Maďarsko malo špehovať vlastných spojencov v EÚ. Plán zlyhal pre neprofesionalitu

Maďarská spravodajská služba podľa zistení investigatívneho centra Direkt36 pôsobila v Bruseli s cieľom získavať informácie z inštitúcií Európskej únie. Jej agenti sa pokúšali naverbovať Maďarov pracujúcich pre EÚ, no ich činnosť bola podľa novinárov neprofesionálna a nakoniec odhalená.

Ako píše portál noviny.sk, informácie potvrdili viaceré maďarské, belgické a nemecké zdroje, píše spravodajca TASR v Budapešti.

Agenti pod diplomatickým krytím

Investigatívne centrum Direkt36 oslovilo niekoľko maďarských zamestnancov Európskej komisie, ktorých sa príslušníci maďarskej tajnej služby pokúsili naverbovať. Jeden z nich opísal, že ho istý „šarmantný diplomat“ zo Stáleho zastúpenia Maďarska pri EÚ v Bruseli pravidelne pozýval na neformálne stretnutia.

„Bol to veľmi milý a inteligentný muž. Samozrejme, vtedy som už vedel, že je to dôstojník maďarskej spravodajskej služby pod diplomatickým krytím,“ uviedol nemenovaný zamestnanec Európskej komisie. Podľa jeho výpovede sa tieto stretnutia odohrávali v rokoch 2015 až 2017 a diplomat sa zaujímal nielen o pracovné záležitosti Komisie, ale aj o klebety z prostredia európskych úradníkov.

Brusel, kde sídlia inštitúcie EÚ aj NATO, je tradične cieľom záujmu viacerých spravodajských služieb. Podľa portálu 24.hu však väčšinou ide o ruské, čínske či iránske agentúry — nie o členské štáty EÚ, ktoré sú samy súčasťou európskeho systému.

Neopatrné špehovanie a kolaps siete

Zistenia Direkt36 ukazujú, že maďarskí agenti prekročili rámec bežnej diplomatickej činnosti a ich metódy pôsobili neprofesionálne. Špehovali otvorene, čím upútali pozornosť zahraničných bezpečnostných služieb. V roku 2017 bol jeden z hlavných agentov odhalený a spolu s ním bola kompromitovaná celá maďarská špionážna sieť.

„Bola to vážna vec. Prakticky celá sieť bola odhalená a musela byť prepracovaná,“ uviedol nemenovaný zdroj, ktorý pozná fungovanie maďarskej tajnej služby.

Podľa portálu 24.hu sa prípady odohrali v rokoch 2012 až 2018, keď dohľad nad spravodajskými službami mal János Lázár, vtedajší minister riadiaci kanceláriu premiéra Viktora Orbána.

Práve v tom období sa zintenzívnili spory medzi Budapešťou a Bruselom o právny štát, slobodu médií a nezávislosť súdnictva. Maďarská vláda preto začala vyvíjať záujem o získavanie interných informácií z európskych inštitúcií.

Cieľom bolo predvídať kroky Bruselu

Podľa zistení investigatívy mala vláda Viktora Orbána záujem o informácie, ktoré by jej umožnili včas reagovať na pripravované opatrenia Európskej komisie. Tie sa často týkali tém, ktoré Budapešť považovala za hrozbu pre svoje politické záujmy – od sporov o čerpanie eurofondov po otázky právneho štátu.

Cieľom siete bolo teda podľa zdrojov Direkt36 „predvídať rozhodnutia EÚ a pripraviť stratégiu, ako im čeliť ešte pred ich zverejnením“. Tento zámer však skončil neúspechom po odhalení celej operácie.

Európska komisia spúšťa vyšetrovanie

Na zverejnené informácie reagovala aj Európska komisia. Jej hovorca Balázs Ujvári uviedol, že Brusel berie obvinenia mimoriadne vážne. „Komisia – ako vždy – berie tieto obvinenia veľmi vážne a je odhodlaná chrániť úradníkov a siete Komisie pred nelegálnou špionážou,“ povedal na tlačovej konferencii.

Komisia podľa neho zriadi internú pracovnú skupinu, ktorá má preveriť všetky podozrenia spojené s činnosťou maďarskej spravodajskej služby v Bruseli. Zároveň upozornil, že z dôvodov operačnej bezpečnosti nebudú poskytované ďalšie podrobnosti.

Kauza tak opäť vrhá tieň na vzťahy medzi Maďarskom a Európskou úniou, ktoré sú dlhodobo napäté pre otázky právneho štátu, mediálnej slobody a zásahov vlády Viktora Orbána do nezávislých inštitúcií.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie