Marinela: Mladí Slováci si dopriali nanukový biznis namiesto svadobnej cesty

Zuzana Zimmermannová / 18. augusta 2017 / Rozhovory

zdroj: Zuzana Zimmermannová

Precestovali kilometre, študovali medzinárodné vzťahy a stážovali aj v zahraničí. A hoci sa pohrávali aj s myšlienkou odchodu do zahraničia, radšej zostali doma. Mladomanželia Daniela a Marián Vunhu sa zhodujú, že Slovensko majú radi a vidia tu veľa možností. Napríklad aj na otvorenie prvej nanukovej prevádzky v hlavnom meste. Z IT oblasti si odskočili na zmrzlinovú univerzitu do Bologne, aby dnes z čerstvého ovocia vyrábali zdravé a šťavnaté nanuky, po ktorých večer zostávajú len prázdne vitríny.

 

V polovici júla sa konal Medzinárodný deň zmrzliny – ako „nanukári“ oslavujú takýto sviatok?

Nanuky patria medzi zmrzlinové produkty rovnako ako zmrzlina podávaná formou kopčekov do kornútov alebo pohárov. Deň nanukov sa oslavuje aj zvlášť, v bizarnom kalendári, a to 14. augusta, kedy si tento deň pripomenieme aj my.

Čoskoro oslávite aj prvé výročie od otvorenia nanukovej prevádzky Marinela – aký to bol rok?

Posledný rok bol pre nás obrovskou školou. Nemali sme skúsenosti v gastronómii, s úradmi, ani sme sa nikdy neocitli v pozícii zamestnávateľa. Mali sme odhodlanie a vášeň pre zmrzlinu, no to veľakrát nestačilo.

Takto pred rokom si pamätám, ako sme boli už o tretej hodine vypredaní, s prázdnou vitrínou sme stáli na prevádzke a ospravedlňovali sa zákazníkom, že sme nevyrobili viac. Museli sme dokúpiť stroje, aby sme našu výrobu zdvojnásobili a nemali vypredané v strede dňa.

foto: Marinela

Ešte stále vstávate ráno o šiestej, aby ste nachystali nanuky na predaj a bežali do práce v IT firmách?

Naše návyky sa nezmenili, no vďaka rozšírenej výrobe sme schopní vyrobiť viac nanukov naraz, čím sa nám proces trochu uľahčil. Ak máme nejakú akciu, svadby, pracujeme aj celú noc, no stále nás to baví.

Ako vyzerá váš bežný deň?

Náš deň začína večer, keď vyhodnotíme tabuľku s hlasovaním. Na základe toho sa odvíja ďalší deň. Objednáme ovocie, aby sme skoro ráno mali z čoho vyrábať. Ráno vyrábame, aby boli v čase otvorenia o 11tej pripravené. Ovocie očistíme, zmixujeme, nalejeme do foriem a dáme šokovo zmraziť.

Tento proces trvá vždy inak v závislosti od prítomnosti byliniek či od formy – mačacie oči vedia potrápiť. Počas dňa nám pomáhajú brigádničky, cez víkendy sa snažím byť v Marinele čo najviac, lebo priamy feedback od zákazníkov je to najcennejšie. Naše výtvory rada vešiam na Instagram alebo Facebook.

foto: Marinela

Vládzete po dni za počítačom ešte „stáť nad nanukmi“?

Áno, je to úplne iný druh práce. Je to obrovská dávka psychohygieny. Človek úplne vypne. 

Ako v hlave ekonómov skrsol nápad na štúdium na zmrzlinovej univerzite v Bologni?

Nápad vznikol na dovolenke. Často sme s Mariánom hľadali spoločné aktivity, jeden čas sme chodili hrávať tenis, inokedy sme sa dali na golf, tak prečo nie na zmrzlinu? Marián bol ten, ktorý našiel školu, vzali sme si dovolenku a vyrazili sme do Bologne.

foto: Marinela

Túžili ste vždy podnikať?

Ja som bola u nás tá podnikavejšia. Ako dieťa som sa naučila v Taliansku robiť vlasové príčesky, ktoré som dievčatám na petržalskom ihrisku robila na objednávku za desať korún:). Keď som končila vysokú školu, mala som živnosť a pracovala som v oblasti PR. Popravde som si nikdy nemyslela, že budem zamestnancom.

Dostala som však príležitosť robiť globálne PR v Sygicu, čo bola úžasná príležitosť aj za cenu, že budem zamestnancom a prídem o svoju dávku slobody. Najskôr som sa spoločného podnikania trochu obávala a začiatky boli fakt ťažké, no dnes si už každý z nás našiel v Marinele svoje miesto. Každý máme svoje príchute a snažíme sa nemontovať sa druhému do práce.

foto: Marinela

Ako si spomínate na školu a štúdium v Taliansku?

Pre mňa to bolo asi najkrajšie obdobie v živote. Na takejto škole stretnete úžasných ľudí z celého sveta a z rôznych oblastí. Medzi našimi spolužiakmi neboli len cukrári, ale aj právnik, podnikatelia alebo manželia, ktorí predali dom, aby si otvorili svoju zmrzlináreň v Portugalsku.

Keď už máte za sebou aj univerzitu, nedá mi nespýtať sa – koľko vitamínov sa stráca z ovocia mrazením?

Bolo zvláštne, že na škole sa vitamíny skloňovali veľmi málo. Až tu sme sa rozhodli, že sa vydáme na cestu sorbetov bez mlieka, vyrábaných z pravého ovocia bez práškov. Mrazenie ako také je k vitamínom pomerne priateľské, najmä ak dôjde k rýchlemu mrazeniu, čo je v našom prípade veľmi rýchle. Nanuky sú uzatvorené v špeciálnom mraziacom stroji v úplnej tme, takže na vitamíny nepôsobia negatívne vplyvy v zmysle svetla a vzduchu.

Ako vyzerali vaše začiatky po návrate z univerzity?

Vtedy sa všetko len začalo. Rozmýšľali sme, akou cestou sa vydať. Nemali sme názov, produkt bol na Slovensku nepoznaný z pohľadu úradov, nemali sme priestor na výrobu. Prvé pokusy boli v kuchyni, kúpili sme si stroj a formy, skúšali sme si vytvárať prvé vlastné recepty. Pravidelne sme chodili do Talianska na víkendy a učili sa ďalej.

foto: Marinela

Nanuk vznikol „náhodou“, keď 11-ročný Frank Epperson zabudol na verande práškovú limonádu rozrobenú vo vode spolu s drevenou paličkou, ktorou ju miešal a tá cez noc zamrzla. Čím si nanuky získali vás? Je ich výroba náročnejšia ako výroba kopčekovej zmrzliny?

Výroba je rozhodne prácnejšia a časovo náročnejšia. Nanuk oproti kopčekovej zmrzline neobsahuje našľahaný vzduch, keďže spôsob výroby je iný. No výsledný produkt dáva väčšiu flexibilitu. Aj preto k nám každý deň chodia ľudia z rôznych firiem, ktorí chcú potešiť svojich kolegov v práci.

Nanuky si môžu odniesť aj v špeciálnych chladiacich boxoch a na rozdiel od klasickej zmrzliny budú mať aj po vložení do domáceho mraziaceho boxu rovnakú konzistenciu aj chuť, ako keď ich vykladáme my z vitríny.

Akými najväčšími výzvami a úskaliami ste si prešli?

Výzvou bolo zamestnať brigádnikov, nakoľko je situácia v Bratislave veľmi ťažká. Úrady nám dali zabrať, na začiatku sme nevedeli, že toľko inštitúcií vôbec existuje. A to je asi dobre, že sme nevedeli, do čoho presne ideme. Nájsť priestory bolo rovnako ťažké, nakoľko sme boli noví, bez skúsenosti a so sezónnym produktom. Na Blumentálskej sa nám veľmi páči, sú tam príjemní ľudia a výborná atmosféra.

Ste stále priekopníkmi v oblasti nanukární u nás? Máte tu konkurenciu?

Popravde ani neviem. S pribúdajúcimi zákazníkmi, ktorí sa o nás dopočuli, pribudla omnoho väčšia miera zodpovednosti nesklamať ich. Veľký dôraz kladieme na to, aby sme sa nezhoršili. Sacharózu sme v niektorých produktoch nahradili fruktózou, naše nanuky sú aj pre vegánov alebo pre ľudí s intoleranciu laktózy, keďže neobsahujú mlieko.

Dokonca máme aj nanuky pre diabetikov. Stále skúšame nové príchute. To, že vyrobíme viac, musíme byť rýchlejší, nemôže ovplyvniť našu kvalitu. Je jedno, či je konkurencia za rohom alebo sme jediní, ten produkt by mal byť stále to najlepšie, čo vieme pripraviť.

foto: Marinela

Peniaze na otvorenie obchodu s ručne vyrábanými nanukmi ste začali skladať namiesto svadobnej cesty. Neľutujete? Už ste si stihli dopriať náhradnú?

Neľutujeme. Vedeli sme, že to chceme a sme radi, že aj vďaka rodine a priateľom sa nám tento sen splnil. Na dovolenku sa chystáme v zime, plánujeme navštíviť Čínu.

Sledujete trendy v nanukosvete?

Trendy sledujeme, niekoľkokrát do roka sme v Taliansku na veľtrhoch zmrzliny alebo si dávame gelato tour.

foto: Marinela

Odkiaľ beriete suroviny?

Suroviny závisia od ročného obdobia. V letnom období sa snažíme podporovať slovenských dodávateľov, no mladý kokosový orech či iné exotické ovocie nie je možné zohnať tu. Máme kombináciu dodávateľov.

„Hlasuj za príchuť zajtrajška“, kde si zákazníci vyberajú, na čo majú chuť, sa celkom uchytilo. Ako vznikol tento nápad a aký bol doteraz najväčší nanukový výstrelok z nástenky?

Bolo to veľmi spontánne. Bola som v zmrzlinárni, kde som si nenašla žiadnu príchuť z mojich obľúbených. Vtedy sme si s Mariánom povedali, že u nás budú rozhodovať ľudia. Raz nám miesto príchute niekto napísal, že chce viac nanukov v tvare paciek. Ostatným sa nápad páčil, a tak dávali hlasy, až to predbehlo všetko ostatné. Na druhý deň sme mali vitrínu plnú paciek najrôznejších kombinácií, aby sme ulahodili hlasovaniu.

foto: Marinela

Kde ste jedli najlepší nanuk na svete?

Za najlepšie nanuky som považovala tie, ktoré sme v rámci našej štvorčlennej skupiny vyrobili ešte na škole. Nikdy som nič také nejedla a bolo to úžasné. Keby som ho ochutnala dnes, asi by nebol najlahodnejší, ale vtedy to bolo umocnené wau efektom a verila som, že nič lepšie neexistuje.

Čo sa deje v Marinele s príchodom zimy?

Minulý rok sme boli otvorení aj v zime. Okrem nanukov sme začali ponúkať aj šťavy z čerstvého ovocia. Zimné mesiace sme strávili aj v Taliansku, kde sme sa inšpirovali v ďalších trendoch.

Prezradili ste, že plánujete prevádzkovať aj pojazdné vozíky s domácimi nanukmi. Kedy sa ich dočkáme?

Keby to záviselo od nás, tak by som vám povedala, že sme už dávno vyrazili do ulíc. Bude to záležať od úradov, verím, že jedného dňa oživíme mesto pojazdnými nanukmi.

foto: Marinela

Plánujete ešte ďalšie prekvapenia? O čom Vunhovci snívajú?

Sen o vlastnej zmrzlinárni sa nám splnil. Jasné, že by sme sa chceli rozširovať, hľadáme momentálne ďalšie priestory, ale to sú už len drobnosti. Na čom záleží je, aby k nám chodili ľudia radi, aby sa vracali a tešili sa z našich nanukov.

Zvažujete, že sa niekedy budete na 100 percent venovať len nanukom?

Dnes to ešte nevieme povedať. Zatiaľ je to krásne hobby, ktoré sme pretavili do vlastnej značky. Necítime sa byť podnikateľmi. Robí nám radosť, keď vidíme šťastné detské tváre alebo keď sedíme vedľa v kaviarni a vidíme, ako sa tu ľudia spokojne prechádzajú s našimi nanukmi. Teší nás, keď prídu pred vitrínu a nevedia si vybrať jeden, hneď chcú aspoň tri. Vtedy si hovoríme, že to má zmysel.

Pridať komentár (0)