Mladí ľudia si už nechcú špiniť ruky. Kde o pár rokov kúpime chlieb?

  • Slovensko likviduje poľnohospodárov najviac v celej EÚ
  • Trh je voči slovenským výrobcom nespravodlivý
  • Mladí ľudia si nechcú špiniť ruky, čo budú jesť?
soy-1831703_960_720
Pixabay
  • Slovensko likviduje poľnohospodárov najviac v celej EÚ
  • Trh je voči slovenským výrobcom nespravodlivý
  • Mladí ľudia si nechcú špiniť ruky, čo budú jesť?

Poľnohospodárstvo patrí medzi najviac prestarnuté oblasti slovenskej ekonomiky. Až 4 z 10 farmárov budú o 10 rokov v dôchodkovom veku a nebude ich mať kto nahradiť. V agrorezorte dnes pracuje 51- tisíc osôb, čo sú necelé 2% z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Keď sa na to pozrieme inak, jeden poľnohospodár dnes živí 105 ľudí.

Nedostatok novej pracovnej sily v tomto odvetní potvrdila aj Profesia.sk. Tak ako v agrosektore ubúda ľudí, pracovných ponúk na portály výrazne pribúda.

„Zamestnávatelia najviac hľadajú ľudí na pozície chovateľ zvierat, zootechnik, traktorista či poľnohospodársky inžinier,“ informovala RTVS. Niektorí mladí by si  ruky možno aj „zašpinili“, ale odrádzajú ich nízke platy. Nestačí však vyčítať chybu len mládeži, veľký vplyv môžu mať aj rodičia.

Poľnohospodárstvo študuje čoraz menej ľudí

V akademickom roku 2016/2017 študovalo na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre spolu 7515 študentov, čo je o 733 študentov menej (- 9 %) oproti minulému roku a o 1907 menej (-20 %) oproti roku 2012/2013, píše sa vo Výročnej správe univerzity. Úbytok študentov na vysokých školách sa všeobecne pripisuje hlavne demografickému vývoju, nemožno však oponenúť, že „trendy“ práca v očiach mladých dnes  vyzerá inak.

Slovensko likviduje poľnohospodárov najviac v celej EÚ

Štatistiky ukazujú, že Slovensko suverénne vedie v likvidácii pracovných miest v poľnohospodárstve spomedzi ostatných štátov vrámci Európskej únie. Len za posledných 25 rokov sa v agrorezorte na Slovensku zrušilo 200 až 300-tisíc miest.

V SR na 100 hektárov pôdy pracuje 2,86 pracovníka. V krajinách EÚ je priemer 2-násobný, teda 100 hektárov pôdy dá živobytie viac ľuďom. V Poľsku je to až 13 ľudí na tú istú plochu.

Ťažké podmienky a nespravodlivý trh

Stabilita trhových podmienok v Európskej únii sa opiera o spoločné trhové poriadky, tie však nie sú tak úplne spoločné. Slovenskí poľnohospodári sa sťažujú na neférové podmienky. Výrobcovia v iných krajinách EÚ dostávajú vyššiu podporu, najmä zo strany vlastných štátov. Môžu preto svoje produkty predávať pod výrobnú cenu. Slováci bez dotácii im ale nevedia konkurovať, sú drahší a nemej atraktívni pre zákazníkov. Ešte horšie je, že veľké zahraničné reťazce častoktrát našich výrobcov tlačia k zníženiu ceny, ktorá nezodpovedá nákladom na výrobu potraviny (napr. pečivo).

Telefóny dotujeme, potraviny nie

Ing. Marcel Klimek v tejto súvislosti pripomenul medializovaný škándál o investičných stimuloch pre Mondi SCP či Samsung, kde dotácia poskytnutá na udržanie jedného pracovného miesta na 5 rokov bola okolo 30-tisíc EUR.

Keby sme chceli a boli ochotní podobne zadotovať aj poľnohospodárov a udržať napríklad 50-tisíc miest na 5 rokov, vyšlo by to 3,5 miliardy eur.

Prečo potrebujeme farmárov? Nestačí potraviny len dovážať?  

Globálne klimatické zmeny donútia všetky štáty k tomu, aby zvýšili svoju potravinovú bezpečnosť na čo najvyššiu úroveň. Ideálnym stavom v tomto prípade je sebestačnoť a Slovensko na má všetky potrebné podmienky, len nie systém.

Dokážeme si vyrobiť prakticky všetky potraviny nášho podnebného pásma. Obchody a najmä veľké zahraničné reťazce na svojich pultoch dajú priestor len 40 percentnám slovenských potravín. Tiež máme dobytok so špičkovu genetikou, avšak keď naše družstvá skrachujú, ich obnova obnova bude omnoho drahšia ako záchrana, pričom môžme prísť o kvalitu dobytka.

Jedlo nie je lacné

Nejakým spôsobom spoločnosť dospela k záveru, že jedlo má byť lacné a čím lacnejšie, tým lepšie. Jedlo má byť v skutočnosti hlavne kvalitné a to niečo stojí. Napríklad cena mäsa je umelo znížená a deformuje tak predstavy ľudí o hodnote daného produktu.

O mnoho častejšie sa v diskusii stretneme s pojmom kvalitné oblečenie či elektronika. To však pre náš život nie je bezprostredne dôležité ako potraviny, z ktorých naše telá priamo existujú. Je to ale o kultúre vo vzťahu k veciam.

Špinavá práca

„Verbovať“ mladých ľudí vychovaných „v sterilných“ podmienkach na prácu so zemou a zvieratami nie je ľahké. Je to vnímané ako špinavá práca. Väčšina ľudí by zvolila pohodlnejší variant, teda prácu v kancelári bez potu a hnoja. Nepomáha tomu ani trend sťahovania sa „na dedinu“ mimo veľkých miest, kam potom zase denne dochádzajú. Títo „vidiečania“ totiž pestujú nanajvýš trávnik.

Medzi mladými ľuďmi sú všeobecne atraktívne iné práce či zárobkové aktivity. Ľudia dnes potraviny vnímajú ako veci, mnohí nevedia ani sa nezaujímajú o to, čo je za tým. Pulty sú jednoducho plné. Možno by stačilo túto tému dostať medzi mladých ľudí a ukázať im pekné stránky hospodárskej práce. Mnohokrát je totiž na vine iba nevedomosť.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech