Modrotlač oficiálne zapísali do prestížneho zoznamu UNESCO. Stalo sa tak na ostrove Maurícius

  • Slovensko má už šiesty zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO
  • Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom
lopp
modrotlac.sk
  • Slovensko má už šiesty zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO
  • Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom

Ešte pred časom sa, v sídle Ministerstva pre umenie vo Viedni, uskutočnilo slávnostné podpísanie spoločného nominačného spisu k Modrotlači na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Predkladateľom medzinárodnej nominácie, pod spoločným názvom: „Blaudruck/Modrotisk/Kékfestés/Modrotlač – resist block printing and indigo dyeing in Europe“ bolo Rakúsko v spolupráci s Českom, Maďarskom, Nemeckom a Slovenskom.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: modrotlac.sk

O oficiálnom zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu bolo rozhodnuté počas zasadnutia komisie, ktoré sa konalo v meste Port Louis na ostrove Maurícius. Prípravou nominačného spisu sa už  od roku 2015 zaoberala medzinárodná komisia zložená z expertov, zástupcov národných komisií UNESCO a príslušných ministerstiev spomínaných štátov.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: modrotlac.sk

Pre Slovenskú republiku ide o historicky druhú medzinárodnú nomináciu (v roku 2015 to bol prvok Bábkarstvo na Slovensku a v Česku) a prvú nomináciu podávanú spoločne s viacerými štátmi.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: modrotlac.sk

Zá­kla­dom je prí­rodné biele plátno rast­lin­ného pô­vodu. V mi­nu­losti to bol najmä ľan, pre­tože ba­vlna bola drahá. Dnes je to presne na­opak. Na biele plátno sa na­tlačí vzor špe­ciál­nou ka­šou na­zý­va­nou pap, kto­rej re­cept si každý far­biar poc­tivo stráži. Vzor sa od­tláča po­mo­cou dre­ve­ných mod­ro­tla­čo­vých fo­riem, ktoré sú vy­re­zá­vané z hruš­ko­vého dreva. Prí­padne, ak sú vo vzore jem­nej­šie de­taily, býva forma osa­dená mo­sadz­nými klin­čekmi či plieš­kami.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: modrotlac.sk

Ak nemá remeselník k dispozícii mod­ro­tla­čové formy, zvykne sa využívať aj sieťotlač, ktorá na­vyše nemá tak­mer žiadne ob­me­dze­nia v rámci na­vrho­va­nia vzo­rov. Tiež vý­roba šab­lóny je pod­statne lac­nej­šia. Po­tla­čené plátno sa ne­cháva nie­koľko dní vy­zrieť a ná­sledne sa po­nára do roz­toku in­diga – kypy. Tu zís­kava po opa­ko­va­nom po­ná­raní svoje ty­pické tma­vo­modré za­far­be­nie.

Zobraziť celú galériu (6)
zdroj: Modrotlač Matej Rabata

Po far­bení sa plátno vy­piera v tzv. kys­lej vode, kde sa od­stráni pap, ktorý za­brá­nil far­bivu v prí­stupe ku plátnu a tak sa ob­javí biely vzor. Na­ko­niec je plátno dô­le­žité dô­kladne pre­prať v čis­tej vode. Týmto remeslom sa na Slovensku aktívne zaoberá: Peter Trnka (Ivanka pri Dunaji) a Matej Rabada (Párnica).

Pô­vod far­be­nia mod­ro­tlač je vo vý­chod­nej Ázii v ob­lasti Číny a Ja­pon­ska. Do Európy sa do­stala až v 16. sto­ročí, keď ju zo svo­jich ko­ló­nií za­čala, popri iných su­ro­vi­nách a to­vare, do­vá­žať Ho­land­ská vý­cho­do­in­dická spo­loč­nosť. Z Ho­land­ska sa ší­rila na vý­chod až po vte­daj­šie hra­nice Ra­kúsko-Uhor­ska. Na úze­mie dneš­ného Slo­ven­ska sa do­stala v 18. sto­ročí, pri­čom naj­star­šia za­cho­vaná mod­ro­tlač za nášho úze­mia po­chá­dza z Krem­nice. Je da­to­vaná ro­kom 1783 a je v zbier­ko­vom fonde Stre­do­slo­ven­ského mú­zea v Ban­skej Bys­trici.

 

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech