Merkúr bude cez víkend žiariť tak intenzívne ako hviezdy, takto ho na oblohe určite nájdeš

Dnes a počas celého víkendu si môžeš na oblohe užiť ďalšie pekné výjavy. Tento raz uvidíš planétu Merkúr, ktorá by mala byť podľa astronómov viditeľná v takom výraznom rozsahu, ako hviezdy, informuje Slovenský zväz astronómov (SZAA).

Po západe slnka by ti tak najbližšie tri dni nemalo brániť nič, aby si planétu, ktorá je najmenšou v slnečnej sústave, mohol voľným okom pozorovať na nebi. 

Merkúr nie je ťažké na nebi nájsť

Povrch tejto planéty je pravdepodobne najžeravejší, pretože sa nachádza najbližšie pri Slnku. Kvôli jeho riedkej atmosfére sa teplota ovzdušia v noci môže dostať na úroveň -180 stupňov Celzia, zatiaľ čo počas dňa dosahuje cez 400 stupňov.  Je to takmer dokonalá guľa, čo sa dá povedať len o niektorých z 9 planét našej sústavy. 

Podľa SZAA prechádza Merkúr zo súhvezdia Barana cez Býka do súhvezdia Blížencov. Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚, v priemere asi 20˚. Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť.

zdroj: Pixabay.com/ID 7244907

„Merkúr dosiahne jasnosť najjasnejších hviezd (nultú magnitúdu) a bude zapadať až dve hodiny po západe Slnka. Sú to najlepšie večerné pozorovacie podmienky v roku 2020. A navyše ho bude možné na oblohe ľahko nájsť, keďže 22. mája po západe Slnka bude Merkúr len 1,2 stupňa vľavo od jasnej Venuše a 24. mája bude v blízkosti aj úzky kosáčik Mesiaca len pár dní po nove,“  hovorí  Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV v tlačovej správe.

V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Hoci sa môže zdať, že pozorovať Merkúr je jednoduché, počas nasledujúcich troch dní bude v najlepšej pozícii na pozorovanie práve voľným okom. Žiariť by mal totiž podobne ako hviezdy. 

„No napriek tomu ho väčšina ľudí nikdy nevidela. Traduje sa legenda, podľa ktorej ani Mikuláš Kopernik túto planétu nikdy nevidel. Dôvodom je to, že ako vnútorná planéta (voči Zemi) sa uhlovo nikdy nevzdiali od Slnka viac ako 28 stupňov. Takže aj po západe alebo pred východom Slnka je takmer stále v súmraku na prežiarenej oblohe,“ opisuje planétu astronóm.