Mladí Slováci odišli študovať do cudziny. „Potraviny v Belgicku stoja rovnako ako doma. Vrátiť sa neplánujeme“

Štúdium v zahraničí je pre mnohých slovenských študentov príležitosťou nielen získať kvalitné vzdelanie, ale aj rozšíriť si obzory, spoznať nových ľudí a nazbierať cenné skúsenosti. O svoje dojmy a postrehy sa s nami podelili Karolína (20), Theo (21), Sara (19) a Ester (19), ktorí sa rozhodli vydať sa za vzdelaním mimo Slovenska. 

• Aké je to žiť univerzitný život mimo Slovenska? 
• Koľko peňazí mesačne minú študenti?
• Čím ich nová krajina prekvapila, čo ich naučila a prečo uvažujú (ne)vrátiť sa domov?

Kde študuješ a prečo si sa rozhodol študovať práve tam? 

Karolína: V Brne, pretože som chcela odísť zo Slovenska, ale byť stále relatívne blízko domova. 

Theo: Študujem v Bruseli. Rozhodol som sa tam študovať preto, lebo je to takzvané hlavné mesto EÚ, je tu veľa možností nadviazať kontakty a získať skúsenosti v politickej aj podnikateľskej sfére. 

Sara: Študujem na Farmaceutickej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Dôvodom bola moja záľuba v biologických vedách. Môj pôvodný plán bol ísť na medicínu, no ten, bohužiaľ, nevyšiel. Farmácia v Česku bola mojou druhou voľbou, pretože na Karlovej univerzite sú podmienky pre štúdium ako nikde inde v Československu.  

Ester: Študujem bakalársky odbor Literary Studies v holandskom Utrechte. Bola to jediná škola, ktorá sa zameriavala na svetovú literatúru, nielen na anglickú, a zároveň sa vyučuje v angličtine. 

Aké boli tvoje hlavné dôvody pre odchod zo Slovenska? 

Karolína: Jeden z hlavných dôvodov bola momentálna politická situácia na Slovensku, ale taktiež som chcela vyskúšať niečo nové. 

Theo: Väčšia a rýchlejšia šanca zlepšiť si svoje kariérne vyhliadky. Taktiež mi viac vyhovuje štúdium po anglicky než po slovensky. 

Sara: Vždy ma lákala cudzina a od malička som vedela, že po strednej škole opustím Slovensko a budem študovať v zahraničí. Zároveň som však stále chcela byť pomerne blízko domova, teda štúdium v Česku bolo pre mňa ideálne. Hlavným dôvodom boli podmienky, ktoré štúdium v zahraničí ponúka, a možnosti, ktoré mi popri štúdiu budú poskytnuté. 

Ester: Nechcela som študovať po slovensky a na strednej škole sa od nás vyžadovalo, aby sme si podávali prihlášky na školy v zahraničí.

zdroj: Freepik

Čo ťa v novej krajine najviac prekvapilo (pozitívne/negatívne)? 

Karolína: Pozitívne ma najviac prekvapili ľudia, pretože sú v Brne veľmi priateľskí. Taktiež to, ako je mesto prispôsobené študentom, čo sa týka cien a možností. Zatiaľ asi nemám vec, ktorá by ma prekvapila negatívne, ale uvidíme, čo čas ešte prinesie. 

Theo: Negatívne ma prekvapili kriminalita a neporiadok na uliciach. Pozitívne to, že potraviny v Belgicku kúpim viac-menej za rovnakú cenu ako na Slovensku, niekedy aj lacnejšie. Tiež ma príjemne prekvapilo množstvo národností v meste, ale aj v škole. 

Sara: Vec, ktorá ma najviac prekvapila, bola určite mentalita ľudí. Ľudia v Česku, teda konkrétne v Hradci, si užívajú život, nikam sa neponáhľajú a sú oveľa viac ochotnejší ako ľudia na Slovensku. A tiež ma prekvapili drahšie potraviny ako u nás. 

Ester: O Holanďanoch sa hovorí, že sú drzí, ale podľa mňa sú len veľmi priami. Taktiež sa tvrdí, že je tu všetko drahšie, no mám pocit, že niektoré potraviny sú tu dokonca lacnejšie. Zatiaľ som nezažila nič negatívne.

zdroj: Teo, Brusel

Ako by si opísal rozdiel medzi štúdiom v tejto krajine a na Slovensku? 

