Matovič: „Ľudia pochopili, kam siahali mafiánske chápadlá.“ Politici o Slovensku 5 rokov po vražde Jána Kuciaka

Je to päť rokov od brutálnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a archeologičky Martiny Kušnírovej. Nájomná vražda v roku 2018 otriasla celým Slovenskom, vyhnala do ulíc tisíce nespokojných občanov a prepísala aj vtedajšiu vládnu mapu. Startitup sa poslancov Národnej rady pýtal, ako sa Slovensko a Slováci podľa ich názoru zmenili päť rokov od hrozivej udalosti.

Miroslav Kollár: Ľudia by nemali hodiť flintu do žita

„Mám trošku pocit, že sme za tých päť rokov zabudli na to, čoho dôsledkom bola táto hrozná vražda,“ myslí si Miroslav Kollár z Modrej koalície.

Podľa nezaradeného poslanca za to môže aj nie vždy obratná politika niektorých demokratických politikov. Podľa jeho názoru získali niektorí politici svoj poslanecký mandát aj vďaka tomuto hroznému činu.

„Myslím si, že Jánovi a Martine dlhujeme veľa. Nepochybujem o tom, že sa mnohé pohlo a mafiánsky štát sa podarilo vrátiť naspäť ľuďom, aj keď to nie je jednoduchý proces. Je to náročný pozičný boj aj vo vnútri polície, prokuratúry aj súdov. Nemyslím si ale, že je definitívne vyhraté. Skôr naopak. Reálne hrozí, že po najbližších voľbách sa môžu vrátiť staré časy a je našou povinnosťou presvedčiť ľudí, že nemajú do toho hodiť vidly a flintu do žita a že ešte stále má zmysel ísť k voľbám,“ okomentoval Kollár.

Exnovinár upozornil na vyhrážky novinárom

Exnovinár a v súčasnosti nezaradený poslanec z Občianskej a demokratickej platformy Kristián Čekovský podčiarkol, že novinári často čelia nielen objektívnej kritike, ale aj hejtu či vyhrážkam

„Novinári do toho dávajú často nielen energiu a čas, ale aj riskujú. Ja si tiež pamätám, ale aj mnohí novinári s tým majú skúsenosť, či už sú to nejaké výhražné maily, správy alebo minimálne vulgárna komunikácia smerom k novinárom. Čo naozaj nemá miesto v dnešnej spoločnosti,“ podotkol odídenec z OĽANO.

Matovič: Ľudia akoby strácali azimut

Exminister financií a bývalý premiér Igor Matovič si myslí, že po vražde precitli až milióny bežných ľudí. „Dovtedy žili v takej ilúzii, že síce nám tu vládne nejaký skorumpovaný politik alebo politická strana, ale mysleli si, že vraždiť nedokážu. Vtedy pochopili, že tu naozaj stvorili mafiánsky štát a chápadlá mafie siahajú naozaj hlboko. Takže tu bolo také vzplanutie boja za spravodlivosť. Vyvrcholilo to vo voľbách,“ myslí si Matovič. 

Líder Obyčajných ľudí tvrdí, že postupne toto vzplanutie otupeli rôzne krízy ako pandémia ochorenia Covid-19 či hyperinflácia. „Ako keby teraz ľudia postupne v týchto veciach strácajú podľa mňa azimut a opäť tu žijeme s tým pocitom, že tá mafia, čo nám tu vládla, sú vlastne dobrí vládcovia. Bojím sa, že to bolo len ťažko vykúpené vzplanutie medzi ľuďmi, že sa začali zaujímať o veci verejné a snažili sa hľadať spravodlivosť, a ako keby sa toto postupne stráca, vzhľadom na krízy, čo sme prežili,“ dodal Matovič.

Jourová pricestuje na Slovensko

Podpredsedníčku Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věru Jourovú taktiež zaujíma, kam sa Slovensko posunulo päť rokov od vraždy. Pricestuje v pondelok (20. 2.) do Bratislavy na konferenciu, ktorá sa koná pri príležitosti piateho výročia vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Márie Kušnírovej. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Jourová upozornila, že vraždy maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej a Jána Kuciaka odhalili rastúci problém bezpečnosti novinárov v celej Európe.

„Obeť oboch novinárov nás prinútila pozrieť sa hlbšie na tento problém. Eurokomisia vydala odporúčania členským štátom, aby prijali účinnejšie opatrenia v prospech bezpečnosti novinárov,“ vysvetlila Jourová. Úrady by mali napríklad postupovať dôsledne, ak sa novinárom niekto vyhráža, a tiež ich chrániť pred nezákonným odpočúvaním.

Ako pripomenula Jourová, Slovensko niekoľkokrát na oficiálnych fórach vyhlásilo, že túto záležitosť berie vážne a ministerstvo kultúry spolupracuje na opatreniach s ministerstvom vnútra. Pokrok podľa nej zaznamenali aj ďalšie krajiny EÚ, pričom práve štáty, kde došlo k násiliu voči novinárom, vyzývajú ostatné krajiny, aby urobili viac.

V Bratislave sa česká eurokomisárka okrem iných stretne s ministerkou kultúry SR Natáliou Milanovou. Podľa vlastných slov je zvedavá na posun Slovenska. Demokratická vláda by podľa nej nemala byť prepojená s mafiánmi a inými nebezpečnými elementmi.

„To je to, čo odkrýval Kuciak. Bol to profesionálny novinár, ktorý dokázal geniálne pracovať s dátami z otvorených zdrojov a odhaľovať rôzne siete a prepojenia. Mal odvahu s tým ísť von, preto ho zabili. Ako však ukazuje história, to, že zabijete posla, neznamená, že zabijete posolstvo. Idem na Slovensko zistiť, či toto posolstvo má silu,“ vysvetlila Jourová.

Komisia v septembri predstavila návrh Európskeho zákona o slobode médií. Ide o súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ. Jourová priznala, že tento návrh, o ktorom už rokuje aj europarlament, „budí veľké vášne, ale má aj veľkú podporu“.

Mediálny zákon, ktorý v exekutíve EÚ vypracovala, by mal chrániť pluralitu názorov médií, istotu existencie verejnoprávnych médií a celú mediálnu scénu pred zásahmi politikov a oligarchizáciou, čiže koncentrovaním moci cez médiá. V neposlednom rade by mal chrániť profesionálne médiá pred zásahmi veľkých digitálnych platforiem.

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Vražda novinára

V roku 2018 došlo vo Veľkej Mači k chladnokrvnej vražde investigatívca Jána Kuciaka a archeologičky Martiny Kušnírovej. Kuciak pracoval ako dátový žurnalista a reportér pre portál Aktuality.sk. Vo veľkej miere sa venoval napríklad podvodným aktivitám mocných a v jeho článkoch sa často objavovalo aj meno Mariana Kočnera. Toxický biznismen mafiánskeho strihu sa stal aj podozrivým z objednávky vraždy.

Elitné Lynx komando následne zadržalo viacerých podozrivých v prípade. A to Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa. Deň na to polícia počas razie zadržala aj Zoltána Andruskóa a Alenu Zsuzsovú.

Postupne tak väčšinu menovaných čakal verdikt súdu. Andruskó ako sprostredkovateľ vraždy dostal v roku 2019 15 rokov odňatia slobody. Marček po priznaní v roku 2020 bol odsúdený na 23 rokov. Szabó bol zase odsúdený na 25 rokov väzenia. Súd o Kočnerovi rozhodol v roku 2020 objednávateľom vraždy, no ten sa odvolal a súd rieši Kočnera dodnes.

Po vražde došlo aj k intenzívnym politickým zmenám. Vláda Roberta Fica prešla rozsiahlou rekonštrukciou a Fica na čele vlády vystriedal Peter Pellegrini.