Mať vysokoškolský diplom je pasé. Štúdiom nesprávnej školy iba predlžujeme mama hotel

  • Vnímanie vysokej školy ako neodkladnej povinnosti by malo skončiť
  • Titul neznamená kvalitu, navyše ním ľudia môžu premrhať svoje produktívne roky
  • Vnímanie vysokej školy ako neodkladnej povinnosti by malo skončiť
  • Titul neznamená kvalitu, navyše ním ľudia môžu premrhať svoje produktívne roky

Prekvalifikovaní ľudia, ktorí hádžu svoje tituly do koša. Taká je slovenská realita. Množstvo študentov pokračuje v starej ceste, kedy neisť na vysokú po ukončení strednej školy znamená, byť nedoceneným či hlúpym. Zo strachu z reakcie verejnosti sa tak jednotlivec nechá dohnať konať voči svojmu presvedčeniu a prihlási sa na univerzitu. Lenže, na ktorú z tých háld, ktoré na Slovensku máme? Tu problém zďaleka nekončí.

Idem na manažment, je to „električková vysoká“

Viac ako 57% ľudí ukončí každoročne štúdium prvého a druhého stupňa vysokej školy v humanitných a spoločenských vedách, medzi ktoré patria politické a právne odvetvia, sociálna práca, pedagogika a mnoho ďalších. Toto percento je zároveň výsledkom nechuti a neurčitosti cieľov študentov.

Málokto z absolventov strednej školy, či už sa jedná o gymnázium alebo strednú odbornú školu, skutočne vie, ktorou cestou chce pokračovať. Problematickú skupinu netvoria tí, ktorí majú jasný cieľ v podobe štúdia IT, manažmentu či medicíny, čo dokazuje, že aj študenti humanitných odborov vedia nájsť uplatnenie. Problematickou je početná časť mladých ľudí prinútených k pokračovaniu v štúdiu, ktorí si automaticky vyberajú cestu najmenšieho odporu a často môžeš počuť vetu, „táto výška je električková,“ čo v preklade znamená, že získať titul na nej nie je obtiažne. V prieskume uplatnenia absolventov vysokých škôl na trhu práce realizovanom pod Ministerstvom školstva odpovedalo len 15,4% absolventov, že malo jasnú predstavu o svojom uplatnení a smerovaní v čase nástupu na VŠ.

Prieskum uplatnenia absolventov VŠ na trhu práce
zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR/buxus/VS/absolvent
 

Radšej zamestnám človeka s praxou, ako absolventa

Profesia informuje, že len 9% pracovných ponúk na Slovensku vyžaduje vysokoškolské štúdium II. stupňa. Ľudia s titulom však reagujú na ponuky s nižším finančným ohodnotením a nárokmi, tým zaberajú miesta vhodné pre absolventov stredných škôl. Zásadnejším faktorom ako diplom je prax. Pokiaľ nemáš minimálne 1 či 2 roky praxe, na trhu veľmi nepochodíš. Tvoja výplata bude nižšia, ako dostane človek bez diplomu, no s praxou.

Naše univerzity nezodpovedajú trhu práce

Tento fakt je starou známou, na ktorú upozorňujú rôzne inštitúcie už roky. Trh práce a univerzitné štúdium majú pramálo spoločného. Prekvapení absolventi po ukončení boja o diplom vo veku 23-24 rokov vhupnú do prvých trvalých pracovných pomerov, kedy dochádza k zisteniu, že väčšina poznatkov z vysokej školy im bude viac-menej na nič. Tento nemeniaci sa rozkol má za následok ďalšie percento nezamestnaných absolventov, ktorých naivné predstavy o vlastnej budúcnosti spôsobili neschopnosť uplatniť sa. Univerzity si však aj naďalej namiesto kompromisu s trhom práce uplatňujú právo na slobodu vzdelávacej činnosti.

zdroj: Unsplash/Vasily Koloda

Mama hotel prináša sklamania

S vysokoškolským štúdiom sa znižuje možnosti osamostatnenia sa. Nakoľko študenti nedisponujú dostatočným finančným príjmom, sú nútení ostať bývať u rodičov, poprípade využiť možnosť internátneho ubytovania. To vytvára začarovaný kruh s nedostatočným záujmom o štúdium a vynúteným titulom. Nemotivovaný študent neprikladá dôležitosť vlastnému vzdelaniu, no vzhľadom na komfort v prevedení lacného ubytovania sa ho ani nepokúša stoj čo stoj ukončiť.

Stáva sa tak večným študentom, ktorý ukončí štúdium až keď je k tomu prinútený finančne či zo strany rodičov a okolia. Po tomto hovení si na univerzite prichádza často stret s realitou v podobe nedoštudovanej školy, premrhaných produktívnych rokov vlastného života, neschopnosti vybrať si svoje ďalšie smerovanie, a predovšetkým, finančného nedostatku. Realita výšky nájomného bývania a platenia účtov po skončení roly študenta môže viesť k rýchlemu zamestnaniu sa v nižšie hodnotenom sektore.

Gap Year – správna voľba alebo stratený čas?

Už pri ukončení základnej školy leží na deťoch a ich rodičoch rozhodnutie, kam ďalej. Rodičia v zúfalej snahe vychovať a vzdelať svojich potomkov môžu pri výbere ich smerovania pochybiť. Zároveň aj deti nevenujú danej otázke dostatok času, nakoľko málokto z nich vie, čo je jeho skutočná vášeň a vytúžená oblasť štúdia. Od toho momentu je vyskočiť z rozbehnutého vlaku takmer nemožné. Prestávka môže prísť v podobe roka voľna, tzv. gap year, po absolvovaní strednej školy.

Ten vie mládeži pomôcť zorientovať sa vo vlastnom smerovaní a rozhodovaní sa, čo ďalej. Pokiaľ sa po roku rozhodneš v štúdiu nepokračovať, nedostaneš sa zbytočne do vyššie spomenutého kruhu. Čas strávený na univerzite tak môžeš využiť na spoznávanie seba, získavanie známostí a kontaktov či empirické učenie sa, ktoré prináša v mnohých prípadoch lepšie výsledky, ako štúdium nechceného teoretického odboru. V neposlednom rade sa ti môže počas ročnej prestávky podariť mierne si oddýchnuť a krátkodobo znížiť záťaž kladenú na tvoju osobu.

Tisíce Slovákov v zahraničí

Viac než 30 000 mladých Slovákov odišlo za štúdiom do zahraničia, najčastejším útočiskom je Česká republika. Na Slovensku im chýbajú zvučné mená univerzít a kombinované odbory, informuje Forbes. Navyše, uplatnenie sa vo svete s diplomom z jednej zo slovenských univerzít je málo pravdepodobné, preto si ambiciózna časť mládeže s jasným cieľom svojho smerovania vyberá zahraničné štúdium s dobrým renomé a možnosťou uplatnenia sa na svetovom trhu práce.

Na druhej strane sa čoraz väčšie percento mládeže zaujíma o remeselné činnosti, pri ktorých stačí mať výučný list, nejakú prax, šikovné ruky a človek zarobí vo väčšine prípadov viac, ako na vedúcich manažérskych pozíciách, navyše, je pánom svojho vlastného času, pretože je pri väčšine remesiel vyžadovaná práca na živnosť.

Hrnčiar
zdroj: Pixabay/LubosHouska

Ak štúdium, tak spolu s prácou

Až 73% študentov vysokých škôl popri štúdiu pracuje, najvyšší počet tvoria manuálne brigády na zvýšenie osobného príjmu, no nájdu sa aj takí, ktorí získavajú prax v odbore počas štúdia a tak využívajú jeho skutočné benefity v podobe získania kontaktov a nadobudnutia teoretických aj praktických vedomostí. Túto skupinu však tvorí malé percento študentov, informuje Trend.

Je na tebe, akú cestu si zvolíš, no musí byť vedomá a plná čiastkových cieľov, ktoré ti napomôžu k dosiahnutiu tvojho hlavného cieľa. Ak k nim patrí aj diplom, je jednoznačné, že v štúdiu pokračovať musíš, no ak nad ním uvažuješ len aby si uspokojil požiadavky okolia, oddialil vlastnú zodpovednosť a zaplátal dieru nevedomosti svojho smerovania, univerzita nie je pre teba.

 

Zdroje: Profesia, Forbes, Centrum vedecko-technických informácií SR, Trend

Najnovšie video