Bez vysokej školy dostaneš na Slovensku o 35% menší plat. Tieto pozície sú najžiadanejšie

Rozdiely medzi generáciami sa stupňujú, pracovný trh sa mení a nie každý v ňom dokáže mať prehľad. Portál Profesia sa vo svojich prieskumoch prizrel bližšie na to, kedy má vysokoškolské štúdium zmysel a či dokáže zvýšiť šance v boji o dobré pracovné miesto a lepšie finančné ohodnotenie. Výsledky prieskumu vypovedajú o celkovom zameraní štúdia na Slovensku.

Študujeme to, čo trh nepotrebuje

Naviac pracovných pozícií, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie sa vyskytuje práve v odvetví IT. Absolventi odborov informatiky a výpočtovej techniky pritom tvoria iba 4 % všetkých absolventov, zvyšok obyvateľstva prejavuje záujem o humanitné a spoločenské vedy.

„Na Slovensku máme každý rok okolo 30 000 absolventov vysokých škôl I. a II. stupňa. Viac ako polovica z nich (57 %) ukončila odbory kategorizované ako spoločenské vedy, náuky a služby. Spadajú sem ekonomické odbory, politické a právne vedy, filozofia, história, masmediálne štúdia a žurnalistika, ako aj pedagogika a učiteľstvo,“ uvádza portál Profesia.

Vyhni sa nútenému štúdiu a radšej nasleduj svoje skutočné záujmy. Ak budeš dobrý v remeselnej činnosti, poľahky môžeš zarobiť viac, ako zamestnanec IT oblasti.

Murár zarobí v pohode aj 3 000 eur, copywriter len 1 500. Slováci sú pre trh „prekvalifikovaní“

Absolventi s titulom reagujú na nižšie hodnotené pracovné ponuky

Možno je to neistota dostatočného vzdelania v danom odbore, no z analýzy vyplýva, že absolventi vysokých škôl sa nevedia dostatočne ohodnotiť a reagujú na ponuky práce, ktoré si nevyžadujú vyššie ako stredoškolské vzdelanie a prax v danom odvetví. Ľudia s vysokoškolským titulom najviac reagujú na pracovné ponuky v administratíve, obchode, či manažmente.

V prvej desiatke sa nachádza aj marketing, reklama a PR, ľudské zdroje či IT, no na tieto odvetvia už reaguje menej ako 5 % uchádzačov. Keď sa pozrieme na konkrétne pracovné pozície, najväčší záujem je o administratívne a obchodné pozície. To potvrdzuje teóriu, že ľudia s vysokoškolským titulom najviac reagujú na pozície, na ktoré postačí aj stredoškolské vzdelanie.

zdroj: Profesia/myty-a-pravdy

Len aby sme mali titul

Portál Profesia ďalej upozorňuje na fakt, že vysoké percento študentov sa pre štúdium rozhodlo na základe tlaku verejnosti a rodičov, pričom nemá ujasnené skutočné smerovanie. Tak sa stáva, že sa mladí ľudia hlásia na vysokoškolské štúdium hneď po absolvovaní strednej školy, no bez konkrétneho zámeru. Tento fakt spôsobuje následne dostatočný počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, no bohužiaľ, ich nezáujem o zamestnanie sa vo vyštudovaných odboroch.

„Je verejným tajomstvom, že na Slovensku máme veľa vysokých škôl a mnohé z nich sú veľmi slabé. Študenti tam nemajú záujem študovať alebo tam idú len preto, aby mali titul. Problém je, že my nevieme tieto slabé školy zrušiť, pretože majú vysokú autonómiu,“ vysvetľuje Juraj Hipš pre  Nový Čas. Podľa neho vysoko nadaní študenti so skutočným záujmom študovať hľadajú kvalitné školy, ktoré často hľadajú mimo Slovenska.

Študovať sa oplatí, ak vieš, čo chceš

Štatistiky portálu Platy.sk ukazujú, že sa vysokoškolské štúdium oplatí, ak sa absolvent zamestná v danom odbore. Rozdiel medzi priemerným platom vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca a pracovníkom so strednou školou je na Slovensku 37 %. Ani zďaleka však tento rozdiel nie je u nás najvyšší. Napríklad v Maďarsku zarábajú absolventi VŠ v priemere až o 69 %. Rozdiel v nástupných platoch absolventov SŠ a VŠ je 27 % v prospech vysokoškolákov.

zdroj: Profesia/myty-a-pravdy

Univerzita otvára brány sveta

 Jedným z benefitov univerzitného štúdia sú možnosti, ktoré sa študentom ponúkajú, ak sú počas štúdia úspešní. Platené či neplatené stáže, program Erasmus a mnoho iných súčastí vysokoškolského života, ktoré ti umožnia, takpovediac, zadarmo získavať vedomosti, a zároveň spoznávať svet.

Pokiaľ sa rozhodneš vstúpiť na pracovný trh hneď po ukončení stredoškolského štúdia, prvé pracovné miesta ktorými si prejdeš, budú zrejme slabšie finančne hodnotené a budeš sa nimi musieť namáhavo prepracovať na vyššiu priečku. Univerzita ti ponúka možnosť čiastočne sa vyhnúť tomuto životnému obdobiu prostredníctvom sociálnych kontaktov v študovanej oblasti.

Iba pre odvážnych

Vyššie spomenutý benefit je, samozrejme, funkčný iba ak ho plne využiješ a vložíš doň svoj čas a snahu. Ak sa pre štúdium rozhodneš na základe nátlaku verejnosti a okolia, nie vlastnej motivácie, môže sa poľahky stať, že ti neprinesie žiaden z benefitov a počas snahy udržať sa na univerzite skončíš ako lacná pracovná sila využívajúca na zárobok rôzne pracovné ponuky s nízkym potrebným vzdelaním, len aby si sa vyhol zvýšenej záťaži a časovej tiesni.

Práve pre nerozhodných študentov je ideálnym riešením gap year, a teda rok voľna medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu, počas ktorého môžeš cestovať, spoznávať svet alebo sa aspoň rozhodnúť, či si práve ty tá osoba, ktorá sa do vysokoškolského štúdia chce pustiť so zápalom.

Článok bol pôvodne vydaný 16. augusta 2020.