Mar­tin Dib­diak – Slo­vák, dal výpo­veď v prá­ci, aby odces­to­val do Viet­na­mu a učil anglič­ti­nu

Beatrix Rimarčíková / 5. decembra 2016 / Rozhovory

Od malič­ka milo­val zeme­pis a sní­val o ces­to­va­ní. Pro­stred­níc­tvom Európ­skej dob­ro­voľ­níc­kej služ­by sa dostal až do Viet­na­mu, kde učil žia­kov a štu­den­tov anglic­ký jazyk. 

Orga­ni­zá­cia Európ­ska dob­ro­voľ­níc­ka služ­ba umož­ňu­je mla­dým ľuďom vyces­to­vať do rôz­nych kútov sve­ta, kde je potreb­ná pomoc. Mar­tin Dib­diak využil svo­ju prí­le­ži­tosť a spo­me­dzi mož­nos­tí ako opat­ro­va­nie koryt­na­čiek v Hon­du­ra­se či sta­rost­li­vosť o život­né pro­stre­die na Islan­de si zvo­lil vyučo­va­nie anglič­ti­ny vo Viet­na­me. Vo Viet­na­me strá­vil Mar­tin 9 mesia­cov a svo­je rôz­no­ro­dé zážit­ky si zazna­me­ná­val vo for­me videí. O svo­jej ces­te k dob­ro­voľ­níc­tvu a o tom, aký Viet­nam sku­toč­ne je sa nevá­hal pode­liť v roz­ho­vo­re.

Ako si sa dostal k ces­to­va­niu? Vedel si, že ces­to­va­nie je tvo­jou váš­ňou?

Spo­čiat­ku nie, neve­del som. K ces­to­va­niu ma ale vied­lo via­ce­ro fak­to­rov. V ško­le ma bavil zeme­pis, tak­tiež som veľa hodín pre­se­del pri Goog­le Maps fan­ta­zí­ro­va­ním o tom, aké úžas­ne by bolo byť na tom a tom mies­te. Naj­väč­ší zlom však nastal vte­dy, keď som mal samos­tat­ne vyces­to­vať na tré­nin­go­vý kurz v Maďar­sku. Musel som si nájsť všet­ky spo­je a ako sa na dané mies­to dostať. Samoz­rej­me, nikdy nie je všet­ko tak ako si to člo­vek naplá­nu­je. Aj vďa­ka tým­to zme­nám a nástra­hám na ces­te spoz­ná­te viac samé­ho seba a zis­tí­te čoho ste sku­toč­ne schop­ný. Je to obja­vo­va­nie nezná­me­ho, ale aj samé­ho seba. A to sa mi na ces­to­va­ní veľ­mi páči.

Čo bolo hyb­nou silou, aby si nechal prá­cu a trú­fol si vyces­to­vať do nezná­ma? Ako si vyrie­šil pra­cov­né povin­nos­ti?

V prá­ci bolo fajn, avšak nena­pĺňa­lo ma to. Bolo to čoraz viac stre­su­jú­ce. Pra­co­val som v časo­pi­se o býva­ní ako edi­tor a záro­veň admi­nis­trá­tor obsa­hu webu. Ter­mí­ny boli čoraz viac neúnos­né. S pro­jek­ta­mi, kto­ré pre­plá­ca EÚ za mnou pri­šiel kama­rát, že či to nech­cem vyskú­šať. Zis­ťo­val som si čoraz viac info a zača­lo sa mi to pozdá­vať. Tak pre­čo to nevys­kú­šať? V tom čase bola zima a všet­ky pro­jek­ty sa orga­ni­zo­va­li až začiat­kom leta. Dovte­dy som postup­ne pre­šiel na polo­vič­ný úvä­zok a ešte mal jed­nu stáž. Na jar som už bol neza­mest­na­ný, ale mal som dosť peňa­zí.

Ako rea­go­va­la tvo­ja rodi­na na to, že sa chys­táš odísť do Viet­na­mu vyučo­vať anglič­ti­nu deti, štu­den­tov a zdra­vot­ne pos­ti­hnu­tých?

Nema­li s tým prob­lém. Pozna­jú ma dob­re a vedia, že v anglič­ti­ne som už robil kade­čo. Bra­li to ako mož­nosť vidieť iný svet a naučiť sa nie­čo nové. Bab­ka bola uči­teľ­ka deje­pi­su. Dedo uči­teľ fyzi­ky a mate­ma­ti­ky. To celé zahra­lo na stru­nu, že by som mohol byť dob­rým uči­te­ľom anglič­ti­ny.

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Mal si s dob­ro­voľ­níc­tvom pre­doš­lú skú­se­nosť?

Mini­mál­nu. Na stred­nej ško­le som zbie­ral penia­ze na pomoc ľuďom trpia­cim hemo­fí­li­ou. Nikdy som sa pred­tým neza­pá­jal do dob­ro­voľ­níc­kych akti­vít. Neve­del som ani to, čo si pod dob­ro­voľ­níc­tvom vlast­ne pred­sta­vo­vať. Teraz už mám o dosť lep­šiu pred­sta­vu.

Pre­zraď nám svo­je skú­se­nos­ti s Európ­skou dob­ro­voľ­níc­kou služ­bou (angl. Euro­pe­an Volun­ta­ry Ser­vi­ce — EVS), pro­stred­níc­tvom kto­rej si vyces­to­val aj do Viet­na­mu. Aké pod­mien­ky si musel spl­niť, aby ťa vybra­li spo­me­dzi uchá­dza­čov?

Bolo potreb­né absol­vo­vať úvod­né stret­nu­tie. Odtiaľ sa potom viac zau­jí­mať o daný pro­jekt a napí­sať moti­vač­ný list v anglič­ti­ne. Ten poslať spo­lu so svo­jim CV orga­ni­zá­cii a počkať. V mojom prí­pa­de bolo tre­ba roz­mýš­ľať a konať cel­kom rých­lo – ter­mín dali do začiat­ku nové­ho roka, pri­čom už bola polo­vi­ca decem­bra. Na zákla­de moti­vač­né­ho lis­tu a roz­ho­vo­ru ma násled­ne vybra­li. Ale pove­dal by som skôr, že tých uchá­dza­čov nebo­lo tak veľa. Len málo ľudí vie o tých­to pro­jek­toch.martin5

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Vybral si si ces­to­va­nie for­mou zapo­je­nia sa do pro­jek­tu EVS kvô­li ušet­re­niu finan­cií ale­bo služ­be dru­hým? Čo bolo tvo­jou moti­vá­ci­ou?

Mojou moti­vá­ci­ou bola kom­bi­ná­cia ces­to­va­nia, pomá­ha­nia, kde tre­ba, zís­ka­nia skú­se­nos­tí a spes­tre­nia si svoj­ho živo­to­pi­su. K tomu, keď pri­dám fakt, že všet­ko je pre­pla­te­né, mám čas a nič ma neob­me­dzu­je, tak naozaj nie je nad čím roz­mýš­ľať.

Prvý kon­takt s EVS si mal na stret­nu­tí v Čad­ci. Aké mož­nos­ti si mal na výber a pre­čo si nako­niec zvo­lil Viet­nam?

