Modrotlač oficiálne zapísali do prestížneho zoznamu UNESCO. Stalo sa tak na ostrove Maurícius
- Slovensko má už šiesty zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO
- Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom
- Slovensko má už šiesty zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO
- Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom
Ešte pred časom sa, v sídle Ministerstva pre umenie vo Viedni, uskutočnilo slávnostné podpísanie spoločného nominačného spisu k Modrotlači na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Predkladateľom medzinárodnej nominácie, pod spoločným názvom: „Blaudruck/Modrotisk/Kékfestés/Modrotlač – resist block printing and indigo dyeing in Europe“ bolo Rakúsko v spolupráci s Českom, Maďarskom, Nemeckom a Slovenskom.
O oficiálnom zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu bolo rozhodnuté počas zasadnutia komisie, ktoré sa konalo v meste Port Louis na ostrove Maurícius. Prípravou nominačného spisu sa už od roku 2015 zaoberala medzinárodná komisia zložená z expertov, zástupcov národných komisií UNESCO a príslušných ministerstiev spomínaných štátov.
Pre Slovenskú republiku ide o historicky druhú medzinárodnú nomináciu (v roku 2015 to bol prvok Bábkarstvo na Slovensku a v Česku) a prvú nomináciu podávanú spoločne s viacerými štátmi.
Základom je prírodné biele plátno rastlinného pôvodu. V minulosti to bol najmä ľan, pretože bavlna bola drahá. Dnes je to presne naopak. Na biele plátno sa natlačí vzor špeciálnou kašou nazývanou pap, ktorej recept si každý farbiar poctivo stráži. Vzor sa odtláča pomocou drevených modrotlačových foriem, ktoré sú vyrezávané z hruškového dreva. Prípadne, ak sú vo vzore jemnejšie detaily, býva forma osadená mosadznými klinčekmi či plieškami.
Ak nemá remeselník k dispozícii modrotlačové formy, zvykne sa využívať aj sieťotlač, ktorá navyše nemá takmer žiadne obmedzenia v rámci navrhovania vzorov. Tiež výroba šablóny je podstatne lacnejšia. Potlačené plátno sa necháva niekoľko dní vyzrieť a následne sa ponára do roztoku indiga – kypy. Tu získava po opakovanom ponáraní svoje typické tmavomodré zafarbenie.
Po farbení sa plátno vypiera v tzv. kyslej vode, kde sa odstráni pap, ktorý zabránil farbivu v prístupe ku plátnu a tak sa objaví biely vzor. Nakoniec je plátno dôležité dôkladne preprať v čistej vode. Týmto remeslom sa na Slovensku aktívne zaoberá: Peter Trnka (Ivanka pri Dunaji) a Matej Rabada (Párnica).
Pôvod farbenia modrotlač je vo východnej Ázii v oblasti Číny a Japonska. Do Európy sa dostala až v 16. storočí, keď ju zo svojich kolónií začala, popri iných surovinách a tovare, dovážať Holandská východoindická spoločnosť. Z Holandska sa šírila na východ až po vtedajšie hranice Rakúsko-Uhorska. Na územie dnešného Slovenska sa dostala v 18. storočí, pričom najstaršia zachovaná modrotlač za nášho územia pochádza z Kremnice. Je datovaná rokom 1783 a je v zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.