Micha­e­la Bed­ná­ro­vá z Puojd – Mla­dá slo­ven­ská pod­ni­ka­teľ­ka, kto­rá mení obraz ako vní­ma­me Slo­ven­sko

Veronika Horváthová / 14. septembra 2016 / Rozhovory

S talen­to­va­nou Miš­kou Bed­ná­ro­vou z Puoj­du sme sa poroz­prá­va­li o tom, čo jej naj­viac pomoh­lo pri jej biz­ni­se, o tom, čo si želá pre Slo­ven­sko a pove­da­la nám aj to, v čom nám hips­te­ri veľ­mi pomoh­li.

Ahoj Miš­ka, na začiat­ku nám povedz, ako vznik­la tvo­ja znač­ka Puojd.

Idea spra­co­va­nia slo­ven­ské­ho štát­ne­ho zna­ku, na kto­rej je Puojd zalo­že­ný, vznik­la ešte v roku 2004 na potul­kách Euró­pou. Zača­la ma zau­jí­mať prob­le­ma­ti­ka suve­ní­rov, ako repre­zen­ta­tív­nych pred­me­tov kra­ji­ny. Zda­lo sa mi, že Slo­ven­sko vôbec nepra­cu­je so súčas­ný­mi vyjad­ro­va­cí­mi mož­nos­ťa­mi, pre­zen­tu­je sa väč­ši­nou folk­ló­rom a remes­la­mi. Priš­la som s nápa­dom spra­co­vať náš znak tak, aby bol ľuďom mil­ší a chce­li ho nosiť. Prvý slo­gan aj znel „Slo­ven­sko, kto­ré chce­te nosiť“. Začí­na­la som „na kole­ne“ v tej istej izbe, v kto­rej som býva­la. K roz­hod­nu­tiu veno­vať sa napl­no len znač­ke mi pomoh­li naj­mä skú­se­nos­ti z poby­tu vo Fín­sku. Živiť som sa Puoj­dom zača­la v roku 2008.

Aké rady by si dala svoj­mu mlad­šie­mu ja, keď sa roz­hod­la zalo­žiť si svoj vlast­ný biz­nis?

To je ťaž­ko pove­dať, v rám­ci mož­nos­tí som robi­la, čo som moh­la. Samoz­rej­me si viem pred­sta­viť, ako by sa roz­bie­ha­la znač­ka za ide­ál­nych okol­nos­tí, tie však vte­dy zďa­le­ka na Slo­ven­sku nebo­li. Nebo­lo tu tak­mer žiad­ne pove­do­mie o tom, čo je to autor­ská znač­ka či dizajn. Netu­ši­li sme po ukon­če­ní ško­ly ani to, čo je mar­ke­ting a ako hlbo­ko je s dizaj­nom pre­po­je­ný. Prvou znač­kou, kto­rá roz­rá­ža­la vody v tej­to oblas­ti bol Popu­lar. Všet­ko som sa muse­la učiť sama a postup­ne. A ešte stá­le sa učím, naj­mä kro­tiť svo­ju kre­a­ti­vi­tu. Mož­no môj naj­väč­ší prob­lém je ten, že ja som tvor­ca = kre­a­tív­na oso­ba, kto­rú ženú nápa­dy a je mi pri­ro­dze­né veci vymýš­ľať. Tak­že pocho­pi­teľ­ne mi tre­ba nájsť si do znač­ky par­tne­ra, kto­rý by bol pro­ti­pó­lom, držal by ma pri zemi a ťažil by z mojich nápa­dov. Kľud­ne to čita­te­lia môžu brať ako výzvu ☺.

Čo si teda mys­líš, že sú tvo­je naj­sil­nej­šie strán­ky, vďa­ka kto­rým je tvo­ja znač­ka tak­to úspeš­ná?

