Mária Koto­čo­vá je mla­dá lin­gvis­t­ka, kto­rá pomoh­la s vývi­nom hla­su pre Goog­le

Ema Stanovská / 27. mája 2017 / Rozhovory

zdroj: MK

Matu­ro­va­la zo šty­roch jazy­kov a po skon­če­ní gym­ná­zia odiš­la štu­do­vať lin­gvis­ti­ku do Oxfor­du. Vďa­ka svoj­mu zanie­te­niu čosko­ro našla uplat­ne­nie ako jazy­ko­vá tré­ner­ka detí. Násled­ne sa na istý čas zamest­na­la v spo­loč­nos­ti Goog­le, kde pra­co­va­la na vývo­ji slo­ven­ské­ho hla­su, kto­rý môže­te počuť aj v Goog­le Trans­la­te. V roz­ho­vo­re nám poroz­prá­va­la o tom, ako táto prá­ca pre­bie­ha­la a okrem iné­ho aj vysvet­li­la, čo je v sku­toč­nos­ti na jazy­koch tak fas­ci­nu­jú­ce.

Aký si mala vzťah k jazy­kom v det­stve?

Pamä­tám si, ako som si v det­stve čas­to vší­ma­la roz­die­ly medzi češ­ti­nou a slo­ven­či­nou. S kama­rát­ka­mi sme sa zabá­va­li tým, že sme sa sna­ži­li hovo­riť po čes­ky – pou­ží­va­li sme voka­tí­vy, vša­de sme pcha­li ř a sna­ži­li sme sa napo­dob­niť into­ná­ciu čes­kých her­cov. Až teraz si uve­do­mu­jem, že to boli cel­kom pokro­či­lé lin­gvis­tic­ké ana­lý­zy 😊. Neskôr, keď som sa zača­la učiť anglič­ti­nu, otvo­ril sa mi svet úpl­ne nových súvis­los­tí a pohl­ti­lo ma veľ­ké nad­še­nie ten­to svet obja­vo­vať.

Počas štú­dia na bilin­gvál­nom gym­ná­ziu si strá­vi­la jeden rok na štu­dij­nom poby­te v USA. Pre­čo si sa preň roz­hod­la? Môžeš pove­dať, že ťa posu­nul ďalej?

Keď som bola v dru­hom roč­ní­ku, spoz­na­la som pár star­ších spo­lu­žia­kov, kto­rí sa prá­ve vrá­ti­li z poby­tu v USA. Boli plní zážit­kov, nových skú­se­nos­tí a hovo­ri­li krás­nou ply­nu­lou anglič­ti­nou. Aj ja som zatú­ži­la spoz­nať inú kra­ji­nu a zís­kať ten obrov­ský náskok v zna­los­ti anglič­ti­ny. Keď mi pri­šiel list, že jed­na ame­ric­ká rodi­na bola ochot­ná si ma na rok „adop­to­vať“ a zapla­tiť mi škol­né, ešte som netu­ši­la, že ply­nu­lá anglič­ti­na bude len jed­na z mno­hých vecí, kto­rú si z Ame­ri­ky odne­siem.

Ten rok v USA bol rokom cel­kom znač­nej pre­me­ny v mojom živo­te. Na dlhých desať mesia­cov som bola odlú­če­ná od vlast­nej rodi­ny a muse­la som zapad­núť do úpl­ne cudzej, neho­vo­riac o nových spo­lu­žia­koch, kto­rým som zo začiat­ku sko­ro vôbec nero­zu­me­la. Bola som ale odhod­la­ná túto výzvu pre­ko­nať a moja hos­ťov­ská rodi­na mi v tom veľ­mi pomoh­la. Postup­né pre­ko­ná­va­nie jazy­ko­vej bari­é­ry išlo ruka v ruke s upev­ňo­va­ním nových vzťa­hov a pria­teľs­tiev, kto­ré trva­jú dodnes. Mala som šťas­tie, že som žila v rela­tív­ne malom mes­te, kde sa všet­ci pozna­li a navzá­jom si pomá­ha­li. Bolo to pre mňa veľ­mi inšpi­ra­tív­ne a jed­no­znač­ne cítim, že ma táto skú­se­nosť posu­nu­la ďalej.

foto: MK

Matu­ro­va­la si zo šty­roch jazy­kov – slo­ven­či­ny, anglič­ti­ny, fran­cúz­šti­ny a latin­či­ny. Pre­čo si si zvo­li­la aj latin­či­nu?

Po spo­mí­na­nom štu­dij­nom poby­te v USA, kde som si nie len zdo­ko­na­li­la anglič­ti­nu, ale zača­la som sa učiť aj špa­niel­či­nu, som bola roz­hod­nu­tá, že sa chcem veno­vať jazy­kom. Vede­la som, že latin­či­na je zákla­dom nie­koľ­kých moder­ných jazy­kov a teda znač­ne uľah­ču­je ich štú­dium. Tak­že som si ju vybra­la ako voli­teľ­ný pred­met a postup­ne som sa zahĺbi­la do jej mate­ma­tic­ky pres­ných gra­ma­tic­kých pra­vi­diel.

Naj­viac ma fas­ci­no­va­lo, keď som si zra­zu zača­la vší­mať všet­ky tie slo­vá latin­ské­ho pôvo­du v anglič­ti­ne, fran­cúz­šti­ne ale aj v slo­ven­či­ne. Vlast­ne dodnes som tými­to vedo­mos­ťa­mi (de)formovaná a často­krát prí­dem na význam anglic­ké­ho slo­va na zákla­de jeho latin­ských kore­ňov. Latin­či­nu sme ale neštu­do­va­li len ako súbor mŕt­vych pra­vi­diel, ale aj ako pros­trie­dok, cez kto­rý sme sa dostá­va­li k vedo­mos­tiam z antic­kej his­tó­rie. Aj matu­rit­ná skúš­ka pozos­tá­va­la nie len z vysvet­ľo­va­nia gra­ma­tic­kých javov v pre­kla­da­nom tex­te ale aj z výkla­du his­to­ric­kých okol­nos­tí, v kto­rých text vzni­kol.

Kedy si sa roz­hod­la štu­do­vať anglis­ti­ku a ame­ri­ka­nis­ti­ku a čo ťa defi­ni­tív­ne pre­sved­či­lo?

Pre anglis­ti­ku som sa roz­hod­la rela­tív­ne nesko­ro, v posled­nom roč­ní­ku na gym­ná­ziu. Keď som si zis­ťo­va­la infor­má­cie o jazy­ko­vo orien­to­va­ných odbo­roch, naj­viac ma zau­ja­la anglis­ti­ka, keď­že kom­bi­no­va­la štú­dium anglic­ké­ho jazy­ka a záro­veň lite­ra­tú­ry, kul­tú­ry a his­tó­rie anglo­fón­nych kra­jín. Defi­ni­tív­ne ma pre­sved­či­la náv­šte­va Kar­lo­vej Uni­ver­zi­ty počas dňa otvo­re­ných dve­rí. Mala som vte­dy mož­nosť vypo­čuť si pred­náš­ku z his­tó­rie anglic­ké­ho ume­nia a bola som ňou úpl­ne une­se­ná. Zra­zu som vede­la, že na tom mies­te chcem štu­do­vať.

Na zákla­de akých fak­to­rov si si vybe­ra­la vyso­kú ško­lu?

Mojou voľ­bou čís­lo jeden bola Kar­lov­ka. Okrem dob­ré­ho mena uni­ver­zi­ty ma láka­lo štú­dium pod vede­ním zahra­nič­ných pro­fe­so­rov. Naviac som si zami­lo­va­la atmo­sfé­ru Pra­hy a to, že tam už štu­do­va­lo nie­koľ­ko mojich kama­rá­tov z vyš­ších roč­ní­kov gym­ná­zia, vrá­ta­ne môj­ho pria­te­ľa, teraz už man­že­la.

foto: MK

Po troch rokoch štú­dia na Kar­lo­vej uni­ver­zi­te si sa roz­hod­la pre Oxford. Ako pre­bie­ha­lo pri­jí­ma­cie kona­nie?

Okrem vypl­ne­né­ho onli­ne for­mu­lá­ru muse­la pri­hláš­ka na Oxford obsa­ho­vať živo­to­pis, moti­vač­ný list, trans­kript so znám­ka­mi z baka­lár­ske­ho štú­dia, cer­ti­fi­kát zo zna­los­ti anglič­ti­ny (TOEFL ale­bo IELTS), odpo­rú­ča­cie lis­ty od troch pro­fe­so­rov a dve ukáž­ky aka­de­mic­kej prá­ce. Nie som si istá, kto­rá časť pri­hláš­ky zohra­la naj­dô­le­ži­tej­šiu úlo­hu, ale mys­lím, že dôle­ži­tej­šie ako znám­ky boli odpo­rú­ča­cie lis­ty pro­fe­so­rov. Po vyhod­no­te­ní pri­hláš­ky som dosta­la email s tro­ma otáz­ka­mi, na kto­ré som mala do troch dní odpo­ve­dať. Otáz­ky sa pýta­li na moje názo­ry na nie­kto­ré lin­gvis­tic­ké prob­lé­my.

Pri­jí­ma­cie kona­nie zavŕ­ši­lo tele­fo­nic­ké inter­view, z kto­ré­ho som síce bola neuve­ri­teľ­ne ner­vóz­na, ale vykľu­la sa z neho pria­teľ­ská kon­ver­zá­cia o mojich záuj­moch a plá­noch do budúc­nos­ti. Potom nasle­do­va­lo nie­koľ­ko-týž­dňo­vé čaka­nie na dve sprá­vy – či ma pri­ja­li na štú­dium a či som dosta­la šti­pen­dium, bez kto­ré­ho by som si štú­dium nemoh­la dovo­liť. Potom ako som dosta­la obe pozi­tív­ne odpo­ve­de, sta­či­lo už „len“ dopí­sať a obhá­jiť baka­lár­sku prá­cu, zlo­žiť štát­ni­ce a zohnať zvy­šok peňa­zí na finan­co­va­nie štú­dia v Oxfor­de.

Kto­rý odbor si si vybra­la a ako sa ti štu­do­va­lo na takej pre­stíž­nej uni­ver­zi­te?

Štu­do­va­la som magis­ter­ský odbor App­lied Lin­gu­is­tics and Second Lan­gu­age Acqu­isi­ti­on, čiže Apli­ko­va­ná lin­gvis­ti­ka a osvo­jo­va­nie si cudzie­ho jazy­ka. Štú­dium bolo nároč­né ale nebo­lo nez­vlád­nu­teľ­né. Veľ­mi prí­jem­ným prek­va­pe­ním pre mňa bolo, že všet­ci pred­ná­ša­jú­ci trva­li na tom, aby sme ich oslo­vo­va­li prvým menom. Počas dis­ku­sií na semi­ná­roch tak pano­va­la veľ­mi otvo­re­ná a pria­teľ­ská atmo­sfé­ra, v kto­rej pro­fe­so­ri pova­žo­va­li nás štu­den­tov za sebe­rov­ných.

Vied­li nás k tomu, aby sme spo­lu zdie­ľa­li svo­je vedo­mos­ti a skú­se­nos­ti, aby sme sa uči­li nie len počú­va­ním pro­fe­so­rov, ale aj jeden dru­hé­ho navzá­jom. Bolo pre mňa úžas­né dozve­dať sa o naj­rôz­nej­ších lin­gvis­tic­kých prob­lé­moch, s kto­rý­mi sa pri uče­ní cudzie­ho jazy­ka pasu­jú Číňa­nia, Talia­ni, ale­bo Armé­ni. Tak­že na štú­diu na Oxfor­de bolo naj­lep­šie asi to, že roz­ho­vo­ry s moji­mi spo­lu­žiak­mi boli často­krát rov­na­ko obo­ha­cu­jú­ce ako dis­ku­sie s moji­mi pro­fe­sor­mi.

Čomu ďal­šie­mu okrem štú­dia si sa v Anglic­ku veno­va­la?

Po ukon­če­ní štú­dia v Oxfor­de som sa pre­sťa­ho­va­la do Lon­dý­na a našla som si svoj prvý ozaj­st­ný job. Pra­co­va­la som ako Lear­ning and Lan­gu­age Coach (čiže štu­dij­ný a jazy­ko­vý tré­ner) na stred­nej ško­le vo východ­nom Lon­dý­ne. Pri tej­to prá­ci som sa stre­tá­va­la s reál­ny­mi prí­pad­mi, kto­ré som dovte­dy pozna­la viac-menej len z učeb­níc a lin­gvis­tic­kých člán­kov. Mala som mož­nosť pra­co­vať s deť­mi, pre kto­ré anglič­ti­na nebo­la ich mater­ským jazy­kom, no napriek tomu v nej muse­li zvlá­dať štú­dium. Mojou úlo­hou bolo cib­riť ich schop­nos­ti, aby boli čo naj­lep­šie pri­pra­ve­ní na záve­reč­né skúš­ky a násled­né vyso­koš­kol­ské štú­dium.

foto: MK

Pra­co­va­la si ako lin­gvis­t­ka pre spo­loč­nosť Goog­le. Ako si sa k tej­to prá­ci dosta­la?

S ponu­kou tej­to prá­ce ma oslo­vi­la býva­lá kole­gy­ňa, kto­rú som spoz­na­la na Fone­tic­kom ústa­ve Uni­ver­zi­ty Kar­lo­vej, kde som pra­co­va­la ako výskum­ná asis­tent­ka počas baka­lár­ske­ho štú­dia. Ona v tom čase už vied­la čes­ký tím a pomá­ha­la s hľa­da­ním pro­jek­to­vé­ho mana­žé­ra pre slo­ven­či­nu. Jej ponu­ka ma okam­ži­te nadch­la, tak som im posla­la svoj živo­to­pis a one­dl­ho som bola pozva­ná na poho­vo­ry. Na prvom poho­vo­re sa ma pýta­li hlav­ne na moje štú­dium. Cel­kom pod­rob­ne som muse­la opí­sať výskum, kto­rý som robi­la pre svo­ju dip­lo­mo­vú prá­cu na Oxfor­de. Na dru­hom poho­vo­re tes­to­va­li moje ana­ly­tic­ké schop­nos­ti, pýta­li sa ma na vedo­mos­ti z lin­gvis­ti­ky a na skú­se­nos­ti s vede­ním tímu.

Počas tej­to prá­ce si sa veno­va­la vývo­ju hla­su, kto­rým počí­tač vie pre­čí­tať vety v slo­ven­či­ne. Ako ten­to pro­ces pre­bie­hal?

Pro­ces vývo­ja nové­ho hla­su je pomer­ne kom­plex­ný a vyža­du­je si prá­cu množ­stva ľudí – od prog­ra­má­to­rov, cez dáto­vých ana­ly­ti­kov, až po hla­so­vé­ho umel­ca. V prvých fázach pro­jek­tu bolo mojou úlo­hou spra­co­vať takz­va­né fone­tic­ké para­met­re, kto­ré mali v reči prog­ra­má­to­rov čo naj­jas­nej­šie opí­sať to, ako sa sprá­va výslov­nosť slo­ven­či­ny. Tie­to para­met­re obsa­ho­va­li naprí­klad infor­má­cie o tom, aké máme dvoj­hlás­ky, ale­bo aj to, že v slo­ven­či­ne exis­tu­jú sla­bi­kot­vor­né spo­lu­hlás­ky.

Novin­kou pre mňa bola špe­ciál­na fone­tic­ká abe­ce­da, kto­rú Goog­le pou­ží­va na všet­ky jazy­ky a ja som do nej muse­la napa­so­vať výslov­nosť slo­ven­či­ny. Navr­hnu­té fone­tic­ké para­met­re sme potom apli­ko­va­li na trans­krip­ciu slov, kto­ré tvo­ri­li slo­ven­ský lexi­kón. Kaž­dé tak­to trans­kri­bo­va­né slo­vo muse­lo samoz­rej­me mať zvu­ko­vú — naho­vo­re­nú podo­bu. Na tej­to čas­ti pro­jek­tu pra­co­val nahrá­va­cí tím, kto­rý kaž­dý deň pro­du­ko­val stov­ky nahra­tých viet. Tie sme s mojim tímom postup­ne spra­co­vá­va­li a budo­va­li tak data­bá­zu zvu­ko­vých seg­men­tov, kto­ré sa neskôr pou­ži­li na syn­té­zu nové­ho slo­ven­ské­ho hla­su. Dnes ho môže­te počuť naprí­klad v Goog­le Trans­la­te.

V čom sa vám poda­ri­lo dosiah­nuť naj­vý­raz­nej­šie zme­ny?

V porov­na­ní s pre­doš­lým hla­som sa nám jed­no­znač­ne poda­ri­lo dosiah­nuť vylep­še­nia. Hlas znie ply­nu­lej­šie, vie rozo­znať a pre­čí­tať množ­stvo skra­tiek a doká­že sa lep­šie popa­so­vať s výslov­nos­ťou nie­kto­rých cudzích slov. Stá­le ale je čo zlep­šo­vať.

Pra­co­vať s počí­ta­čom musí byť v mno­hých ohľa­doch veľ­mi nároč­né. Aké boli tie naj­väč­šie ťaž­kos­ti, kto­ré vám stá­li v ces­te?

Jed­nou z veľ­kých výziev, kto­rým sme čeli­li bolo naprí­klad obrov­ské množ­stvo homo­gra­fov, kto­ré máme v slo­ven­či­ne. Sú to slo­vá, kto­ré sa rov­na­ko píšu a roz­diel­ne sa vyslo­vu­jú, ako naprí­klad krás­ne (prí­dav­né meno) a krás­ne (prí­slov­ka), vysla­ní (prí­dav­né meno) a vysla­ní (pod­stat­né meno), dopra­va (smer) a dopra­va (na ces­tách), ale­bo aj medzi-jazy­ko­vé homo­gra­fy ako love (lokál od lov) a love (angl. lás­ka). Roz­lí­šiť výslov­nosť medzi tými­to slo­va­mi sa dá jedi­ne pomo­cou význa­mu oko­li­tých slov. Náš mozog to síce robí auto­ma­tic­ky, ale počí­ta­čo­vý model, kto­rý vytvá­ra hlas sa zatiaľ na význa­mo­vé súvis­los­ti medzi slo­va­mi poze­rať nedo­ká­že. Verím ale, že v budúc­nos­ti to bude mož­né.

foto: MK

Jazyk aj reč doká­žu mať neuve­ri­teľ­nú silu, ak ich člo­vek dob­re pozná a doká­že ich pou­žiť. Čo teba osob­ne na nich naj­viac fas­ci­nu­je?

Na jazy­koch ma fas­ci­nu­je množ­stvo javov a nezod­po­ve­da­ných otá­zok. Naprí­klad to, že dote­raz nemá­me jas­né pra­vid­lá, kto­ré by jed­no­znač­ne urči­li, že čo je jazyk a čo je len dia­lekt. Ak je roz­ho­du­jú­ce to, že dia­lek­tu z veľ­kej čas­ti roz­umiem, ale iné­mu jazy­ku už nie, tak potom by pre mňa češ­ti­na a slo­ven­či­na boli dia­lek­ta­mi toho isté­ho jazy­ka a taká východ­niar­či­na oso­bit­ným jazy­kom. Zdá sa, že to, čo pozná­me ako jed­not­li­vé jazy­ky sú skôr geo­gra­fic­ko-poli­tic­ké kate­gó­rie, do kto­rých boli ume­lo zara­de­né väč­ši­no­vé „dia­lek­ty“ v jed­not­li­vej kra­ji­ne. Z lin­gvis­tic­ké­ho hľa­dis­ka to skôr vyze­rá tak, že to, čo chá­pe­me ako jed­not­li­vé jazy­ky sú len body na obrov­skom spek­tre, kto­ré nemá žiad­ne hra­ni­ce a jeden jazyk na ňom ply­nu­lo pre­chá­dza do iné­ho. Ale ani táto hypo­té­za nemu­sí vždy pla­tiť.

Sú jazy­ky ako naprí­klad bas­kit­či­na, kto­rý nie je podob­ný žiad­ne­mu iné­mu jazy­ku v Euró­pe a lin­gvis­ti sa dom­nie­va­jú, že sa vyvi­nul ešte skôr ako ostat­né indo-európ­ske jazy­ky. Tým sa dostá­vam k ďal­šej fas­ci­nu­jú­cej téme a to je his­to­ric­ký vývoj jazy­kov. Dodnes s urči­tos­ťou nevie­me pove­dať, či všet­ky dneš­né jazy­ky majú jedi­né­ho spo­loč­né­ho pred­ka, ale­bo sa arti­ku­lo­va­ný jazyk vyví­jal vo via­ce­rých oblas­tiach sve­ta nezá­vis­le od seba. Ďal­ším zau­jí­ma­vým prob­lé­mom je otáz­ka, do akej mie­ry jazyk, kto­rým hovo­rí­me ovplyv­ňu­je to, ako mys­lí­me a ako vní­ma­me svet. Tým­to prob­lé­mom za zaobe­rá teória lin­gvis­tic­kej rela­ti­vi­ty a exis­tu­je nespo­čet­né množ­stvo výsku­mov, kto­ré sa ho pokú­ša­jú vyrie­šiť.

Čomu sa momen­tál­ne naj­viac venu­ješ a aké máš ďal­šie plá­ny?

Po ukon­če­ní pro­jek­tu pre Goog­le som si to zno­va namie­ri­la do škols­tva a opäť pra­cu­jem s deť­mi, pre kto­ré je anglič­ti­na ich dru­hým jazy­kom. Ten­to­raz sa zame­ria­vam vytvá­ra­nie a koor­di­no­va­nie akti­vít, kto­ré štu­den­tom nie­len pomá­ha­jú zlep­šo­vať ich komu­ni­kač­né schop­nos­ti, ale pomá­ha­jú im aj stať sa ambi­ci­óz­ny­mi a nebáť sa myš­lien­ky, že aj oni by raz moh­li štu­do­vať na tých naj­lep­ších uni­ver­zi­tách a pra­co­vať pre sve­to­zná­me spo­loč­nos­ti. Pri tej­to prá­ci sa postup­ne učím, aké dôle­ži­té je pes­to­vať v deťoch a tíne­dže­roch pri­ro­dze­nú zve­da­vosť a dávať im čo naj­viac prí­le­ži­tos­tí na roz­voj.

V najb­liž­šej budúc­nos­ti by som chce­la pokra­čo­vať v prá­ci s mla­dý­mi, ale nevy­lu­ču­jem ani návrat do sve­ta tech­no­ló­gií. Veľ­mi ma zau­jí­ma vývoj ume­lej inte­li­gen­cie a hlav­ne pokro­ky v roz­vo­ji rečo­vých tech­no­ló­gií. Viem si tiež pred­sta­viť, že sa raz vybe­riem pre­skú­mať ďal­šiu kra­ji­nu, jej kul­tú­ru a jazyk a dokon­ca zva­žu­jem aj návrat na Slo­ven­sko.

Pridať komentár (0)