Karolína: Ako jeden z hlavných rozdielov určite vidím prístup vyučujúcich k študentom, ktorý mi príde v Českej republike osobnejší. Myslím, že je to aj preto, lebo študujem na súkromnej univerzite.  

Theo: Myslím si, že študenti zo Slovenska majú viac znalostí ako typický belgický študent po ukončení strednej školy.  

Sara: Myslím, že v Česku sú podmienky lepšie, ale nároky zase vyššie. 

Ester: Osobnú skúsenosť so štúdiom na Slovensku síce nemám, ale podľa rozhovorov s kamarátkami mám pocit, že štúdium na Slovensku nie je podporované do takej miery ako v Holandsku. Tu si môžem v rámci štúdia vybrať aj kurzy (electives/minor), ktoré moja škola neponúka, a absolvovať ich na iných holandských školách, a to za rovnaké školné. 

Platíš školné? Ak áno, koľko ročne? 

Karolína: Áno, 2 200 €. 

Theo: Áno, 1 100 €. 

Sara: Nie. 

Ester: Áno, 2 500 €. 

Ako si financuješ štúdium – cez rodičov, štipendiá, študentskú pôžičku, prácu? 

Karolína: Štúdium mi momentálne financujú rodičia, ktorým som z celého srdca vďačná. 

Theo: Mal som vlastné úspory, ale mohol som sa spoľahnúť na rodičov, keď som potreboval peniaze navyše. V druhom semestri som však už začal pracovať, takže túto pomoc už nepotrebujem. 

Sara: Keďže štúdium farmácie je veľmi náročné, človek trávi celé dni len učením – a to nie len počas skúškového obdobia. Na brigádu by vôbec nebol čas a moje štúdium je teda plne financované mojimi rodičmi, za čo som im nesmierne vďačná, lebo bez nich by sa to zvládnuť nedalo.

Ester: Štúdium mi financuje rodina. 

Musíš popri štúdiu pracovať? 

Karolína: Momentálne nepracujem, pretože som si prvý rok chcela zvyknúť na nové prostredie a zmeny. 

Theo: Nepovedal by som, že musím, ale chcem. Pracovné podmienky sú tu v Belgicku ľahšie a plat je násobne lepší. Teraz pracujem okolo 20 hodín týždenne a zvládam to úplne v pohode. 

Sara: Vďaka mojim rodičom, ktorí ma podporujú vo všetkom, nemusím pracovať, pretože by to bolo veľmi náročné. Aj keď by som chcela pracovať a mať aj svoje peniaze, potrebovala by som, aby mal môj deň aspoň 48 hodín. 

Ester: Momentálne nepracujem, pretože zatiaľ nemôžem – mám problémy s registráciou môjho pobytu. 

Koľko približne mesačne minieš na bývanie, stravu, dopravu atď.? 

Karolína: Okolo 500 – 550 €. 

Theo: Približne 900 €. 

Sara: Asi 600 €. 

Ester: Okolo 1 300 €. 

Zdá sa ti takéto štúdium finančne dostupné pre bežného slovenského študenta? 

Karolína: Samozrejme, je to individuálne, pretože každý je na tom finančne inak. Taktiež si myslím, že to závisí aj od toho, koľko vás v rodine je. Myslím si, že ak by som nebola jedináčik a rodičia musia živiť ešte jedno dieťa, nemám takéto možnosti, aké momentálne mám.  

Theo: Určite áno. Ideálne je začať nad tým rozmýšľať počas 3. ročníka, aby už vo 4. ročníku bol študent rozhodnutý a mohol si začať robiť úspory cez nejakú brigádu, ak mu rodičia nemôžu pomôcť. Navyše v Bruseli dostane každý študent 250 EUR mesačne, a to bez ohľadu na finančnú situáciu ich rodičov, len to chvíľu trvá vybaviť. 

Sara: Určite áno, každý si to vie prispôsobiť podľa svojich potrieb a možností. Ale myslím si, že pre študenta, ktorého do určitej miery nepodporujú rodičia, by to určite bolo náročnejšie. 

Ester: Myslím si, že takéto štúdium je finančne dostupné aj pre bežného slovenského študenta. Holandsko ponúka štipendiá, študentské pôžičky sa dajú získať pomerne jednoducho a mnohí domáci študenti si platia školné sami. Ubytovanie je trochu zložitejšie, ale dá sa to zvládnuť.  

zdroj: Karolína, Brno

Splnilo štúdium tvoje očakávania? 

Karolína: Áno, som maximálne spokojná. 

Theo: Áno, áno, áno. 

Sara: Splnilo. Keď som sem išla, nemala som skoro žiadne očakávania a skôr vo mne prevažoval strach ako niečo pozitívne. Ale splnilo to všetko, aj to, od čoho som nič nečakala: cez ľudí, prostredie, možnosti a všetko ostatné. 

Ester: Áno, štúdium naplnilo moje očakávania na 100 %. Je to super, baví ma to každý deň a nevymenila by som to za nič. 

Čo ti štúdium dalo mimo akademickej roviny? 

Karolína: Skvelých ľudí a poznatky, ktoré môžem využívať nielen vo svojom odbore, ale aj v bežnom živote. 

Theo: Pracovné príležitosti a kontakty, ku ktorým by som sa na Slovensku nedostal, a taktiež kamarátov zo všetkých kútov sveta. 

Sara: Priateľov, skúsenosti, zážitky. Naozaj všetko. Aj sklamanie, ale to k tomu, samozrejme, patrí. A myslím si, že najviac, čo mi štúdium v zahraničí doteraz dalo, je to, že som dospela a stala som sa viac samostatnejšou. Ani by ste nepovedali, čo s vami necelý rok žitia mimo domova môže urobiť. 

Ester: Okrem školy mi štúdium dalo veľa kamarátov, naučilo ma spoľahnúť sa na seba a rozvíjať svoje schopnosti a vedomosti. 

Aký moment si budeš navždy pamätať? 

Karolína: Myslím si, že také momenty ešte len prídu, pretože som stále len v prvom ročníku. Ale určite nezabudnem na naše napínavé turnaje v beer pongu. 

Theo: Nepovedal by som, že mám jeden konkrétny moment, lebo každý týždeň zažívam niečo nové. Ale dostal som zaujímavú pracovnú ponuku, vďaka ktorej by som sa mohol presťahovať do USA. 

Sara: Nezažila som toho ešte až tak veľa, ale určite nikdy nezabudnem na tento prvý rok, ktorý je špeciálny, myslím, pre každého. A určite môj najlepší moment bol ten, keď som tu spoznala ľudí, o ktorých som ani nevedela, že ich v živote potrebujem. 

Ester: Navždy si budem pamätať prvýkrát, keď som tu plakala, a tiež prvú kamarátku, ktorú som si tu našla. 

zdroj: Theo, Brusel

Ak by si sa rozhodoval znova, išiel by si tou istou cestou? 

Karolína: Určite áno, aj keď to bolo prvé mesiace veľmi ťažké, pretože som v Brne nemala nikoho blízkeho. Svoje rozhodnutie však neľutujem. 

Theo: Áno. 

Sara: Určite áno. Je to náročné, ale zároveň krásne. Viem, že všetko, čo teraz pre to robím, bude stáť za to. 

Ester: Áno, rozhodla by som sa rovnako aj dnes. 

Plánuješ sa po skončení štúdia vrátiť na Slovensko? 

Karolína: Neplánujem, pretože si myslím, že v Českej republike budem mať viac a hlavne lepšie možnosti na uplatnenie môjho odboru. Taktiež pre politickú situáciu. 

Theo: Možno nie hneď po ukončení, ale určite raz áno. Aj keď sa veľa ľudí sťažuje, že na Slovensku to máme zlé, neuvedomujú si, že okrem toho, že na západe sa dajú zarobiť väčšie peniaze, všetko ostatné máme na Slovensku lepšie: prírodu, pokoj, poriadok. 

Sara: Myslím si, že skôr nie ako áno. Určite voči tomu nie som na 100 % uzavretá, Slovensko mám rada a je to môj domov. Je však väčšia pravdepodobnosť, že ostanem v zahraničí. Hlavný dôvod sú, samozrejme, lepšie možnosti, či už pre kariérny rast, alebo len pre prostý život. 

Ester: Po skončení bakalárskeho štúdia plánujem pokračovať ďalej v štúdiu niekde inde. Na Slovensko sa však vrátiť neplánujem – vnímam ho už len ako pekné miesto na víkendový výlet. 

Odpovede týchto mladých ľudí ukazujú, že štúdium v zahraničí nie je len o akademickom raste. Je to aj cesta k osobnému dozrievaniu, budovaniu samostatnosti a nadväzovaniu nových kontaktov a priateľstiev. Hoci každý zo študentov má iné skúsenosti a pohľady, jedno majú všetci spoločné – rozhodnutie ísť študovať za hranice vnímajú ako jednu z najlepších vecí, aké mohli urobiť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti