[Diskusný Klub] Novinár Boka: Cez východnú hranicu sa pašujú drogy aj orgány. Film Čiara je slabý odvar.

[Podcast s Romčom] Ich klienti majú miliardové obraty. Na Slovensku čelia podnikatelia týmto problémom

Podcast s Romčom: Kuracie prsia zo supermarketu majú až 40 percent vody a množstvo chemikálií

Matovičova vláda zvažuje po 20 rokoch zrušiť gastráče, vysávajú peniaze z firiem aj reštaurácií

  • Nápad na zrušenie gastrolístkov z dielne Igora Matoviča po deviatich rokoch ožíva
  • Zo zrušením by súhlasili aj niektorí zamestnávatelia a zamestnanci
Premiér Igor Matovič chcel zrušiť gastrolístky už dávno, počas tohto volebného obdobia má šancu., Ivana Sladkovská, TASR/Dano Veselský
  • Nápad na zrušenie gastrolístkov z dielne Igora Matoviča po deviatich rokoch ožíva
  • Zo zrušením by súhlasili aj niektorí zamestnávatelia a zamestnanci

Čo sa týka stravných lístkov, ja keď som do politiky vstúpil, tak som hovoril, že by som ich najradšej zrušil, lebo keď raz máme zákonnú menu, teda euro, nepotrebujeme mať druhý papierik a tváriť sa, že je to niečo zvlášť. Osobne môj názor je taký, že stravné lístky treba zrušiť a v tej výške dať ľuďom príspevok na stravovanie,“ povedal na štvrtkovej tlačovej besede premiér Igor Matovič. 

Aj keď to momentálne nie je otázka dňa, v programovom vyhlásení vlády sa o zrušení gastrolístkov hovorí a hovorilo sa o nej aj na dnešnej tripartite. Matovič má tak šancu uskutočniť svoj plán spred deviatich rokov, teda zrušiť gastrolístky. Prečo ich vlastne máme a prečo sa za takmer 20 rokov nikomu nepodarilo ich zrušiť?

Kde sa vzali stravenky

Gastrolístky schválil ešte prvý kabinet Mikuláša Dzurindu. Zamestnávateľom dal zákon na výber, či zamestnancom dá stravné lístky, alebo zabezpečí stravovanie. Zákon prakticky v nezmenenej podobe žije dodnes. Zmenila sa len maximálna výška marže, ktorú si môže pýtať emitent gastrolístka od zamestnávateľa, teda svojho klienta, a minimálna suma gastrolístka.

V roku 2011 prebehol asi najväčší pokus o zrušenie gastráčov. S návrhom zákona prišiel, vtedy ešte ako nezávislý poslanec a odídenec zo SaS, Igor Matovič. Ako uvádza denník SME, hlasovanie o zrušení sa nepodarilo kvôli silnému lobbingu a možno aj úplatkom pre poslancov, aby hlasovali proti.

Matovič dnes hovorí, že zrušením gastrolístkov by sme ušetrili až 80 miliónov eur. Emitenti gastrolístkov si totiž pýtajú poplatok od firmy, ktorá chce stravenky pre zamestnancov (marža do 3%), aj od reštaurácie, ktorá stravné lístky berie (neohraničená marža). Zároveň si môžu nechať peniaze za stravenky, ktoré ľudia vo firmách dostali, no nevyužili ich a ich platnosť prepadla.

Ako ich zrušiť

Momentálne neexistuje žiadny návrh zákona, ktorý by sa zrušením gastrolístkov zaoberal. Vláda však má pred sebou štyri roky a dosť času sa nad touto otázkou zamyslieť. Navyše, v programovom vyhlásení tento plán je.

Zatiaľ nie je teda jasné, ako by malo zrušenie gastráčov vyzerať, hoci premiér má pomerne jasnú predstavu. Zamestnanec by sa mal rozhodnúť, či chce svoje peniaze vo forme lístkov alebo cash. Vicepremiérka Veronika Remišová prišla aj s nápadom, aby gastrolístky akceptovali iba reštaurácie. Matovič však poprel, že by sa o niečom takom rokovalo a vidí za tým len nápad Remišovej ako pomôcť reštauráciám.

Protest pred budovou NRSR za zachovanie gastrolístkov 11. júla 2011 v Bratislave. Vpravo nezávislý poslanec Igor Matovič
zdroj: FOTO: TASR/Pavel Neubauer

Zároveň chcem poukázať na úsmevný moment, že hneď ako Veronika Remišová povedala, že by sa stravné lístky nemali brať v potravinách, zrazu veľký hejt. A o čom to svedčí? Že tie stravné lístky sa nevyužívajú na to, čo sa tu dlhé roky hovorí, teda na teplú stravu. Ale na nákupy v potravinách,“ povedal predseda vlády.

Žiadne extra peniaze

Stravenka, napriek všeobecnému presvedčeniu, nie je žiadny benefit ani peniaze navyše. Časť stravenky platí zamestnávateľ, pričom ide o položku, ktorú si dá do nákladov rovnako, ako mzdu či odvody.

Časť peňazí ide zo sociálneho fondu firmy, ktorý však tiež tvoria len peniaze, ktoré doňho nalejú zamestnanci zo svojich výplat. No a do celkovej sumy prispieva aj sám zamestnanec, obvykle je to jedno euro za deň, ale môže to byť aj iná suma.

Napríklad zamestnanec má príjem (v čistom) 1 100 eur a dostáva gastrolístky v hodnote 80 eur. Ak by si vybral namiesto gastrolístkov hotovosť, dostal by na účet 1180 eur.

Ja si myslím, že keď zamestnanec raz dostane na výber, papierik, peniaze, alebo peniaze na účte, vyberie si určite možnosť dva alebo tri. Neverím, že budú až takí ľudia zafixovaní, aby mali naďalej tie papieriky a preto si myslím, že aj dobrovoľnosťou sa vieme dopracovať k výsledku. Nemusíme tu nikoho lámať cez koleno,“ doplnil Igor Matovič.

Hlavne nie dobrovoľne

Viceprezident Republikovej Únie zamestnávateľov Mário Lelovský však upozorňuje, že ak by si časť zamestnancov jednej firmy lístky ponechala a druhá by chcela peniaze, bolo by to administratívne veľmi náročné a aj pomerne drahé.

Prosím, nenechávajme veci na dobrovoľnosť. Myslím, že tu treba byť rozhodný, odvážny. Ale určite, keď zrušiť, tak zrušiť. Ak to zostane, budeme to trpieť, čo už. Ale nech je to jasné,“ vyjadril sa Lelovský.

Viceprezidentka Konfederácie Odborových Zväzov Monika Uhlerová hovorí, že KOZ je za zachovanie gastrolístkov v papierovej či elektronickej forme. Obáva sa však, že by to mohlo reálne ublížiť rastu platov. „Opticky by to navyšovalo príjem zamestnanca. A pod rúškom tejto optiky by nebola vôľa zamestnávateľov zvyšovať mzdy a zároveň od zamestnancov vykonávať tlak na rast miezd,“ povedala Uhlerová.

Megabiznis

V jednom má premiér pravdu. Gastrolístky sú pre emitentov biznis, a to dosť veľký. Napríklad najväčší emitent gastrolístkov, spoločnosť Up Slovensko vlani mala zisk viac ako tri milióny eur a to bol ešte slabý rok. V roku 2016 to bolo až päť miliónov. Zisková marža tejto jednej firmy predstavovala vlani 25,1 percenta, no v roku 2012 to bolo cez 43 percent. Hovoríme tu o čistom zisku, teda už po odpočítaní nákladov.

Druhá najväčšia spoločnosť Edenred, ktorá v roku 2018 pohltila menšiu gastráčovú firmu Vaša Slovensko, mala vlani zisk 1,7 milióna eur podobne ako firma Doxx. Tá zarobila 1,9 milióna eur. Veľké zisky nepochádzajú len z marží na lístky pre firmy či reštaurácie, ale aj z investovania momentálne disponibilných peňazí.

Spomínané tri firmy boli zapletené aj v karteli, ktorý v roku 2017 odhalil Protimonopolný úrad a v tom čase päť firiem dostalo miliónové pokuty.

Na trhu sú aj spoločnosti, ktoré nevydávajú „papieriky“, ale stravovacie karty. Medzi nimi je napríklad aj GGFS (karta Callio) finančníka Ivana Kmotríka, Axasoft (Stravenka) a Arca Capital s Gusto kartou.

Zdroje: TASR, SITA, sme.sk

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Podcast s Romčom] Ich klienti majú miliardové obraty. Na Slovensku čelia podnikatelia týmto problémom

Najnovšie