Matej Mišík, Cro­wdS­pec­tor: Úpl­ná ano­ny­mi­ta už neexis­tu­je

Michal Tomek / 10. augusta 2014 / Lifehacking

Potre­bu­je­te si otvo­riť novú pre­vádz­ku? Píše­te dip­lo­mov­ku a hľa­dá­te zau­jí­ma­vé šta­tis­tic­ké úda­je? Plá­nu­je­te miest­nu infra­štruk­tú­ru? Za chví­ľu vám môže pomôcť Cro­wdS­pec­tor od spo­loč­nos­ti Adas­tra.

 

Spoločnosť Partnering je na trhu známa vďaka svojej platforme Callinspector. Tá monitoruje, analyzuje a pomáha firmám manažovať a redukovať náklady telefónnych služieb, tak mobilných ako aj pevných liniek. Začiatkom tohto roka kapitálovo vstúpila do Partneringu spoločnosť Adastra, čím sa  nová Adastra Partering ocitla pod krídlami nadnárodnej Adastra Group. Aj vďaka tomu sa môžu práce na novej službe pre populačnú analytiku a dátovú monetizáciu s názvom CrowdSpector pohnúť o značný kus dopredu.

O  projekte som sa rozprával s biznis konzultantom zo spoločnosti Adastra Partnering, Matejom Mišíkom.

 

Akú formu má CrowdSpector? Ide o aplikáciu?

Áno, je to webová aplikácia. Momentálne sme vo fáze funkčného produktu, ktorý však nie je ešte vonku. Teraz dolaďujeme najmä biznisovú a právnu stránku veci.

 

Ako vyzerá tá právna stránka? Poskytovatelia dát (operátori, banky, GPS firmy) vám môžu tieto informácie jednoducho dať a vy ich môžete posunúť ďalej?

Nie, to isto nie. Dôležité je povedať, že dáta, ktoré idú do nášho systému, musia byť už v takej podobe, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti. To znamená, že infraštruktúru poskytovateľov dát už musí opúšťať vyslovene štatistické agregované “balenie” dát. Ide napríklad o informáciu, že mužov vo veku 25-35 rokov, ktorí majú smartfón, je na tejto ulici okolo tretej popoludní dokopy sto. To znamená, že ide o dáta v rozmedzí, do ktorého patrí istá masa ľudí, a nie je teda nikdy možné identifikovať jediného človeka.

 

Čo potom robíte s poskytnutými dátami?            

Vizualizujeme ich. Dávame im pridanú hodnotu najmä v tom, že kombinujeme dáta od rôznych poskytovateľov. Iné informácie má totiž banka, iné obchody a iné mobilný operátor. V tomto smere sú na tom veľmi dobre napríklad internetové obchody, ktoré vedia priradiť aj geografickú oblasť. Ďalšími majiteľmi informácií sú letecké spoločnosti či poskytovatelia navigačných systémov.

 

A napríklad internetové vyhľadávače ako je Google?

To je už trochu zložitejšie. Všeobecne platí, že buď ideš s Googlom alebo proti nemu. To druhé veľmi nefunguje a prvá alternatíva ešte nie je v našich možnostiach.

 

 

Ako to vyzerá s konkurenciou?

Na svete existujú firmy, ktoré riešia podobné veci - napríklad aj samotní mobilní operátori. Niekde úspešnejšie, niekde menej. A tam, kde to úspešné nebolo, zlyhanie prišlo skôr z dôvodu negatívnej odozvy zo strany verejnosti. Napríklad Telefonica v Nemecku si z dôvodu rozruchu okolo uvedenia podobnej služby uvedomila, že to PR riziko im za to zatiaľ nestojí a projekt pozastavili. Osobne vidím neúspech v nedostatočnom dôraze na anonymitu dát. Pravdepodobne to podcenili a ľudia zostali v presvedčení, že každý bude vedieť, čo si s niekým píšu v sms alebo hovoria počas telefonátu. To je však možné, samozrejme, len na základe súdneho povolenia. Určite však nie v komodizovaných riešeniach, na akom pracujeme aj my. 

 

Toto teda bolo pozastavené. Okrem toho je nejaká konkurencia?

Okrem toho je jeden podobný funkčný projekt v Amerike, ktorý má odobrenie vlády. Získané údaje sa využívajú na plánovanie infraštruktúry, aby vedeli, v akých časoch je aká vyťaženosť. To im pomáha plánovať nové dopravné spoje.

Potom je tu Veľká Británia, kde sa spojilo viacero operátorov a vytvorili jeden veľký projekt s názvom Smart Steps. Ten je skôr zameraný na cielený marketing, či už cez sms alebo emaily.

My sa snažíme tieto dva prístupy spojiť – analytickú a vizualizačnú vrstvu s informáciami napríklad o tom, kedy sa aká populácia nachádza na danom mieste. Podnikateľ alebo majiteľ firmy tak vie, či sa tam oplatí otvoriť kaviareň, kedy je najviac ľudí, vie sa porovnať s konkurenciou, a podobne.

 

Vidíte využitie tejto služby aj inde, nielen v biznise?

Využitie je široké aj v oblasti výskumu alebo pri písaní akademických prác na univerzitách. Akonáhle bude k dispozícii prvá použiteľná verzia, radi by sme ju poskytli univerzitám, aby sa s ňou „hrali“. Mňa osobne práve táto oblasť veľmi zaujíma, aj keď z toho sa firma neuživí. (smiech) Akademický potenciál je obrovský. Čo sa deje počas volieb? Ako voľby ovplyvňujú správanie ľudí? Ako ovplyvní Pohoda dopravu v hlavnom meste? Ako sa šíria choroby pri epidémii? Je možné nachádzať určité trendy šíriacej sa chrípkovej epidémie v určitej skupine ľudí? Využitie je obrovské.

 

 

Aký má CrowdSpector biznis model?

Pôjde o marketplace, niečo ako app-store na dáta a vizualizácie. Nechceme cieliť na veľké korporácie, skôr na malé a stredné firmy, ktoré idú napríklad otvárať práve tú kaviareň alebo prevádzku. Alebo keď chce firma presne zacieliť malú reklamnú kampaň prostredníctvom sms či banneru. Jednoducho povedané, chceme menším firmám uľahčiť marketingové zacielenie, keďže často nemajú zdroje na veľké reklamné agentúry.

Spoplatnené budú jednotlivé dátové vrstvy, pretože kupujúceho nezaujímajú všetky dáta, len časť z nich. Časom by mohol ktokoľvek, kto má hodnotné dáta, tieto dáta natiahnuť a ponúknuť na predaj. Samozrejme, až po tom, ako prejdú schvaľovacím procesom a procesom vizualizácie do máp alebo grafov.

 

Kedy s tým idete von?

Momentálne prebieha pilotná fáza a do konca roka by sme na Slovensku chceli spustiť celý projekt. Potom by sme dolaďovali potrebné veci. No už teraz je záujem aj zo zahraničia, momentálne sme v rokovaní s niekoľkými spoločnosťami. 

 

Vďaka kapitálovému vstupu ste asi na tento projekt získali aj nejaké financovanie. Predpokladám teda, že z tohto pohľadu nie ste typický startup.

Určite sa nám vďaka tomu ľahšie dýcha a pracuje, ale nepovedal by som, že už nie sme startupom. Koniec koncov, existuje presná definícia startupu? (úsmev)

 

Kto sú vaši dodávatelia dát v súčasnosti na Slovensku?

Vzorky dát máme od mobilných operátorov, bánk a poskytovateľov navigácie. Ešte raz podotýkam, že ide o anonymizované dáta, ktoré nám poskytli až po mnohých konzultáciách s právnikmi.

 

A čo taký Štatistický úrad?

Určite má aj Štatistický úrad informácie, ktoré by sa nám hodili do portfólia. No od nich nemáme zatiaľ nič. Predsa len so štátnymi inštitúciami je to ťažšie, najmä ak ide o komunikáciu.

 

 

 

Ak sa pozrieme na právnu stránku veci, ako je celý proces zabezpečený?

V každom sektore je to iné. Vo všeobecnosti však má každá inštitúcia svojich interných právnikov, s ktorými sme viedli dlhé debaty o tom, aké údaje nám môžu poskytnúť. Naše požiadavky boli „zosekané“ úplne na minimum oproti tomu, čo sme pôvodne žiadali. Napríklad sme chceli informácie o veku v konkrétnych rokoch. To však bolo neprípustné, a tak je to teraz informácia len v rozmedzí rokov - napríklad 25 až 35 rokov. Museli sme teda začať vytvárať akési zhluky informácií a schválili nám to až na úrovni, na ktorej nie možné  na základe poskytnutých informáciíje určiť jednotlivca.

 

Nebojíš sa reakcie verejnosti?

Na tej úrovni, o ktorej hovorím, ide len o štatistické údaje, takže ľudia sa nemajú čoho báť. Samozrejme, že tu bude stále ten nepríjemný pocit, že niekto má takéto informácie. Nie je však ani tak problém v tom, že my tieto informácie spracujeme a vizualizujeme, ale to, že odniekiaľ pochádzajú, a teda, že niekto tieto informácie má. V dnešnej dobe však úplná anonymita už neexistuje.

 

Je to veľmi citlivá téma, najmä s ohľadom na dianie v súčasnosti.

Ani sa nečudujem, keď človek počuje o takých veciach ako NSA a podobne. Len stále je to o tom, že my sami, ako osoby, tieto informácie poskytujeme iným výmenou za náš pohodlnejší život – smartfón, vyhľadávače, platobné karty, sociálne siete, a podobne. Vždy je tu otázka hraníc, ktoré si stanovíme, a čo sme ochotní za pohodlie zaplatiť. 

 

Rozhovor pripravil @misotomek

Pridať komentár (0)