Množstvo kyslíka na Zemi je limitované, ľudia si musia hľadať iný domov, tvrdia vedci

  • Bežnému obyvateľovi Zeme by ani nenapadlo, že množstvo kyslíka na našej planéte sa môže minúť
  • Vedci tvrdia, že nám vystačí ešte dlho, no s plánom B by sme čakať nemali
pjimage - 2021-10-10T161215.364
Unsplash/Actionvance Unsplash/NASA
  • Bežnému obyvateľovi Zeme by ani nenapadlo, že množstvo kyslíka na našej planéte sa môže minúť
  • Vedci tvrdia, že nám vystačí ešte dlho, no s plánom B by sme čakať nemali

Hoci je naša planéta v súčasnosti bohatá na kyslík, nie vždy to tak bolo. Vďaka tejto vlastnosti sa neustále rodí nový život. Ako dlho to však bude takto? Podľa vedcov planéta Zem dospeje do štádia, kedy bude bohatšia na metán a chudobnejšia na kyslík.

Ako uvádza portál Science Alert, tejto nebezpečnej zmeny sa báť nemusíme, pretože najskôr príde o miliardu rokov. Odborníci však varujú, že ak už zmena príde, príde veľmi rýchlo.

Zároveň posunie našu planétu na úroveň, na ktorej bola pred 2,4 miliardami rokov. Ide o úroveň pred takzvanou veľkou oxidačnou udalosťou. 

V novej štúdii sa taktiež uvádza, že po tejto zmene už nebude atmosférický kyslík trvalou súčasťou obývateľných svetov. V dôsledku toho sa zvýšia snahy ľudstva týkajúce sa odhalenia známok života aj na ďalších planétach.

zdroj: Unsplash/NASA

V publikovanom príspevku autori píšu, že deoxygenácia atmosféry sa spustí pred rozsiahlou stratou povrchovej vody z atmosféry. Taktiež predpokladajú, že atmosférický kyslík klesne pod úrovne pripomínajúce obdobie s názvom Archaikum. 

Vo chvíli, kedy nastane táto situácia, sa s fungovaním na planéte Zem budú môcť rozlúčiť nielen ľudia, ale aj všetky živočíchy a rastliny, ktoré sú na kyslíku závislé. Vedci teda dúfajú, že kým sa do tejto nepríjemnej situácie dostaneme, sa podarí prísť na spôsob fungovania na iných planétach. 

Nedostatok oxidu uhličitého

Zaujímavosťou je, že za celou nepríjemnosťou stojí predovšetkým nedostatok oxidu uhličitého. Vedci to zistili vďaka podrobným modelom biosféry Zeme, pričom dbali na zmeny žiarenia Slnka a pokles hladín oxidu uhličitého v dôsledku rozpadu plynu zvýšením hladín tepla.

Znížené množstvo oxidu uhličitého bude viesť k nižšiemu počtu fotosyntetizujúcich organizmov, v dôsledku čoho sa zníži aj množstvo kyslíka na planéte. Vedec Chris Reinhard z Gruzínskeho technologického inštitútu uvádza, že v tomto prípade môže byť na planéte až miliónkrát menej kyslíka, ako je teraz. Tento pokles označil za extrémny.

zdroj: Unsplash/Matthew Smith

V správne sa taktiež uvádza, že vedci by sa mali sústrediť predovšetkým na hľadanie obývateľných planét mimo slnečnej sústavy. Pomôcť by im mohla technika, ktorá je na nesmierne dobrej úrovni. Mnoho vedcov sa o tento objav pokúša už dlhú dobu a štúdia vznikla práve kvôli nemu. 

Výpočty, ktoré uskutočnil Reinhard a vedec zaoberajúci sa životným prostredím Kazumi Ozaki z Univerzity Toho v Japonsku, ukazujú, že môže história osídlenia Zeme s dostačujúcim množstvom kyslíka trvať nanajvýš 30 % celej dĺžky života planéty. 

„Atmosféra po veľkej deoxygenácii je charakterizovaná zvýšeným metánom, nízkymi hladinami CO2 a žiadnou ozónovou vrstvou,“ uviedol Ozaki. 

Zdroj: Science Alert

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech