Michal Meško: Aj tí najúspešnejší vydavatelia sa vedia kardinálne seknúť

Richard Bednár / 24. februára 2015 / Lifehacking

Patrí do novej generácie slovenských podnikateľov. V prvom rade chce ponúkať kvalitné služby. Rád stretne svojho zákazníka a počúva ho. Neustále objavuje, hľadá a učí sa. A baví ho to. Taký je Michal Meško, CEO Martinus.sk.

 

Kto je Mišo Meško?

Mišo Meško je chalan, ktorého od malička bavili počítače. Začalo to, keď ma otec v mojich piatich rokoch posadil za niečo, čo vtedy vyzeralo ako telka s naukladanými písmenami. Jedným z prvých zážitkov boli hry na Sharp mz 800. Postupne som začal na počítači kresliť. Neskôr som so spolužiakom založil školský časopis. Lákalo ma tvoriť.

Neskôr som objavil internet. Náš časopis bol možno jedno z prvých médií, ktoré malo vlastnú webstránku – asi v roku 1996 sme zverejnili rozhovory, fotografie, audioukážky. Veľmi ma bavilo objavovať, čo internet dokáže. Nikdy to nebolo tak, že by som mal v pláne vytvoriť napr. web, ale skôr som rád hľadal možnosti.

  

Môžeme povedať, že Martinus je úspešná firma. Aké aspekty viedli k jej úspechu?

Keď sa nad tým zamýšľam, vidím veľmi veľa maličkostí, rozhodnutí, ktoré možno v istom čase nedávali zmysel, ale neskôr sa ukázali byť dobré a logické. Ďalšou vecou je moja úchylka pre detail. Som perfekcionista a momentálne sa snažím z toho trochu vyliečiť – teda nerobiť to tak, aby ma to paralyzovalo. Dokážem sa už riadiť pravidlom 80/20. Možno sme úspešní aj preto, že naozaj máme radi knihy. A to prenášame k ľuďom.

 

 

Akú úlohu zohrávali tvoje dobré nápady, usilovnosť a šťastie?

Určite sme mali veľkú výhodu v tom, že sme začali skoro. V roku 2000 sme vytvorili eshop. Vtedy tu bol dunaj.sk, pre nás nedosiahnuteľný cieľ, ale inak eshopov tu nebolo veľa. Na druhej strane tu nebolo ani veľa ľudí, ktorí by nakupovali online. Tým pádom sme mali pomerne veľa času na učenie sa, najmä na vlastných chybách. Ak sme urobili problém, tak bez toho, aby sa roznášal na sociálnych sietiach, sme sa ho vždy snažili riešiť ľudsky a tomu zákazníkovi sme zavolali a ospravedlnili sa. Teda určite možno hovoriť aj o šťastí. Keby sme zakladali Martinus napríklad až v roku 2009, mali by sme to nepomerne ťažšie.

 

Pohybuješ sa medzi úspešnými mladými podnikateľmi. Aké vlastnosti ich spájajú?

Mám obrovské šťastie, že sa môžem medzi nimi pohybovať a veľa z nich sú moje ročníky a moji kamaráti ako Mišo Pastier, alebo Mišo Truban a je super ako každý z nich dokázal niečo vo svojej oblasti. Nepozerám v prvom rade na nich ako na podnikateľov, ale na ľudí, ktorí vytvorili niečo zaujímavé. Majú firmu, brutálne v nej makajú. Páčia sa mi taktiež Roman s Otom Kóňovci, ktorí rozbehli Regal Burger. Nemá to nič s IT a je to relatívne maličká firmička, ale takú srdcovku z toho dokázali v určitej komunite vybudovať, bez toho, že by mali niečo zdedené. Vidieť ľudí, ktorí dokážu fungovať takto, je skvelé. Nie je to o tom, že zajtra začnem podnikať a včera si z toho kúpim Ferarri. Títo mladí úspešní podnikatelia sú často ľudia, ktorí si prvýkrát vyplatili zisk až možno po piatich rokoch.

 

Najprv ste boli kamenným kníhkupectvom, potom online, teraz trochu opäť kamenné. V čom vidíš výhody a nevýhody?

My sme sa do offline vrátili, pretože sme z neho vzišli. Online na začiatku nerástol, potom zrazu vyrástol tak, že robil 95% nášho obratu. Potom sme si povedali, že to je super, ale že nám chýba kontakt s reálnymi ľuďmi – jednak vo forme toho, že si ľudia môžu prísť knižky pozrieť, prísť sa porozprávať, my im ponúkneme niečo, zároveň pre autorov vieme zorganizovať besedy a autogramiády medzi ľuďmi. A napriek tomu, že ja som úplný geek, to hmatateľné má niečo do seba. Keď postavíme kníhkupectvo, môžeme ho prepojiť s onlinom, so sociálnymi médiami, vieme komunikovať s ľuďmi. Keď si to spätne vyhodnocujeme, dnes nám kamenné kníhkupectvá robia viac ako tretinu obratu. Zároveň kníhkupectvám pridávajú vážnosť. Dnes patríme do top 2 a vlastne k dvom reálnym hráčov na trhu a je to aj vďaka tomu, že máme kamenné kníhkupectvá. Keď sa chceme s autorom dohodnúť na krste, máme kde, čo je skvelé. Tým offline podporuje online a naopak.

 

 

Koľko kníh si ľudia kúpia za deň kumulatívne v Martinuse?

Viem, že za minulý rok to bolo niečo cez 1,5 milióna za rok, teda za deň je to niečo cez 4000. Samozrejme, cez rok je to o niečo menej, cez Vianoce viac.

 

Aké knihy si ľudia najčastejšie kupujú?

My sme klasické plnoformátové kníhkupectvo, teda najviac sa čítajú detektívky, dobre idú samozrejme ženské romány, oddychové knihy motivačná literatúra, populárno-odborná, biznis knihy.

 

Čo predáva knihu?

Je to unikátnosť spracovania. Keď si porovnáme Jo Nesba, ktorý je teraz top v detektívkach a keď si zoberieme bežnú inú detektívku, tak po pár stranách si uvedomíme jeho rukopis, a že totálne trafil štýl – spôsob rozprávania. Alebo napr. Dan Brown. Nebol prvý, ktorý napísal takú tému, ale dokázal to tak vystavať a zároveň sa tomu dokázal urobiť skvelý marketing a vzniklo pre čitateľa niečo nové a fungovalo to. Keby sa dala povedať jedna vec, ktorá je jasným dôvodom ich úspechu, dalo by sa to porovnať ku krištáľovej guli a ten vydavateľ, ktorý by to vedel, by bol najbohatší vydavateľ na svete. Je to veľká alchýmia odhadnúť, čo vlastne pôjde. Sú knižky, ktoré boli v zahraničí bestseller a keď prišli na Slovensko, nikto nemal o ne záujem. Vydavateľ dal veľa energie do predaja a ani za svet sa to nechcelo chytiť.  

Potom sú knižky, ktoré z nejakého dôvodu na Slovensku vyleteli a 5 krát sa robila dotlač a v Čechách nič. Ďalej knihy, ktoré nemajú  žiadnu mediálnu pozornosť, ľudia si ich medzi sebou pochvália, objaví sa to na nejakom blogu, nejaká celebrita to spomenie… Je to neuveriteľne komplexná vec. Aj tí najúspešnejší vydavatelia sa vedia kardinálne seknúť.

 

 

Papier vs. online kniha. Kedy sa to zlomí?

Otázka, čo znamená zlomiť sa?

 

Že sa to vyrovná.

Nie som si istý, či pri súčasných technológiách niekedy vôbec. Muselo by prísť niečo viac. V Amerike napr. trh s e-knihami rastie už menej, resp. sú kategórie kníh, ktoré mali medziročný pokles. Na Slovensku to nie je ani 1%. My máme napr. v ponuke cca 7000 e-kníh, sme jeden z dvoch najväčších predajcov na Slovensku, čo v porovnaní so 150 000 papierovými knihami je pomerne malá časť. Stále však  papier je papier. Mne napríklad nie je pohodlné čítať knihu z tabletu a nehovoriac o tom, že ja mám 30. Keď si môžem vybrať elektronickú a papierovú, tak stále ma baví tá papierová.

 

Ako spätne hodnotíš investíciu do Foxfordu?

To je vec, ktorou chceme posúvať ďalej kníhkupectvá. Aby to neboli len miesta, kde sú regály s knižkami, ale kde zazívaš tam príbehy. Teda miesto, kde sa ľudia budú stretávať a schádzať a nie nevyhnutne len kvôli knihám. Alebo ak mám pol hodinu, kým mi pôjde autobus, tak si sadnem na tú kávu, koláč, niečo si prečítam. Pre nás to teda nie je investícia, že sme vstúpili do gastra, ale do veľkej miery integrálna súčasť kníhkupectiev.

Foxford sa však snažíme budovať tak, aby potenciálne dokázal fungovať ako samostatná firma. Keď sme napr. pred 5 rokmi otvárali kníhkupectvo na Obchodnej, malo niečo cez 100 m2, a urobili sme kopec chýb – regály boli zle naukladané, málo miesta na hýbanie. A dnes už máme dve poschodia a vidím teraz mnohé veci, ktoré sme sa naučili a zlepšili. Nie je to ako keď vytvoríš aplikáciu, zistíš, že niečo nefunguje a v priebehu 2-3 dní to zmeníš. Tu je to trochu ťažšie. Vo Foxforde na Laurinskej si napríklad testujeme, či má zmysel v nejakej forme monotematické kníhkupectvo v spojení s kaviarňou. Máme tam v ponuke hlavne knihy zamerané na gastronómiu, cca 500-600 titulov. Teda nemáme tam veľký výber iných kníh, ale tie knižky sa tam predávajú prakticky každý deň.

 

 

Ste aj v Česku. V čom sú rozdielnosti?

Určite v tom, aká je úroveň e-commerce ako takého. To znamená, že tí najväčší hráči ako Alza a Mall dokážu prinášať tie najkvalitnejšie služby, čo sa týka webu a rezervačných systémov. Ak sa to v Česku dá na webe kúpiť, znamená to, že to majú buď na sklade, alebo dobre nalinkované od dodávateľa. Tu na Slovensku to funguje inak a v knihách špeciálne. My máme cez 500 dodávateľov.  Niektorí z nich nám vypisujú faktúry ručne. Teda sa nedá ani hovoriť o tom, že synchronizujte nám stav skladu. Na Slovensku vieme ľahšie vysvetliť, keď niekto musí počkať na knihu 2 týždne. Česi to vnímajú tak, že na čo to ponúkate, keď to nemáte. Trh v Čechách posúva aj naše služby.

Ďalší rozdiel je v tom, čo ľudia čítajú. A nejde ani o žánre, tie sú podobné, ale inak rozložené v čase. Napr. keď si dnes porovnáme top 20 predajnosť, nájdeme veľmi malé prekrytie. My nemôžeme využívať to, čo firmy s oblečením alebo elektro, že predávajú v celej Európe to isté. V knižkách využijete možno 10% know-how pri vstupe do inej krajiny a začínate určitým spôsobom odznovu.

 

 

Je bežnou praxou, že sa z predaja 13 € knihy v konečnom dôsledku autor dostane 3 €. Zvyšok zhltne vydavateľ, distribúcia a predaj. Mýlim sa ak poviem, že to nie je v poriadku?

Ak by dostal 3 eurá, tak to má veľmi veľmi dobré podmienky. Bežne autor dostáva medzi 7 a 15% z odporúčanej ceny. Na druhú stranu, tých prvkov, ktoré sa musia spojiť, aby sa kniha dostala k zákazníkovi, je pomerne veľa. Musí ju niekto vybrať, zredigovať, graficky pripraviť, zaplatiť celý náklad. Tá dnešná produkcia kníh je veľmi veľká, na Slovensku vychádza 8 000 kníh ročne, teda 20 kníh na deň. Čo je veľmi veľa.

Áno, na prvý pohľad sa môže zdať nefér, keď autor dostane 50 centov alebo 1 euro. Druhá vec je, keď sa z knihy predá len 200 kusov, a vydavateľovi tam zahučalo X peňazí a zároveň kníhkupectvá pre to vytvoria priestor… Tak je otázka, kde by malo byť to riziko. Keď si to zoberieme zjednodušene, kníhkupec dnes dostane najviac percent. Ale nie je to o tom, že by kníhkupci na tom ryžovali, a rozvážali sa na super autách. Napr. priemerne kníhkupci majú 35-40%, teda ak odporúčaná cena knihy je 10 €, kníhkupec ju kupuje orientačne za 6-6,5  €. Je však úplne bežné, že na e-shope dostaneš knihu so zľavou 20-25%, tak kníhkupcovi už zostáva len polovica jeho hrubého zisku.

Hold, keby dokázali autori písať knihy, ktoré sa budú predávať po 15 000 kusoch, tak by autorovi bolo jedno, či má euro alebo dve, bola by to pre neho zaujímavá suma. Sú vydavatelia, ktorí idú s pomerom 10:1, teda stačí im jedna úspešná, ktorá pokryje náklady na 10 neúspešných. Robiť autora na plný úväzok na Slovensku je asi výsadou iba pár ľudí.

 

Vďaka za rozhovor.

 

Pridať komentár (0)