Miesto, kde máš pol Slovenska na dlani. Chata na Chopku prešla poriadnou zmenou

Mária Ambrozová / 28. decembra 2018 / Architektúra

zdroj: Rules/Tomáš Manina
  • Ka­menná chata pod vr­cho­lom Chopku je tre­ťou naj­vyš­šie po­sta­ve­nou cha­tou na Slo­ven­sku a na­chá­dza sa v nad­mor­skej výške 2023 met­rov nad mo­rom
  • Pô­vodná chata tu stála už od 50. ro­kov mi­nu­lého sto­ro­čia, no bý­valá útulňa je dnes dávno preč
  • Par­tia nad­šen­cov tzv. Ka­mienke vdýchla nový ži­vot a mo­derný in­te­riér je jeho sú­čas­ťou

Bolo to v po­lo­vici mi­nu­lého sto­ro­čia, keď sa pod vr­cho­lom Chopku za­čalo s vý­stav­bou la­novky a Ka­menná chata slú­žila ro­bot­ní­kom ako útulňa. Ne­skôr si tu svoje odžili vy­so­koš­ko­láci, ktorí sa po­sta­rali o stavbu chod­ní­kov, po kto­rých cho­díme aj dnes, ku koncu bola chata bu­fe­tom a aj sú­krom­ným se­zón­nym bý­va­ním. Až v roku 1996 sa na­šla par­tia nad­šen­cov, ktorí z tzv. Ka­mienky uro­bili tra­dičnú vy­so­ko­hor­skú chatu s ce­lo­roč­nou pre­vádz­kou. Chata pre­šla pr­vou veľ­kou re­kon­štruk­ciou. Pri­budla te­rasa, noc­ľa­há­reň.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Fa­ce­book/Slo­ven­sko na his­to­ric­kých fo­to­gra­fiách

Ako je to dnes?

Od roku 2016 bolo opäť z pries­to­rov chaty na Chopku po­čuť bú­cha­nie a klop­ka­nie. Jej ma­ji­te­lia sa to­tižto pus­tili do ďal­šej vlny ob­novy, no a roz­hodne sa ne­jedná len o koz­me­tické zmeny. Ka­mienka do­stala väč­šiu je­dá­len­skú časť, nové veľké okná, ktoré dnu vhá­ňajú do­sta­tok po­treb­ného svetla a šet­ria ener­giu, vy­me­nil sa vstup do chaty a aj strešná kry­tina. Celú chatu dnes vy­ku­ruje ústredné kú­re­nie, za­bu­do­vaná je aj re­ku­pe­rá­cia. Nuž a ten in­te­riér… (fo­to­ga­lé­riu náj­deš niž­šie v článku).

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (14)
zdroj: Ru­les/To­máš Ma­nina

Mo­derný, no stále tra­dičný

Prav­de­po­dobne naj­väč­šou vý­zvou pre in­te­ri­é­ro­vých di­zaj­né­rov bolo za­cho­vať at­mo­sféru hor­skej chaty vďaka ma­te­riá­lom. Aj preto prav­de­po­dobne štú­dio Ru­les pod ve­de­ním Ing.arch. Má­rie Dida sta­vilo na pri­ro­dzenú krásu ka­meňa, dreva a po­hľa­do­vého be­tónu. Pri­znané dre­vené trámy a ob­lo­že­nie, „nahé“ žia­rovky, jed­no­du­ché se­de­nie a z času na čas štipka kovu pô­so­bia in­dus­triálne, no zá­ro­veň do­sta­točne útulne na to, aby si tu teplý čaj či po­lievku vy­chut­nali všetci nad­šenci hôr.

Po­hrali sa s de­tailmi

Aj na drob­nos­tiach zá­leží. Preto si pri najb­liž­šej náv­števe Ka­mienky, ktorá je po­my­sel­ným stre­tá­va­cím bo­dom Ho­reh­ro­nia s Lip­to­vom všimni, že na bare sa črtá pa­no­ráma ta­trans­kých vr­chov, pár čer­ve­ných sto­li­čiek má pod­po­riť chuť do jedla, tkané ko­berce a ov­čie kože pri­po­me­núť tra­dí­cie. Ani funkč­nosť in­te­ri­éru ne­za­os­táva. Dre­vené la­mely na ste­nách nie sú len tak ná­ho­dou, no je možné ich pre­me­niť na ve­šiaky.

Štú­dio Ru­les na svo­jom webe o ce­lej práci na tomto je­di­neč­nom pries­tore pri­znalo: „Aj keď to tak na prvý po­hľad ne­musí vy­ze­rať, pre­ro­bený in­te­riér sme vy­tvo­rili na rov­na­kých hod­no­tách ako mal jeho pred­chodca. Pries­tor no­vej Ka­mienky je pekný v au­ten­tic­kej drs­nosti jeho sta­veb­ných ma­te­riá­lov, ktoré sme na­vrhli bez do­da­toč­ných po­vr­cho­vých úp­rav a po­ne­chali v ich pri­ro­dze­ných pre­ve­de­niach. Sa­moz­rejme, nový in­te­riér sa vy­zna­čuje prie­stran­nos­ťou, a preto bude vždy po­strá­dať sties­nenú útul­nosť svojho pred­chodcu, ale presne to bolo zmys­lom roz­ší­re­nia – po­skyt­núť kva­lit­nej­šie služby a vyšší kom­fort väč­šiemu množ­stvu hostí.“

Na ko­niec len do­dá­vame, že dielo by malo byť do­kon­čené už v roku 2019 a je re­a­li­zo­vané len z vlast­ných pros­tried­kov.

Zdroj: ka­men­na­chata.sk, ru­les.sk

Pridať komentár (0)