Mož­nos­tí bolo kopec. Naozaj. Hneď na úvod som netu­šil, že Európ­ska dob­ro­voľ­níc­ka služ­ba môže byť vyko­ná­va­ná aj mimo kra­ji­ny EÚ. Boli sku­toč­ne roz­ma­ni­té mož­nos­ti, ako napr. opat­ro­va­nie koryt­na­čiek v Hon­du­ra­se, sta­va­nie prí­streš­kov a komí­nov v Peru, sta­ra­nie sa o život­né pro­stre­die na Islan­de, či prá­ca v komu­ni­te v jed­nej dedin­ke v Indii. Mňa naj­viac oslo­vi­la Čína a Viet­nam. Obe kra­ji­ny mali pro­jek­ty, kde bolo potreb­né učiť anglič­ti­nu ale­bo pomá­hať pos­ti­hnu­tým či robiť klau­na pre deti v nemoc­ni­ci. Keď­že o Číne som už počul vše­li­čo zlé aj dob­ré a o Viet­na­me len o voj­ne, začal som viac uva­žo­vať o Viet­na­me. V tom čase som tam mal kama­rá­ta, dokon­ca pres­ne na tom istom pro­jek­te. Hovo­ril, že všet­ci sú veľ­mi milí a odpo­rú­ča kaž­dé­mu sa sem vybrať. Záro­veň som sa dočí­tal, že Viet­nam je dob­rý odra­zo­vý mos­tík do celej Juho­vý­chod­nej Ázie. Vša­de oko­lo je to rela­tív­ne blíz­ko a lac­no (s výnim­kou Kam­bo­dže). Tie­to fak­ty ma pre­sved­či­li vo výbe­re Viet­na­mu. A ešte tie plá­že…motorky

foto: archív Mar­tin Dib­diak

EVS ti zabez­pe­či­la všet­ky potreb­né finan­cie, uby­to­va­nie, leten­ky?

Áno. Všet­ko rie­ši­la posie­la­jú­ca orga­ni­zá­cia na Slo­ven­sku (KERIC) s pri­jí­ma­cou orga­ni­zá­ci­ou vo Viet­na­me (CSDS VN). Ono je to kom­pli­ko­va­nej­šie urči­te ove­ľa viac, ale dob­ro­voľ­ník nevi­dí všet­ku tú prá­cu a čas, kto­rú vyna­lo­ží orga­ni­zá­cia, aby ho dosta­la do tej kra­ji­ny. Táto mož­nosť je ako pro­dukt, člo­vek má mož­nosť „kúpiť“ ho do 30-tky, s tým, že zapla­tí v podo­be dob­ro­voľ­níc­tva.

Opíš nám svo­je prvé doj­my z Viet­na­mu. Ako si vní­mal túto kra­ji­nu po tom čo si vystú­pil z lie­tad­la? Čo vní­maš ako naj­ty­pic­kej­šie pre Viet­nam?

Prvé doj­my? Fac­ka v podo­be straš­né­ho tep­la a dus­na. Všet­ko zele­né, vša­de samé pal­my a veľ­mi veľa ľudí. 

Naj­ty­pic­kej­šie pre Viet­nam sú urči­te motor­ky. Tých je tu naj­viac na pomer oby­va­teľ­stva na sve­te a sú tak­tiež dosť lac­né na naše západ­niar­ske pla­ty. Keď vo Viet­na­me máte motor­ku, tak ste jed­no­du­cho pán a vie­te sa dostať sko­ro vša­de. Cho­dí sa tu po chod­ní­koch, tes­ných ulič­kách, par­koch. Celý Viet­nam môže­te prejsť na motor­ke. Ak si chce­te spra­viť lep­ší obraz, tak si pred­stav­te také Dán­sko či Holand­sko a ich bicyk­lo­vú kul­tú­ru. To isté uplat­ni­te na Viet­nam, ale bicy­kel vymeň­te za motor­ku.

martin8

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Ako vyze­ral domov dob­ro­voľ­ní­kov a aké úlo­hy mal kaž­dý dob­ro­voľ­ník? Fun­go­va­li ste ako komu­ni­ta ale­bo jed­not­liv­ci?

Orga­ni­zá­cia CSDS mala 6-poscho­do­vý dom, v kto­rom na prí­ze­mí pra­co­va­li zamest­nan­ci tej­to nezis­ko­vej orga­ni­zá­cie. Na prvom poscho­dí bola pomer­ne prie­stran­ná kuchy­ňa a malá obý­vač­ka. Ďal­šie poscho­dia už pat­ri­li izbám, v kto­rých boli uby­to­va­ní šty­ria až šies­ti dob­ro­voľ­ní­ci. Samoz­rej­me, diev­ča­tá a cha­la­ni boli zvlášť. Avšak diev­čat bolo na dome vždy viac než cha­la­nov. Tak­to spo­lu žilo 30 ľudí. Kaž­dý bol na inom dru­hu dob­ro­voľ­níc­tva a v roz­diel­nej dĺž­ke. Nie­kto­rí boli iba na dva týžd­ne, iní zas na 3 až 5 mesia­cov. Ja som bol až na 9. Vďa­ka tomu som spoz­nal veľ­ké spek­trum nových ľudí. To, či sme fun­go­va­li ako komu­ni­ta ale­bo nie, závi­se­lo od aktu­ál­nych ľudí na dome. 

Naj­väč­ší pocit komu­ni­ty som zažil hneď po mojom prí­cho­de – všet­ci sa so mnou zví­ta­li a večer sme šli na lac­né viet­nam­ské pivo. Bar bol hneď na ved­ľaj­šej uli­ci. Tak­to pri malých mod­rých plas­to­vých sto­lí­koch sede­lo naraz až 25 ľudí. Potom, ako sa meni­li ľudia sa toto čís­lo zmen­šo­va­lo. Ľudia sa zača­li sku­pin­ko­vať pod­ľa rôz­nych kri­té­rií. Zažil som sku­pi­nu báb, kto­rá drža­la len spo­lu a s nikým iným sa neba­vi­li. Cez zimu bola na dome len hŕs­tka dob­ro­voľ­ní­kov a málo prá­ce, tak sme sa zača­li viac medzi sebou otvá­rať. Bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé sle­do­vať, ako sa mení dyna­mi­ka živo­ta na dome.

Podeľ sa s nami o svo­je skú­se­nos­ti z vyučo­va­nia vo Viet­na­me. Čo cha­rak­te­ri­zu­je viet­nam­ských žia­kov?

Učil som rôz­ne sku­pi­ny, čiže tá skú­se­nosť bola vša­de roz­diel­na. Vo vše­obec­nos­ti sú viet­nam­skí štu­den­ti úžas­ní. Počú­va­jú a zapi­su­jú si. Je to sen pre kaž­dé­ho uči­te­ľa. Mla­dí žia­ci sú aktív­ni, svoj­skí, nehan­bia sa vás spý­tať na hoci­čo, ale záro­veň majú voči vám rešpekt. Sú dych­ti­ví po všet­kom, čo povie­te a čo je iné než pozna­jú. Viet­nam­ci venu­jú štú­diu a úlo­hám pod­stat­ne viac času. Na ško­lách sa učí dokon­ca aj v sobo­tu. Uni­ver­zit­ní štu­den­ti sú už o nie­čo odliš­nej­ší. Tam som postre­hol veľ­kú zme­nu v sprá­va­ní – viac sa han­bia, hlav­ne diev­ča­tá. Ich anglič­ti­na je tak­tiež tro­chu hor­šia. Čo som si ale vši­mol, špe­ci­fic­ky na viet­nam­ských štu­den­toch a žia­koch je, že majú per­fekt­ný pra­vo­pis. V tom momen­te som sa, naopak, ja han­bil za ten svoj. Z toho čo som videl a počul si dovo­lím tvr­diť, že veľ­ká časť 14 – 15-roč­ných by vedo­mos­ťa­mi pre­val­co­va­lo našich 18 – 20-roč­ných.

martin6

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Aké boli ceny vo Viet­na­me v porov­na­ní s tými naši­mi?

Veľ­ké množ­stvo základ­ných slu­žieb, vecí a potra­vín bolo lac­nej­ších. Ben­zín bol za pri­bliž­ne 0,60€/liter. Obcho­dy tu fun­gu­jú podob­ne. Naj­lac­nej­ší tovar náj­de­te v Met­re. Mlie­ko, hovä­dzie mäso, vaj­cia, pivo, peká­ren­ské výrob­ky, rôz­na elek­tro­ni­ka, slad­kos­ti, žuvač­ky, ovo­cie, zele­ni­na boli pod­stat­ne lac­nej­šie. Jed­lo na uli­ci vás vyšlo zhru­ba 1€. Ojaz­de­ná motor­ka od 240€. Taxík do cen­tra Hano­ja a späť (vyše hodi­na a pol ces­ty) vyšiel na 8€. Menu v neme­no­va­nom fast­fo­odo­vom reťaz­ci (nie McDo­nald) bolo za 2,50€ s mož­nos­ťou namies­to hra­no­liek dať si kop­ček ryže. Ale už naprí­klad taký syr, víno, jabl­ká či dokon­ca nájom a poze­mok boli drah­šie.

Samoz­rej­me, ďal­šia vec je zjed­ná­va­nie cien. Bež­ná prax na trž­ni­ci a v obcho­doch, kde nedá­va­jú bloč­ky. Keď­že ste pre nich Západ­niar, tak vám bez prob­lé­mov vedia dať cenu ako pre Ame­ri­ča­na. A keď už povie­te niž­šiu cenu, tak sa na vás budú mra­čiť a odmie­tať. Vte­dy musí­te zahrať, že danú vec nech­ce­te. Potom buď uzna­jú vašu ponu­ku, prí­pad­ne ponu­ku k nej bliž­šiu, prí­pad­ne na vás nebu­dú rea­go­vať. Je to istý druh divad­la. Môžem pre­to odpo­ru­čiť Viet­nam kaž­dé­mu, kto sa chce zlep­šiť v zjed­ná­va­ní cien u dodá­va­te­ľov. 

martin4

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Čo slo­ven­ské ti vo Viet­na­me chý­ba­lo?

Chý­ba­la mi zod­po­ved­nosť nie­kto­rých ľudí za svo­ju prá­cu a činy. Čas­to sa mi sta­lo, že som si nie­čo objed­nal a bolo to cel­kom iné. 

Potom čerstvý vzduch. V Hano­ji bolo cez zimu straš­ne veľa smo­gu a bez rúš­ka na ústach sa neda­lo vôbec jaz­diť na motor­ke.

Čo hovo­ríš na viet­nam­skú gas­tro­nó­miu a služ­by?

Jed­lo vo Viet­na­me, hlav­ne to na uli­ci, je veľ­mi ľah­ko strá­vi­teľ­né. Vôbec sa necí­ti­te plný, ale vie­te že ste naje­de­ný. Mne hlav­ne chu­ti­la typic­ká viet­nam­ská poliev­ka Pho, kto­rá sa dala dať s kura­cím ale­bo hovä­dzím mäsom (ale­bo ešte iným). O hygie­ne nej­dem roz­prá­vať, hoci verím tomu, že čím viac Viet­nam­cov nie­kde kon­zu­mu­je, tým je aj daná kuchy­ňa bez­peč­nej­šia.

Služ­by sú prí­jem­né prek­va­pe­nie. Keď­že Viet­nam­ci sú veľ­mi pria­teľ­skí, odzr­kad­ľu­je sa to aj v biz­ni­se. Usmie­va­jú sa, sna­žia sa vám pora­diť a máte z nich taký „ľud­ský“ pocit. Neh­ra­jú sa na nič – žiad­ne ume­lé for­ma­li­ty (ako u nás). Čas sú pred­sa penia­ze. Pre­chá­dza­jú rov­no ku kore­ňu veci. A s úsme­vom.

martin

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Počas svoj­ho 9-mesač­né­ho poby­tu vo Viet­na­me si ces­to­val, kedy sa dalo. Aké mies­ta si nav­ští­vil, kto­ré ti naj­viac utk­ve­li v pamä­ti?

Keď bola mož­nosť ces­to­vať po Ázii, tak sme sa ju sna­ži­li využiť a bra­li dovo­len­ky. Výle­to­va­li sme po Viet­na­me, ale aj mimo neho. Tak­to som nav­ští­vil Bang­kok v Thaj­sku, Seoul v Juž­nej Kórei, ostrov Oki­na­wa pat­ria­ci Japon­sku, Hong Kong, Sin­ga­pur, Kuala Lum­pur v Malaj­zii a prí­mor­ské mes­tá Viet­na­mu ako Da Nang, Hoi An a Nha Trang. Cez zimu sme sa roz­hod­li dať 5-dňo­vý trip na motor­kách. Zrov­na počas tých­to pia­tich dní sa neuve­ri­teľ­ne vyča­si­lo na prí­jem­ných 30°C. Keby­že to mám spo­čí­tať, pre­ces­to­va­li sme zhru­ba 1 mesiac. Avšak nebo­lo to vždy pod zámien­kou dovo­len­ky. Nie­ke­dy sme muse­li vyces­to­vať mimo Viet­nam aj z dôvo­du obno­ve­nia víz.

Čo mi však utk­ve­lo v pamä­ti je, keď sme sa s kopou ďal­ších dob­ro­voľ­ní­kov roz­hod­li ísť na výlet do Halong Bay – Dra­čej Záto­ky. Ten­to 3-dňo­vý výlet mám stá­le živo pred oča­mi. Hlav­ne moment, keď sme sa na plá­ži malé­ho ostro­va všet­ci 30-ti pochy­ta­li za ruky a dali zbo­hom zapa­da­jú­ce­mu sln­ku na obzo­re.

martin7

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Mys­líš si, že na dob­ro­voľ­níc­ku misiu môže ísť kaž­dý? Čo by nema­lo chý­bať člo­ve­ku, kto­rý sa roz­hod­ne odces­to­vať a na pár týždňov/mesiacov sa stať dob­ro­voľ­ní­kom?

Jed­no­znač­ne mu nesmie chý­bať dob­ro­druž­ný duch a odhod­la­nie naučiť sa nie­čo nové. Mal by byť aktív­nej­ší vo svo­jom živo­te ale­bo sa usi­lo­vať o zme­nu k lep­šie­mu. Mal by mať aspoň štip­ku chu­ti zme­niť svet. Byť otvo­re­ný odliš­ným veciam, nápa­dom, myš­lien­kam, kul­tú­ram a rešpek­to­vať ich. Nako­niec nesmie chý­bať úsmev, s kto­rým všet­ko pôj­de 100-krát ľah­šie.

martin3

foto: archív Mar­tin Dib­diak

Čo by si odká­zal tým, kto­rí sa pohrá­va­jú s myš­lien­kou odces­to­vať ďale­ko do cudzi­ny?

Tre­ba to urči­te vyskú­šať. Spoz­ná­te lep­šie samé­ho seba. Bude­te mať iný pohľad na svet a začne­te lep­šie chá­pať súvis­los­ti. Hoci je už všet­ko obja­ve­né, vy sám sa bude­te cítiť ako obja­vi­teľ. Je to nesmier­ne osvie­žu­jú­ca a inšpi­ru­jú­ca skú­se­nosť. Neho­vo­riac o množ­stve nových kama­ráts­tiev a zážit­kov, kto­ré zís­ka­te počas ces­ty.

Naj­lep­šie je, že pre toto všet­ko nemu­sí­te ísť ani ďale­ko. Už len sto­po­va­ním po Euró­pe ale­bo obja­ve­ním iné­ho kúta Slo­ven­ska obja­ví­te cel­kom iné­ho seba.

Ďaku­jem za roz­ho­vor.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: archív Mar­tin Dib­diak

Pridať komentár (0)