Mar­gi­ta Kud­ry – inšpi­ra­tív­na spi­so­va­teľ­ka. Po 10 rokoch opus­ti­la Írsko a vrá­ti­la sa domov na Slo­ven­sko

Beatrix Rimarčíková / 15. decembra 2016 / Rozhovory

Mar­gi­ta Kud­ry­o­vá je žena mno­hých tvá­rí — spi­so­va­teľ­ka, osob­ná tré­ner­ka, váš­ni­vá ces­to­va­teľ­ka. Po stred­nej ško­le vyme­ni­la svo­je rod­né Slo­ven­sko za Anglic­ko a neskôr Írsko. Pop­ri­tom si neza­bud­la vychut­ná­vať život, nasle­do­vať svo­je sny a konať spon­tán­ne.

Mar­gi­ta si počas svoj­ho živo­ta v Írsku pre­šla vše­li­čím, od prá­ce v bare až po Depart­ment mana­žér­ku. V Írsku napí­sa­la aj dva romá­ny a uzdu svo­jej fan­tá­zie povo­ľu­je pri písa­ní pre deti. Našla si čas aj na svo­ju vášeň — ces­to­va­nie. Pre­ces­to­va­la tak­mer celú Euró­pu, nav­ští­vi­la USA, Kana­du aj Áziu, kto­rú má v plá­ne opä­tov­ne pre­bá­dať. V súčas­nos­ti sa však venu­je písa­niu. Má rozp­ra­co­va­nú kni­hu Dra­cu­lov syn, kvô­li kto­rej zva­žu­je svo­je „coun­tries to visit“ obo­ha­tiť aj o ces­tu do Rumun­ska, kon­krét­ne na „Dra­cu­lov“ hrad. Pri písa­ní ju moti­vu­je vidi­na, že jej kni­hy budú jed­né­ho dňa sfil­mo­va­né. O Mar­gi­ti­nej tvor­be sa dočí­taš aj na jej webe.

Byť zdra­vá a fit je pre ňu pri­ori­tou, pre­to sa špor­tu nevzda­la ani po zra­ne­ní a pri momen­tál­nych povin­nos­tiach stí­ha pôso­biť aj ako osob­ná tré­ner­ka v Nit­re. Chce­la by si spl­niť svoj sen aj v špor­te — naučiť sa sur­fo­vať na havaj­ských vlnách. Pre­to­že, ako sama hovo­rí, šport je tera­pia a nie­len nabe­ra­nie sva­lo­vej hmo­ty. Viac o Mar­gi­ti­nom živo­te, jej pohľa­doch na Írsko a ces­to­va­nie náj­deš v nasle­du­jú­com roz­ho­vo­re.

Mar­gi­ta, už po stred­nej ško­le si sa roz­hod­la vyces­to­vať do zahra­ni­čia. Čo ťa vied­lo k tomu odhod­lať sa na taký­to zásad­ný krok v živo­te?

Vždy som bola člo­vek, kto­rý sa roz­ho­du­je spon­tán­ne a nie na zákla­de nie­ko­ho ale­bo nie­čo­ho, a tak to bolo aj po mojom skon­če­ní stred­nej ško­ly. Hra­la som aktív­ne bas­ket­bal, ale kvô­li zra­ne­niu som muse­la skon­čiť, a to tes­ne pred pre­stu­pom do žen­ské­ho tea­mu. Štú­dium na FTVŠ UK pad­lo a zvo­li­la som odchod do Anglic­ka, kon­krét­ne do mes­teč­ka Rea­ding.

022

foto: archív Mar­gi­ty Kud­ry

Ako si sa dosta­la od Anglic­ka k Írsku?

V Anglic­ku som začí­na­la ako au-pair a neskôr som si našla prá­cu v bare. Bolo to v dobe, keď ešte pla­ti­la vízo­vá povin­nosť. Plat­nosť víz mi skon­či­la po 2 rokoch, a tak som sa vrá­ti­la domov na Slo­ven­sko. Zača­la som pra­co­vať, potom pri­šiel veľ­ký boom s Írskom. To bolo v roku 2005. Spo­lu s vte­daj­ším pria­te­ľom sme sa roz­hod­li odísť a skú­siť život v Írsku.

