Monika vyrába vlastné bezlepkové pivo. Česi si ho už zamilovali a čo Slováci?

  • Monika trpí celiakiou, má úspešný blog a napísala knihu bezlepkových receptov
  • Na českom trhu sú okrem nej iba traja ďalší výrobcovia bezlepkové piva
  • Odlíšiť sa chcela hlavne chuťou a predaj spustila minulý mesiac
zdroj: Monika Menky
  • Monika trpí celiakiou, má úspešný blog a napísala knihu bezlepkových receptov
  • Na českom trhu sú okrem nej iba traja ďalší výrobcovia bezlepkové piva
  • Odlíšiť sa chcela hlavne chuťou a predaj spustila minulý mesiac

Monika, trpíte celiakiou, kedy vám bola diagnostikovaná?

Áno, bola mi diagnostikovaná pred 4 rokmi. Cítila som, že mám zdravotné problémy a necítila som sa vo svojej koži. Celý život som športovala, mohla jesť, čo som chcela a náhle prišla veľká zmena pre moje telo, ale hlavne psychiku. Čokoľvek som zjedla, bolo mi zle a mala som stále tvrdé a nafúknuté brucho. Trápili ma problémy s dutinami a pridala sa do toho všetkého aj menšia depresia, pretože som nevedela, čo mi je a stav sa iba zhoršoval.

Ako ste to riešili?

Moja lekárka mi najprv dávala iba antibiotiká. Za rok som vybrala až 6 balení antibiotík a pretože nič nezabralo, povedala, že sú moje problémy psychického pôvodu. Prešiel rok a stav bol stále rovnaký. Objednala som sa na alergológiu, kde sa nič neukázalo, tak som“žila” svojím iným životom ďalej. Až do momentu, keď som v práci po firemných raňajkách skolabovala a bola týždeň doma v posteli úplne nepoužiteľná. Povedala som stop a na vlastné náklady išla na vyšetrenie gastroskopie, kde sa z histológie potvrdila práve celiakia.

A ako vám táto diagnóza zmenila život?

Úplne od základov. Nielenže konečne viem, čo mi je, ale musím hlavne držať doživotnú bezlepkovou diétu. Iný “liek” na celiakiu totiž zatiaľ nie je. Stále musím premýšľať, čo budem jesť, čo uvarím, kam môžem ísť na večeru alebo obed a nájdem pre sebe v menu bezlepkový pokrm. Mám úspešný blog o celiakii, vydala som vlastnú knihu o celiakii so svojimi bezlepkovými receptami a uviedla na trh bezlepkové pivo. Všetko sú to neplánované kroky, ktoré som podnikla práve vďaka celiakii. Z nevýhody som totiž urobila výhodu a motivujem ďalších ľudí pomocou sociálnych sietí pod prezývkou @celiaxmoni.

zdroj: Monika Menky

Ako dlho vám trvalo nájsť vhodné potravinové alternatívy?

Žijem v 21. storočí a v Prahe, takže vcelku rýchlo. Ale problém bol nájsť potraviny, ktoré chutia dobre a nie sú plné škrobov. Bezlepková diéta totiž nie je diéta v pravom slova zmysle. Všetky bezlepkové polotovary, ktoré kúpite, sú plné škrobov a ďalších spojív. To preto, aby bezlepkový pokrm držal „po kope“. Chuť nie je úplne ideálna a zloženie je častokrát naozaj kalorickou bombou. Za 4 roky diagnózy som si už našla obľúbené potraviny, ale z veľkej časti si všetko robím sama. Milujem jedlo a neuspokojím sa s niečím umelým.

Povedali by ste o sebe, že ste pred diagnózou boli pivárka?

Áno. Vždy som mala rada pivo. Pochádzam z mestečka, kde sa pivo pije na každom rohu a patrilo k môjmu spoločenskému životu odjakživa.

Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu bezlepkového piva Celibeer?

Po diagnóze celiakie som začala starostlivo študovať informácie o chorobe, možnostiach a rôznorodosti ponúkaných potravín. Vydala som sa na vlastné náklady na najväčší bezlepkový veľtrh v Barcelone, aby som zistila, čo všetko na českom trhu chýba. Paradoxne bol veľtrh len o pečive, cestovinách a umelých polotovaroch. Veľtrh ma teda inšpiroval, vytvoriť si vlastný produkt, a to bezlepkové pivo. Sme pivný národ, vieme ho uvariť najlepšie na celom svete, a pretože sú na trhu len traja konkurenti, povedala som si, že chcem mať vlastné pivo, ale s výnimočnou chuťou. Navyše som vyštudovaná dizajnérka a celý život pracujem pre alkoholové spoločnosti, takže mi bolo všetko blízke. Obsah, fľaša aj etiketa.

zdroj: Monika Menky

Ako sa vám podarilo znížiť množstvo lepku v pive?

Pri varení bol použitý slad z českého ciroku odrody Ruzrok, ktorý pomáha znížiť množstvo lepku v pive. Rozborom zistené množstvo gliadínu je pod 10 mg/l, tým pádom radíme toto pivo medzi bezlepkové a vhodné pre celiatikov.
Navyše cirok dodáva pivu naozaj nezameniteľnú chuť!

Kto vám pomáhal s vytvorením vhodnej receptúry?

Určite sládok z pivovaru Clock, v ktorom pivo varíme.

Ako dlho vám trvalo, kým ste našli ideálny pomer ingrediencií a dosiahli to, že pivo je vhodné aj pre ľudí s celiakiou?

Do aktuálnej podoby sme pivo upravovali približne 14 mesiacov. Pred každým spustením novo uvarenej várky bezlepkového piva na trh sa musí vzorka piva poslať na rozbor, aby bolo potvrdené ako bezlepkové. Na výsledky sa čaká aj niekoľko týždňov. Posledná uvarená várka má pod 5 mg/l gliadínu, čo je krásne číslo (Max. Povolená hranica je 20 mg / L).

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Kde pivo varíte?

V malebnom mestečku Potstejn vo východných Čechách, v krásnom malom remeselnom pivovaru Clock. Chalani mi boli sympatickí tým, že proces je naozaj poctivý a všetko je robené tak „po domácky“, a tak som si to presne so svojim pivom predstavovala. Preto pivo nechcem predávať vo veľkých reťazcoch na objem, ale zaslúži si ďaleko viac. Pri samotnej výrobe sa má naozaj ako v bavlnke. Všetko robíme poctivo, ručne a s láskou.

Kde všade si ho môžu zákazníci kúpiť?

Aktuálne u mňa na e-shope, kde tiež uverejňujem aktuálny zoznam predajní a reštaurácii, v akých je možné CELIBEER zakúpiť, alebo ochutnať.

Kedy ste oficiálne spustili predaj?

Prvýkrát som pivo predstavila 18. mája tohto roku na bezlepkovom fóre v PVA Letňanoch, v Prahe.

zdroj: Monika Menky

 Kde vy osobne vidíte najväčšie medzery na trhu s bezlepkovými produktami?

V nevedomosti ľudí, ktorí nevedia, čo je celiakia a akým spôsobom môžu nám celiatikom ublížiť. Napríklad v reštauráciách, kde ide predovšetkým majiteľom o zárobok a ponúkajú pokrmy ako bezlepkové, pritom sa pripravujú v kuchyni s pokrmami lepkovými. Ďalej v nevedomosti personálu, ktorý svojou neochotou poskytnúť relevantné informácie, môže nám postihnutým naozaj uškodiť. Dnes sú totiž rôzne diéty trendom, ale bohužiaľ pre nás celiatikov bezlepková diéta trendom nie je. Je to doživotná povinnosť, aby sme nášmu organizmu neuškodili. Ak diétu držíme, stačí jedno (i nevedomé) zhrešenie a sme tam, kde sme začali. A pretože nám hrozia až onkologické problémy, nikomu z nás to za to nestojí.

O autorovi
Soňa Otajovičová