Ťaž­ko sa chvá­li sám seba, tak budem opi­so­vať skôr veci, na kto­ré mám dob­ré odoz­vy a vidím, že ľudí oslo­vu­jú. Puojd, a teda moja tvor­ba je špe­ci­fic­ká tým, že hľa­dám tie ťaž­šie ces­ty a rie­šim nepo­pu­lár­ne témy. Tým sa moja tvor­ba stá­va ťaž­šie napo­do­bi­teľ­nou a viac roz­poz­na­teľ­nou. Ako dizaj­nér si samoz­rej­me mys­lím, že to je základ – kon­cept, nena­po­do­bi­teľ­ný ruko­pis a kva­lit­ná vizu­ál­na iden­ti­ta. Sil­nou strán­kou Puoj­du je aj komu­ni­ká­cia, vytvo­ri­la som v rám­ci znač­ky aký­si mäk­ký, pre Slo­ven­sko typic­ký (nie­ke­dy aj jem­ne archaic­ký), slov­ník oko­re­ne­ný vtip­ný­mi náz­va­mi pro­duk­tov. A je to aj o zruč­nos­tiach a sna­he pre­ko­ná­vať kla­sic­ké „nedá sa“. Mám výho­du tech­no­lo­gic­kej zna­los­ti a stá­le pri­dá­vam nové a nové nepre­bá­da­né tech­no­ló­gie. Naj­väč­šia časť mojich úspe­chov je o ľuďoch v mojom oko­lí, či už sú to kama­rá­ti, kto­rých sa pýtam na názor ale­bo sú to stá­žis­ti, kto­rí vstú­pia do Puoj­du a pri­ne­sú nový vie­tor, všet­ko si to cením a viem, že bez nich by to bolo ťaž­šie. No a na čo netre­ba zabú­dať je zdra­vá sebak­ri­ti­ka a vôľa posú­vať sa stá­le ďalej.

poujd_krava_10_5_2012_129

Na začiat­ku si sa inšpi­ro­va­la suve­ní­ro­vý­mi pred­met­mi. Kto tvo­rí väč­šiu časť tvo­jich zákaz­ní­kov? Turis­ti ale­bo domá­ci?

Slo­vá­ci. Mož­no by to bolo inak, keby som mala obcho­dík v cen­tre mes­ta ale­bo roz­ho­de­né pred­me­ty po turis­tic­kých cen­trách. Raz si to urči­te vyskú­šam a uvi­dí­me, ako sa kli­en­te­la pome­ro­vo zme­ní. To je to, čo by som chce­la rie­šiť najb­liž­šiu dobu, posu­núť biz­nis o krok ďalej. Veľ­kou čas­ťou mojej kli­en­te­ly sú fir­my, kto­ré potre­bu­jú repre­zen­ta­tív­ne dar­če­ky, kto­ré čas­to rie­šim aj cus­to­mi­zo­va­ne.

Dizaj­ny vytvá­raš sama. Kde sa inšpi­ru­ješ?

Ako som už vyš­šie spo­me­nu­la, som kre­a­tív­ny tvor a skôr mám prob­lém inšpi­rá­cie potlá­čať. Nej­de len o dizaj­nér­sku tvor­bu, ja som schop­ná vymys­lieť aj tri biz­nis plá­ny v turiz­me či gas­tre, keď mám náho­dou čas roz­mýš­ľať. Ale keď sa baví­me o Puoj­de, tam je kon­cept daný a dote­raz ma táto téma nepres­ta­la baviť a stá­le mám čo obja­vo­vať, keď­že Slo­ven­sko sa vyví­ja a mení.

lapka_detail_1

Foto: Aďo Jurá­ček

Záu­jem o tvo­je pro­duk­ty ras­tie. Máš neja­ký trik, ako zís­kať nových zákaz­ní­kov a dostať sa do pove­do­mia?

Mys­lím, že nie som až taký borec, aby som dáva­la rady. Ja sa naozaj ešte veľa učím, skú­šam veci a sle­du­jem, aký majú dosah. Pre kaž­dé­ho je tá ces­ta k zákaz­ní­ko­vi troš­ku iná. Nie je to o tri­ku, je to o tvr­dej prá­ci a neus­tá­lom sle­do­va­ní, čo sa deje naoko­lo v oblas­ti mar­ke­tin­gu, tech­no­ló­gií a spo­loč­nos­ti.

Spo­lu­pra­cu­ješ s mno­hý­mi ľuď­mi. Máš neja­ké kri­té­riá, pod­ľa čoho si vybe­ráš spo­lu­pra­cov­ní­kov?

Ak sa baví­me o dizaj­né­roch, tak kaž­dá spo­lu­prá­ca vznik­la na zákla­de kama­rát­stva ale­bo vzá­jom­né­ho nad­še­nia pre tému. Kaž­dý, kto so mnou robil a robí, je pro­fík vo svo­jom odbo­re, mám pros­te vo svo­jom oko­lí veľ­mi šikov­ných ľudí. To ma až tak hre­je pri srd­ci, pred­sa len na toto bola tá ško­la super. Vo vše­obec­nos­ti si na spo­lu­prá­cu vybe­rám typy, kto­ré sú zod­po­ved­né, vyspe­lé, pri­ná­ša­jú výsled­ky a roz­ume­jú kon­cep­tu Puoj­du, sto­tož­nia sa s ním.

Veci nie sú šité len na Slo­ven­sku, ale aj v Čes­ku. Pre­čo si sa roz­hod­la aj pre zahra­nič­nú fir­mu?

Ja para­dox­ne Čes­ko nevní­mam ako zahra­ni­čie, to musím pove­dať ako prvé. Nie som zasle­pe­ná „Čechos­lo­váč­ka“, ale jed­no­du­cho v prie­mys­le sú naše kra­ji­ny pre­po­je­né dote­raz. Aj fir­my si to uve­do­mu­jú a orien­tu­jú sa čes­ko­slo­ven­sky. Hlav­ný fak­tor je jed­no­du­chá vec – keď na Slo­ven­sku nie je daná tech­no­ló­gia (tlač na bavl­nu, tka­nie), ale­bo ak fir­ma na Slo­ven­sku nie je ochot­ná robiť malé série a ponúk­ne sa mi hoci anglic­ká či maďar­ská fir­ma, s kto­rou sa lep­šie komu­ni­ku­je, nevi­dím dôvod s nimi nespo­lu­pra­co­vať. Pod­stat­né pre mňa je, aby veci, kto­ré pre­dá­vam, boli vyro­be­né v Euró­pe, v dob­rých pod­mien­kach a pre­cíz­ne a bez pro­duk­cie nad­byt­kov.

SET_s_6

foto: Micha­e­la Dut­ko­vá

Veľ­mi pro­pa­gu­ješ eco-friend­ly spô­sob živo­ta a rada biku­ješ. Máš pocit, že sa veci v tej­to oblas­ti na Slo­ven­sku menia? Mys­líš, že sa o tej­to téme dosta­toč­ne roz­prá­va?

Urči­te. Keď som si ten­to spô­sob dopra­vy osvo­ji­la (samoz­rej­me zvyk z Fín­ska), na ces­te som stre­tá­va­la veľ­mi málo cyk­lis­tov a v zime po mne ľudia kri­ča­li, či som nor­mál­na, že jaz­dím po sne­hu. Tie­to časy sú vďa­ka Cyk­lo koalí­cii preč. A pomoh­li aj hips­te­ri ☺. Poviem taký milý prí­klad z môj­ho rod­né­ho mes­ta Kež­ma­rok. Malé tatrans­ké mes­teč­ko, kde sa z jed­né­ho kon­ca mes­ta na dru­hý pešo dosta­ne­te za 30 minút a cyk­lis­ti­ka je tam vní­ma­ná skôr ako šport – máme v oko­lí skve­lé cyk­lo­tra­sy s výhľad­mi na neza­pla­te­nie, kto­ré tiež vznik­li vďa­ka sku­pin­ke nad­šen­cov. No a v Kež­mar­ku jed­na ban­da mla­dých ľudí na čele s Domi­ni­kom Jaku­bom rie­ši sys­tém zdie­ľa­ných bicyk­lov. Pred­stav­te si, že na ich cyk­lo jaz­dy cho­die­va­jú davy – mla­dí, star­ší, deti… Je to krás­ne.

Veľa ľudí musí najprv odísť zo Slo­ven­ska, aby si uve­do­mi­li, aká krás­na naša domo­vi­na vlast­ne je. Aj ty si odiš­la do Fín­ska a tam si sa inšpi­ro­va­la zalo­žiť túto znač­ku. Čo si mys­líš, že by sme mali uro­biť, aby Slo­vá­ci zača­li byť koneč­ne hrdí na svo­ju kra­ji­nu?

No toto je ťaž­ká otáz­ka, kto­rú rie­šim vo svo­jej tvor­be neus­tá­le. Neviem prí­sť na koreň tej več­nej nespo­koj­nos­ti. Nero­zu­miem, pre­čo Slo­vá­ci radi hun­drú a hľa­da­jú nega­tí­va. Veď si uve­dom­me, že sa máme skve­le. Žije­me v slo­bod­nej kra­ji­ne, kto veľ­mi chce, prá­cu si náj­de, vyces­to­vať sa dá bez prob­lé­mov, spie­vať, tan­co­vať hovo­riť si môže kto chce, čo chce. Želám si, aby to vydr­ža­lo a aby sme mali veľa pozi­tív­nych prí­kla­dov vo vedú­cich osob­nos­tiach, kto­ré budú Slo­vá­kov inšpi­ro­vať a ťahať dopre­du. Iste, sú prob­lé­my, ale tie by moh­li byť ove­ľa hor­šie a mys­lím, že prá­ve tou neus­tá­lou nespo­koj­nos­ťou si môže­me ešte pek­ne zava­riť. Ja sa k tomu pozi­tív­ne­mu vní­ma­niu sna­žím svo­jou troš­kou pris­pieť.

Nako­niec nám povedz, aké sú tvo­je najb­liž­šie cie­le, čo by si chce­la dosiah­nuť?

Dnes som na káve vymys­le­la dva nové biz­nis plá­ny s mojim porad­com v oblas­ti mar­ke­tin­gu, kto­rý má tiež prob­lém s udr­ža­ním sa na uzde vo vymýš­ľa­ní pro­jek­tov. Ale potom pri­šiel fra­jer a uzem­nil nás ☺. Tak­že váž­ne. Puojd pozná stá­le pri­má­lo ľudí, moja sna­ha je ho zvi­di­teľ­niť a vytvo­riť z neho znač­ku, kto­rá bude prvou voľ­bou pre repre­zen­tá­ciu našej kra­ji­ny v oblas­ti dar­če­ko­vých pred­me­tov. Pop­ri tom sa sna­žím uzat­vá­rať nové obchod­né spo­lu­prá­ce. V dlho­do­bom hori­zon­te mám v plá­ne „upra­tať“ na Puoj­de v oblas­ti módy, začí­nam tým, že vypre­dá­vam star­šie kolek­cie, aby nové nápa­dy mali pries­tor. Mám vymys­le­nú kon­cep­ciu, s kto­rou sa dosť radi­kál­ne zme­ní aj vizu­ál­ny štýl ode­vov a komu­ni­ká­cia a kon­cep­cia.

Ale hlav­ne sa mi koneč­ne poda­rí ísť za oce­án, v ten­to mesiac pole­tím spo­lu s ďal­ší­mi umel­ca­mi na rezi­denč­ný pobyt do San Fran­cis­ca, kde budem ako inak repre­zen­to­vať Slo­ven­sko tak, ako to jedi­ne viem – s humo­rom a na úrov­ni!

foto: archív M. Bed­ná­ro­vej, puojd.sk a twitter.com

Pridať komentár (0)