V Írsku si pre­ži­la znač­nú časť svoj­ho živo­ta. Pre­zraď, čo všet­ko ti Írsko dalo, čo vza­lo?

Áno, v Írsku som doko­py pre­ži­la 10 rokov a boli to super roky. Nie­len Írsko, ale vše­obec­ne odchod zo Slo­ven­ska mi dal mož­nosť spoz­nať a porov­nať inú kra­ji­nu, pocit, že veci doká­žem zvlád­nuť a hlav­ne som sa zlep­ši­la v anglič­ti­ne. Vyskú­ša­la som veľa nových vecí a spoz­na­la veľ­ké množ­stvo nových ľudí z celé­ho sve­ta. Nie­ke­dy to nebo­lo ľah­ké, ale to je život, no nie? Učí­me sa, ras­tie­me a zís­ka­va­me skú­se­nos­ti. Jedi­ným nega­tí­vom bolo odlú­če­nie od rodi­ny.

Počas rokov v Írsku si si vyskú­ša­la rôz­ne povo­la­nia. Čo všet­ko si vyskú­ša­la a pri čom si sa roz­hod­la zotr­vať?

V roku 2005 to bolo s náj­de­ním prá­ce v Írsku úpl­ne ľah­ké. Posla­la som živo­to­pis zamest­ná­va­te­ľo­vi a ozva­li sa mi hneď. V začiat­koch som mala asi 6 tele­fo­ná­tov za deň a moh­la som si vybe­rať. Teraz je to už ove­ľa ťaž­šie, kon­ku­ren­cia je veľ­ká a zamest­ná­va­te­lia si vybe­ra­jú tých naj­lep­ších. Zača­la som pra­co­vať v bare a neskôr pre­šla do hote­la. Nako­niec som skon­či­la v obcho­de ako pre­da­vač­ka a postu­pom času som sa vypra­co­va­la na Depart­ment mana­žér­ku.

V obchod­nom manaž­men­te bolo ťaž­šie sa pre­sa­diť na vyš­šie pozí­cie, ale keď sa člo­vek sna­ží a je dob­rý vo svo­jej prá­ci, tak to doká­žu oce­niť. Zále­ží naozaj, ako si kto posta­ví pri­ori­ty a kvô­li čomu do zahra­ni­čia išiel. Nie­kto­rí za vidi­nou zaro­biť viac peňa­zí, iní štu­do­vať, ďal­ší za kari­é­rou ale­bo len tak kvô­li skú­se­nos­tiam. Pred­ne­dáv­nom som skon­či­la štú­dium a zís­ka­la medzi­ná­rod­ný cer­ti­fi­kát N.E.F.P.C ako osob­ný tré­ner a výži­vo­vý porad­ca. Byť fit a cítiť sa dob­re je zasa jed­na z mojich pri­orít v živo­te.

foto: archív Mar­gi­ty Kud­ry

To, že si býva­la v Írsku neovp­lyv­ni­lo tvo­je ces­to­va­teľ­ské ambí­cie. Kde vša­de si sa bola pozrieť? Kam sa ešte chys­táš zaví­tať?

Urči­te nie­len pre mňa je ces­to­va­nie veľ­mi zau­jí­ma­vé. Poznám veľa ľudí, kto­rí sa roz­hod­li spoz­nať svet a kra­ji­ny, kto­ré ich pri­ťa­hu­jú. Ja som sa po 7 rokoch v Írsku roz­hod­la odísť. Mala som nie­čo našet­re­né a roz­hod­la som sa pre­bá­dať nie­kto­ré kra­ji­ny. Bola som v Thaj­sku, potom som nav­ští­vi­la Peru, Kana­du, USA a tak­mer celú Euró­pu. Nako­niec som zakot­vi­la na rok v Špa­niel­sku. Ces­to­va­nie sú skú­se­nos­ti, kto­ré sa neda­jú opí­sať. Pocit slo­bo­dy a nezá­vis­los­ti. Potom ti však peniaž­ky dôj­du … a to bol pre mňa opäť sig­nál vrá­tiť sa do Írska na ďal­šie 4 roky. Chys­tám sa opäť do Ázie, kon­krét­ne do Thaj­ska, Kam­bo­dže a Laosu. Ázia ma cel­ko­vo veľ­mi pri­ťa­hu­je a chce­la by som ju viac spoz­nať. Samoz­rej­me, mám toho na zozna­me ‘Coun­tries to visit ‘ ešte veľ­mi veľa.

