robia.

Ako ľudí vyhľa­dá­va­te a ako ich tes­tu­je­te?

Exis­tu­jú rôz­ne spô­so­by. Zále­ží od toho, či kli­ent má pri­pra­ve­né základ­né otáz­ky, či tes­ty. Fir­my si to však často­krát rie­šia samy. IT Head­hun­ting sa nedá robiť bež­nou inzer­ci­ou. Ide o dlho­do­bé budo­va­nie si vzťa­hov s kli­ent­mi a uchá­dzač­mi. Po urči­tej dobe vám začnú ľudia dôve­ro­vať. Musí­te im doká­zať, že roz­umie­te tomu, čo robia, aké je ich zame­ra­nie v IT, kam sa ich kari­é­ra môže ube­rať. Je to hlav­ne o komu­ni­ká­cii s ľuď­mi, o budo­va­ní vzťa­hov a dôve­ry.

Kodime2

foto: Archív L. Štel­le­ro­vá

Spo­lu­pra­cu­je­te aj s vyso­ký­mi ško­la­mi? Už na nich hľa­dá­te vašich kan­di­dá­tov?

Ofi­ciál­na spo­lu­prá­ca s vyso­ký­mi ško­la­mi neexis­tu­je. Je veľa pro­jek­tov, ako naprí­klad Night of chan­ges, kde sa štu­den­ti majú mož­nosť roz­prá­vať so zamest­ná­va­teľ­mi, zis­tia, čo na trhu chý­ba, čo je od nich poža­do­va­né. Často­krát však berie­me aj čerstvých absol­ven­tov, kto­rí majú stá­le chuť učiť sa pra­co­vať s nový­mi tech­no­ló­gia­mi. Ak sú nové fir­my a nové tech­no­ló­gie na trhu, ľudia sa im nema­li kde priu­čiť, tak­že fir­my musia často­krát inves­to­vať do vzde­lá­va­nia.

Pre­fe­ru­jú sa štu­den­ti s VŠ ale­bo aj tí bez vzde­la­nia, ale zasa so skú­se­nos­ťa­mi?

Zále­ží od odbo­re, o kto­rom sa baví­me. Ak sa baví­me naprí­klad o prog­ra­má­to­roch, ide tu o reál­ny výsle­dok. Môže­te mať aký­koľ­vek titul či cer­ti­fi­kát, ale ak vám dajú vyro­biť neja­ký pro­dukt a nevie­te si dať rady s kódom, tak sú vám na nič. Sú však fir­my, pre kto­ré je vyso­koš­kol­ské vzde­la­nie sme­ro­daj­né a sved­čí o nie­čom. V dneš­nej dobe by si mla­dí prog­ra­má­to­ri mali uve­do­miť to, že nie je výho­da byť zame­ra­ný len na jeden prog­ra­mo­va­cí jazyk.

Mali by byť otvo­re­ní mož­nos­tiam, byť schop­ní vedieť poží­vať viac prog­ra­mo­va­cích jazy­kov. Čím ste tvár­nej­ší, tým lep­šie pre vás. Jas­né, nedá sa vedieť všet­ky, ale aspoň 2 – 3 je dobé vedieť. Bude­te sa v nich vedieť orien­to­vať a nechá­te si otvo­re­nú myseľ. Musí­te sa vedieť pre­dať, uká­zať ten talent vo vás.

20151027_105505

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­ro­vá

Pre mla­dých ľudí nie je Slo­ven­sko výzvou a odchá­dza­jú do zahra­ni­čia. Ako zabrá­niť odcho­du ľudí do zahra­ni­čia? Čo by spo­loč­nos­ti mali ponúk­nuť, aby si mla­dých doká­za­li udr­žať?

Ono je to ťaž­ké a dis­ku­ta­bil­né. Veľ­ké fir­my mla­dým ľuďom tiež nemô­žu od začiat­ku dávať seni­or ponu­ky, musí­te si prejsť urči­tým vývo­jom. Moja osob­ná skú­se­nosť je, že tre­ba ísť do zahra­ni­čia, vyskú­šať si prá­cu, nabrať skú­se­nos­ti, prí­sť a využí­vať túto zna­losť na Slo­ven­sku. Zabrá­niť sa tomu asi nedá, je to pri­ro­dze­ná vec. Fir­my by však mali ožiť, zmo­der­ni­zo­vať sa a pri­niesť zau­jí­ma­vé pod­mien­ky. Mali byt dať mla­dým ľudom mož­nosť kre­a­tív­ne­ho pre­ja­vu.

Pri­niesť ľuďom uni­kát­ne mož­nos­ti je zásad­né. Penia­ze už nie sú jedi­ným sme­ro­daj­ným fak­to­rom. Dôle­ži­té je, či má člo­vek mož­nosť kre­a­ti­vi­ty, kari­ér­ne­ho postu­pu.

Aké sú požia­dav­ky vašich kli­en­tov, kto­ré majú naši zamest­nan­ci prob­lém spl­niť?

Ak ste aj tech­nic­ky zame­ra­ní a ste exper­tom, často­krát chý­ba­jú komu­ni­kač­né skú­se­nos­ti či iné soft skills. Toto sa vyža­du­je aj od prog­ra­má­to­rov či od tech­nic­kej­ších zame­ra­ní. Mám skú­se­nosť s tým, že prob­lé­mom je buď prí­liš níz­ke seba­ve­do­mie ale­bo naopak pri­vy­so­ké. Tre­ba si uve­do­miť, že zahra­nič­né fir­my majú radi ľudí, kto­rí sa vedia pre­dať, pre­zen­to­vať, majú soft skills, ale nepreš­vih­li tú hra­ni­cu aro­gan­cie. Nie agre­sív­ne sprá­va­nie vás posu­nie, ukáž­te skôr poko­ru. Anglič­ti­na už dnes tiež nesta­čí.

Na Slo­ven­sku sa urči­te opla­tí vedieť nemči­nu, je to ďal­šia pri­da­ná hod­no­ta. Keby ško­ly zakom­po­no­va­li viac kur­zov pre soft skills, pro­jek­to­vý manaž­ment, na to ako zís­kať kli­en­tov a ako s nimi komu­ni­ko­vať, bolo by to lep­šie pre obe stra­ny.

72073c39-7f8f-4f2a-8896-32494aa86f04-large

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­ro­vá

Blí­ži­me sa k feno­mé­nu, kedy si fir­my ITč­ká­rov vybe­ra­jú. Aký je na to váš názor?

Ono to vždy bolo. Sta­lo sa mi, že sme mali poho­vor s cha­la­nom, kto­rý bol tes­ne pred skon­če­ním vyso­kej ško­ly a kli­en­to­vi sme okrem neho posu­nu­li ďal­ších dvoch ľudí. Ten­to cha­lan mal skve­lé port­fó­lio, vedel sa pre­dať. Dokon­ca tak vedel pred­be­hnúť člo­ve­ka, kto­rý už pra­co­val dva roky ako vývo­jár. Sám pop­ri ško­le makal, vzde­lá­val sa.

Chcem tým pove­dať, že vždy vás budú porov­ná­vať, lebo tá kon­ku­ren­cia tu je. Vždy to vyze­ra­lo veľ­mi ľah­ko: ITč­ká­ri sú za vodou. Nie je to také ľah­ké. Fir­my si dáva­jú pozor na to, koho zobe­rú. Občas sa tiež sta­ne, že fir­my dlho­do­bo neve­dia niko­ho nájsť.

Signature

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­ro­vá

Kto­ré pozí­cie sú teda tie, kto­ré je ťaž­ké obsa­diť?

Kaž­dá jed­na, kto­ré má špe­ci­fic­ké zada­nie. Veľ­mi zále­ží od fir­my, aké tech­no­ló­gie pou­ží­va­jú. Sú naprí­klad tech­no­ló­gie, kto­ré pou­ží­va­jú ame­ric­ké ban­ky ale na Slo­ven­sku ich nemá­me, a teda tu nie sú ani ľudia. Ostá­va­jú dve rie­še­nia: buď sa pozí­cia neot­vo­rí ale­bo sa otvo­rí s takou náde­jou, že prij­me­me juni­ora a vzde­lá­me si ho sami. Fir­my sa bež­ne obze­ra­jú aj na zamest­nan­cov zo zahra­ni­čia. My sme sem pri­nies­li nie­koľ­ko kva­lit­ných ľudí z Poľ­ska, Rumun­ska či Maďar­ska.

Čo by ste vy, ako IT head­hun­ter zme­ni­li na škols­tve?

Škols­tvo potre­bu­je zme­nu. Začať by sa malo už od základ­ných škôl, to by bolo ide­ál­ne. Deti by sa mali už na základ­ných ško­lách učiť počí­ta­čo­vej vede či infor­ma­ti­ke. Môže to znieť hrô­zo­straš­ne, ale nie je to tak. Prog­ra­mo­va­nie naučí člo­ve­ka logic­ké­mu mys­le­niu, kto­ré využi­jú vo všet­kých ostat­ných pred­me­toch. Neho­vo­rím, že kaž­dý teraz musí štu­do­vať IT. To vôbec nie. Ide mi len o ďal­ší pohľad na život.

AjTy vIT kodime

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­ro­vá

Na vyso­kých ško­lách je málo odbo­rov, kto­ré sa počí­ta­čo­vou vedou ale­bo IT ako takou zaobe­ra­jú. Infor­ma­ti­ka je stra­šia­kom. Máte nie­koľ­ko špe­ci­fic­kých odbo­rov, apli­ko­va­nú infor­ma­ti­ku a iné, ale tam by IT kon­čiť nema­lo, pre­to­že ten seg­ment je ove­ľa šir­ší. V zahra­ni­čí sa vyuču­je veľa IT prog­ra­mov na eko­no­mic­kých fakul­tách, pove­dz­me také Data scien­ce. Toto tu stá­le chý­ba. Na Slo­ven­sko by tak priš­lo viac kli­en­tov, kto­rým by sme boli schop­ní ponúk­nuť viac kva­li­fi­ko­va­nej­ších ľudí.

Žien v IT sve­te je stá­le málo. Aký máte na to názor?

Je to prav­da, žien je v tom­to sek­to­re stá­le málo. Trend však stá­le stú­pa, ženy sú dob­ré IT ana­ly­tič­ky, sú pre­cíz­ne, pozor­nej­šie, majú zmy­sel pre detail. Spo­lu­pra­cu­je­me so zdru­že­ním Aj ty v IT, kde cho­dí­me po stred­ných ško­lách a robí­me pred­náš­ky o tom, že IT sek­tor nie je len o prog­ra­mo­va­ní. Exis­tu­je mno­ho atrak­tív­nych, zau­jí­ma­vých a hlav­ne kre­a­tív­nych odbo­rov. Bola by som rada, keby sa deti moh­li zozná­miť s IT už v sko­rom veku a nebo­li by ovplyv­ne­ní pred­sud­ka­mi.

Pridať komentár (0)