Pred­stav nám Írsko ako kra­ji­nu, ľudí a kul­tú­ru. V čom sa líši od tvoj­ho rod­né­ho Slo­ven­ska?

Írsko je malý zele­ný ostrov, nád­her­ná kra­ji­na s mno­hý­mi mies­ta­mi a záku­tia­mi na out­do­or a relax v prí­ro­de. Roz­lo­hou aj počtom oby­va­te­ľov sme si veľ­mi podob­ní. Je to kra­ji­na pre­važ­ne rovi­na­tá, s mier­ny­mi pahor­ka­mi a na juho­zá­pa­de v oblas­ti Ring of Ker­ry je pár kop­cov, kto­ré miest­ni radi nazý­va­jú hora­mi, aj keď naj­vyš­ší vrch má iba 1041 met­rov nad morom. Mno­ho našin­cov si nevie zvyk­núť na írske poča­sie, keď­že tu viac prší a roz­die­ly tep­lôt medzi roč­ný­mi obdo­bia­mi sú omno­ho men­šie ako na Slo­ven­sku. Ľudia sú ale veľ­mi pria­teľ­skí a milí a naj­lep­šie ich nátu­ru spoz­ná­te v pra­vom írskom pube.

Írska kul­tú­ra má kore­ne v kelt­skej myto­ló­gii s výraz­ným vply­vom kres­ťan­skej a anglic­kej lite­ra­tú­ry. Írsko nám dalo mno­ho význam­ných spi­so­va­te­ľov ako Bram Sto­ker (autor Dra­ku­ly), či nie­koľ­ko nosi­te­ľov Nobe­lo­vej ceny za lite­ra­tú­ru: Geor­ge Ber­nard Shaw, Samu­el Bec­kett ale­bo Wil­liam Butt­ler Yeats. Tra­dič­ná írska hud­ba nesie citeľ­ný vplyv kelt­ských tra­dí­cii, avšak pre nás je naj­zná­mej­šia kape­la U2. Ak chceš spoz­nať Írsko, musíš ísť mimo Dub­lin, je to nád­her­ná kra­ji­na, kto­rú sa opla­tí nav­ští­viť. Odpo­rú­čam roadt­rip po Írsku.

V Írsku si pre­ži­la 10 rokov. Vidíš roz­diel medzi Írskom súčas­ným a minu­lým?

To je otáz­ka, na kto­rú sa ma pýta­jú via­ce­rí a musím pove­dať, že áno. Vidím, a to dosť veľ­ký. Ako som spo­mí­na­la pred­tým, keď som priš­la do Írska bolo naozaj ľah­ké si nájsť prá­cu. Posled­ných 5 rokov to už tak nie je. Je dosť ťaž­ké sa uchy­tiť v seri­óz­nej­ších zamest­na­niach, ale nie je to nemož­né. Kto chce, tak si prá­cu náj­de. Anglič­ti­na ale už musí byť aspoň na komu­ni­kač­nej úrov­ni a tiež sa tre­ba pri­pra­viť na dosť dra­hé býva­nie a cel­ko­vo vyš­šie život­né nákla­dy.

Čo sa týka zdra­vot­níc­tva, tak tie­to služ­by sú tu asi hor­šie. Mys­lím si, že zdra­vot­níc­tvo na Slo­ven­sku je vyspe­lej­šie. Jed­no vyšet­re­nie u obvod­né­ho leká­ra sto­jí viac ako 50€ + cena lie­kov. Čiže, ak ide člo­vek k leká­ro­vi, aspoň stov­ku si musí pri­pra­viť. Aj napriek tomu, že som tu pois­te­ná, za kaž­dé jed­no vyšet­re­nie musím pla­tiť. Ak idem k leká­ro­vi s inou diag­nó­zou 3x do týžd­ňa, tak mu 3x zapla­tím 50 — 65 €. Pro­ces na úra­doch je stá­le ten istý. Keď člo­vek prí­de, musí mať svo­je čís­lo (PPS num­ber) a musí mať adre­su byd­lis­ka a už na zákla­de toho, aký je šikov­ný, si začne hľa­dať prá­cu.

Pred 10 rok­mi to bolo iné v tom, že tu nebo­lo tak veľa pri­sťa­ho­val­cov. Názor, že sa tu dá teraz ušet­riť je dis­ku­ta­bil­ný. Keď je tu rodi­na, kto­rá už má die­ťa a oba­ja rodi­čia zará­ba­jú, tak si žijú pomer­ne dob­re. Ale ísť 3 — 4x do roka na dovo­len­ku ale­bo ces­to­vať, tak mys­lím, že toto tu už nefun­gu­je a už vôbec nie pre rodi­ny s deť­mi. Nájom­né je veľ­mi vyso­ké. Ľudia tu síce majú vyš­šie pla­ty a Írsko je tuším jed­na z kra­jín s naj­vyš­ším hodi­no­vým zárob­kom, ale aj život­né nákla­dy sú vyso­ké. Pre nor­mál­ne­ho pra­cu­jú­ce­ho člo­ve­ka, naprí­klad vedú­ce­ho v pre­daj­ni, kuchá­ra, čaš­ní­ka, lebo to sú povo­la­nia, kto­ré tu väč­ši­na ľudí robí, ten záro­bok už nie je taký, ako voľa­ke­dy, ale je to indi­vi­du­ál­ne.

Following Your Dreams-4

foto: archív Mar­gi­ty Kud­ry

Ces­to­va­ním si strá­vi­la dosť veľa času. Čo ti ces­to­va­nie pri­ná­ša do živo­ta?

Ces­to­va­nie je pre mňa inšpi­ru­jú­ce. Je to hlav­ne náj­de­nie samej seba, spoz­ná­va­nie nových kul­túr a zvy­kov a uve­do­me­nie si, že v živo­te sú ove­ľa dôle­ži­tej­šie hod­no­ty, ako to kto má lep­šie auto ale­bo koľ­ko ich má a kto má väč­ší dom ale­bo naj­nov­ší tele­fón. Ces­to­va­nie po ďale­kých kra­ji­nách v Ázii ale­bo juž­nej Ame­ri­ke bola pre mňa skú­se­nosť, pre­to­že som vide­la a zaži­la vše­li­čo. Okrad­nu­tie v Man­co­re a odvo­la­nie ces­ty na Gala­págs­ke ostro­vy, na kto­ré som sa teši­la až po jed­no­du­ché uží­va­nie si zápa­du sln­ka na Koh Tao.

Chce­la by som viac spoz­nať Áziu aj stred­nú Ame­ri­ku. Tiež chcem ísť na Hawai a naučiť sa sur­fo­vať. To je šport, kto­rý sa mi veľ­mi páči. Mám síce zo sur­fo­va­ním iba mini­mál­ne skú­se­nos­ti, ale doká­žem sa poze­rať na sur­fe­rov od rána do veče­ra. Fas­ci­nu­je ma, ako doká­žu v har­mó­nii tan­co­vať na veľ­kých vlnách.

Boli tvo­je zážit­ky z ciest nos­nou inšpi­rá­ci­ou pre tvo­je kni­hy?

Moje prvé dva romá­ny: Voj­na Vrán 1 — Pre­lom (The Crow War 1 — Tur­ning Point) a Voj­na Vrán 2 — Armá­da Tie­ňov (The Crow War 2 — Army of Sha­do­ws) som napí­sa­la a aj vyda­la v Írsku.
Momen­tál­ne mám roz­pí­sa­né ďal­šie dve kni­hy, Čier­na Ste­na (The Black Wall ) a Dra­ku­lov syn (Dracula’s son ). Prá­ve tá dru­há ma nabá­da na krat­šiu ces­tu do Rumun­ska, naj­mä do Trans­yl­vá­nie a Kar­pát, a samoz­rej­me nav­ští­viť “Dra­cu­lov“ hrad Bran. Verím, že prá­ve táto ces­ta mi zabez­pe­čí ozaj­st­ný a inšpi­ra­tív­ny pocit z kra­ji­ny, kto­rý by som chce­la v kni­he Dra­cu­lov syn využiť a opí­sať napl­no.

Kniznica Sabinov beseda 15

foto: archív Mar­gi­ty Kud­ry

Ako si sa dosta­la k písa­niu? Čo pre teba zna­me­ná a čo chceš odo­vzdať svo­jou tvor­bou čita­te­ľom?

K písa­niu som sa dosta­la asi pred 6 rok­mi a zača­lo to len tak. Vždy som mala v hla­ve prí­be­hy a jed­no­du­cho som ich zača­la dávať na papier. Píšem v slo­ven­skom jazy­ku, ale moje kniž­ky sú aj v anglič­ti­ne. Fan­tá­zia sa dá krás­ne roz­vi­núť v písa­ní pre deti. Pre ne som napí­sa­la kniž­ku s náz­vom Čo sa sta­lo v lese, kto­rú sme vyda­li v slo­ven­či­ne aj anglič­ti­ne.

Výťa­žok z pre­da­ja sme veno­va­li Vzde­lá­va­cie­mu cen­tru pre slo­ven­ské deti v Írsku. Jed­nu povied­ku, kto­rá zís­ka­la naj­vyš­ší počet hla­sov v súťa­ži, naho­vo­ri­li čle­no­via Rado­šin­ské­ho naiv­né­ho divad­la. Chcem, aby si čita­te­lia pri číta­ní mojich kníh oddých­li, vno­ri­li sa do prí­be­hu a necha­li sa uná­šať od kaž­do­den­ných prob­lé­mov a sta­ros­tí. Mojím snom je vidieť moje kni­hy jed­né­ho dňa sfil­mo­va­né, to ma pohá­ňa vpred.

Vrá­ti­la si sa na Slo­ven­sko. Mys­líš, že sa doma uplat­níš a budeš šťast­ná viac ako v Írsku?

Začiat­kom mája 2016 som sa roz­hod­la vrá­tiť na Slo­ven­sko. Bolo to jed­no z mojich naj­ťaž­ších, ale aj top roz­hod­nu­tí. Dosta­la som zau­jí­ma­vú ponu­ku prá­ce na Slo­ven­sku a okrem toho robím tré­ner­ku v jed­nej posil­ňov­ni v Nit­re. Som veľ­mi spo­koj­ná a šťast­ná, prá­ca ma baví a hlav­ne som doma s rodi­nou. Píšem tak, ako mi to čas dovo­lí, ale verím, že na neja­kej dovo­len­ke ale­bo pre­dĺže­nom víken­de nie­kde v Alpách to dobeh­nem.

Aktu­ál­ne pri­pra­vu­je­me zbier­ku krát­kych det­ských roz­prá­vo­čiek v slo­ven­či­ne a anglič­ti­ne a môj kole­ga Marián ich ilus­tru­je. Žije­me v moder­nej dobe, pre­to si čita­te­lia môžu kúpiť moje kni­hy na Ama­zo­ne a Mar­ti­nu­se v elek­tro­nic­kej podo­be pod mojím autor­ským menom Mar­gi­ta Kud­ry. Chý­ba mi však šuš­ťa­nie papie­ra pri obra­ca­ní strá­nok, pre­to sme oslo­vi­li aj nie­kto­ré zo slo­ven­ských vyda­va­teľs­tiev a dúfam, že moje kni­hy čosko­ro uzrú svet­lo sve­ta aj v papie­ro­vej podo­be.

foto: archív Mar­gi­ty Kud­ry

Chý­ba­lo ti nie­čo zo Slo­ven­ska na tvo­jich ces­tách?

Na ces­tách, ale­bo na živo­te v zahra­ni­čí mi chý­ba­la rodi­na. Teraz som však nas­päť na Slo­ven­sku a teším sa, uží­vam si kaž­dý deň. Ten pocit, že už nie som tak ďale­ko je zvlášt­ny. Momen­tál­ne pra­cu­jem a na Slo­ven­sku sa mi páči. Veľ­mi veľa sa tu toho zme­ni­lo a ja som sa opäť zami­lo­va­la do Nit­ry.

Necí­ti­la si sa v Írsku ako cudzin­ka?

Je to indi­vi­du­ál­ne a hlav­ne je to o poci­te a pri­ori­tách člo­ve­ka, kto­ré si v minu­los­ti zvo­lil, a tým sa celý jeho osud vyví­ja. Poznám ľudí, kto­rí sú v Írsku 10 a mož­no viac rokov, neho­vo­ria súvis­le anglic­ky a nepoh­li sa z mies­ta, či už to nepo­va­žo­va­li za nut­né ale­bo jed­no­du­cho majú iné pri­ori­ty. Kaž­dý má šan­cu si vybrať život aký chce a potre­bu­je, aký si pred­sta­vu­je.

Ja som sa cudzin­kou v Írsku v nie­kto­rých situ­áciách cíti­la a v prá­ci mi to dali aj poriad­ne pocí­tiť, hlav­ne keď som sa už potom pohy­bo­va­la v manaž­men­te. Ja mám s tým­to zlú skú­se­nosť, ale tým nech­cem pove­dať, že to tak je vša­de. Doma je doma.

Našla si si obľú­be­né záku­tia v Írsku, kto­ré sa opla­tí vidieť?

Rada som cho­die­va­la do Glen­da­lough. Je to taká turis­tic­ká oblasť, kde si v mes­teč­ku odsta­víš auto a ideš na túru, je to tam skve­lo ozna­če­né. Ďalej samoz­rej­me Cliffs of Moher, Wick­low a Ring of Ker­ry. Je tu veľa hra­dov a zrú­ca­nín a nád­her­ných divo­kých plá­ží.

foto: archív Mar­gi­ty Kud­ry

Aktív­ne sa venu­ješ špor­tu aj ako osob­ná tré­ner­ka. Vidíš v men­to­rin­gu kli­en­tov svo­ju budúc­nosť? Aké mies­to má cvi­če­nie v tvo­jom živo­te?

Šport je mojou veľ­kou záľu­bou. Pat­ril, pat­rí a bude pat­riť do môj­ho živo­ta. Ako som spo­mí­na­la, hra­la som bas­ket­bal, tré­no­va­la thaj­ský box a teraz pre­cvi­ču­jem boot camp a cir­cu­it tré­ning pre kli­en­tov. Necvi­čím súťaž­ne, ale chcem byť fit a cítiť sa dob­re. To je pre mňa dôle­ži­té, a tak­to sa to sna­žím pove­dať aj svo­jim kli­en­tom. Pohyb je dôle­ži­tý a hlav­ne nám dáva sebais­to­tu. Nie je to vždy iba o nabe­ra­ní sva­lo­vej hmo­ty. Nie­ke­dy to je pros­te iba tera­pia.

Čo by si odpo­ru­či­la ale­bo pora­di­la mla­dým ľuďom, kto­rí váha­jú vyces­to­vať do cudzi­ny?

Choď­te a nevá­haj­te. Urči­te tre­ba ísť von, vidieť a spoz­nať iné kra­ji­ny, ľudí a hlav­ne naučiť sa vní­mať a rešpek­to­vať iné kul­tú­ry. Tým vlast­ne obo­ha­cu­je­te sami seba a stá­va­te sa seba­ve­do­mej­ší­mi, vní­ma­vej­ší­mi, tole­ran­tnej­ší­mi a zdrav­ší­mi na duši. Život je len jeden, a pre­to tre­ba pre­ko­nať sám seba a dôve­ro­vať si vo všet­kom. Ísť za svo­ji­mi sna­mi a pocit­mi. Tešiť sa z prí­tom­né­ho momen­tu, lebo ani jeden sa nebu­de opa­ko­vať.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: archív Mar­gi­ty Kud­ry

Pridať komentár (0)