Moslimovia na Slovensku nerobia len kebab, sú to lekári aj IT-čkári. Khadru Abdile u nás napadli šesťkrát

  • Politici si na nich zbierali hlasy, označovali ich za hrozbu a „dielo diablovo“
  • Výsledkom štvavej kampane boli aj fyzické útoky, ktorým na Slovensku čelili – v jednom z najznámejších bol aj poslanec NR SR
  • Khadru Abdile u nás napadli šesťkrát, škrtili ju, prenasledovali s nožom, ohadzovali kameňmi a vyrazili jej zub
  • Ako sa im u nás žije? V jedinej krajine EÚ, ktorá nemá oficiálnu mešitu
  • A prečo „stretne sa kňaz, rabín a imám“ nie je len začiatok nejakého vtipu
Moslimovia na Slovensku
Unsplash/ Levi Clancy a Thorsteinn Svavarsson
  • Politici si na nich zbierali hlasy, označovali ich za hrozbu a „dielo diablovo“
  • Výsledkom štvavej kampane boli aj fyzické útoky, ktorým na Slovensku čelili – v jednom z najznámejších bol aj poslanec NR SR
  • Khadru Abdile u nás napadli šesťkrát, škrtili ju, prenasledovali s nožom, ohadzovali kameňmi a vyrazili jej zub
  • Ako sa im u nás žije? V jedinej krajine EÚ, ktorá nemá oficiálnu mešitu
  • A prečo „stretne sa kňaz, rabín a imám“ nie je len začiatok nejakého vtipu

Žiadne z veľkých svetových náboženstiev nevyvoláva také horúce diskusie ako islam. Stal sa doslova strašiakom, ktorým sa napríklad hlasno oháňa azda najhoršia teroristická organizácia 21. storočia, ktorá ma na svedomí životy nevinných ľudí nielen na Blízkom východe, ale aj u nás v Európe. „Táto organizácia okrem názvu nemá nič dočinenia s islamom,“ zdôrazňuje nám hlasno moslimská komunita na Slovensku.

Islam a jeho vyznávači sa stali nielen strašiakom, ale do veľkej miery aj obeťou, pretože to, čo pod jeho menom robia teroristi, sa akoby pripisovalo aj tým, ktorí žijú úplne normálne, slušné životy. Kolektívna vina netriedi ľudí na  dobrých, zlých, vinných, nevinných. Ukazuje proste na všetkých. Tí, ktorí žili pokojne, sa tak zrazu neoprávnene stali terčom slovných i fyzických útokov.

zdroj: Unsplash/ Ifrah Akhter

Islam, hoci čo sa počtu vyznávačov týka, má so Slovenskom spoločného len veľmi málo, sa dokázal stať jednou z hlavných spoločenských tém aj u nás. Najmä v období, keď sa do Európy valili vlny utečencov. Náboženstvo, ktoré má toľko smerov a rôznych škôl, dokázalo výrazne rozdeliť aj našu ne-moslimskú spoločnosť.

Niekto sa vďaka islamofóbii dostal do parlamentu, iného stála zuby

Áno, hlavne počas migračnej krízy boli tie prejavy obzvlášť výrazné. Bolo aj niekoľko útokov na moslimov, ktoré sme, pochopiteľne, znášali veľmi ťažko, no ešte ťažšie sme niesli skutočnosť, že sa proti moslimskej komunite vymedzila takmer každá strana vtedajšieho politického spektra, a obzvlášť vtedajší vedúci politickí predstavitelia,“ spomína pre Startitup na vrcholenie takzvanej islamofóbie (strachu z islamu) riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna.

Viacerí politici a politické strany si vtedy – pred pár rokmi, keď utečenecká kríza vrcholila – dláždili cestu do parlamentu práve na vlne strachu, ktorá sem s tou utečeneckou dorazila. Mnohí napríklad spochybňujú, že by sa strane Mariana Kotlebu, ktorá predtým vo voľbách získavala okolo 1,5 % hlasov, podarilo dostať do parlamentu nebyť tejto krízy a nálad, ktoré sa okolo nej darilo vytvoriť.

slovenská pospolitosť
zdroj: TASR/Jozef Ïurník

Prekvapením volieb sa vtedy stal aj Boris Kollár, ktorý bol známy svojimi videami ohľadom valiacich sa „nebezpečných utečencov a moslimov“. A hlasy si vďaka tomu držali či získavali aj ostatní, vrátane vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ktorý mal za týždeň aj niekoľko tlačoviek na túto tému. Tvrdiť niečo iné by sa v tejto nálade dalo označiť za politickú samovraždu.

No kým jedni prežívali politický vzostup, niektorí sa báli vyjsť z domu. Slovensko má najmenšiu komunitu moslimov v okolí a bez pochýb jednu z najmenších v celej Európe, sme jediná krajina EÚ, ktorá nemá ani jednu mešitu. No aj počet moslimov, ktorí sa rovná počtu obyvateľov väčšej dediny, stačil na to, aby sa u nás objavovali prípady verbálneho i fyzického napadnutia.

V jednom z najznámejších sa objavil aj neskorší poslanec NR SR Milan Mazurek, ktorý kameňmi napadnutej arabskej rodine s deťmi hlasno vyčítal tureckú okupáciu našej časti Európy pred niekoľkými storočiami. To je ako keby vám niekto vo svete vyčítal britskú kolonizáciu za to, že ste kresťan. Rodina tu prišla na promócie svojho syna, ktorý študoval medicínu. Dnes Mazurek svoje činy ľutuje.

Ďalším medializovaným prípadom bola celkovo až šesťkrát napadnutá moslimka Khadru Abdil, ktorá u nás žije sama s dieťaťom. Škrtili ju, hádzali po nej kamene, prenasledovali s nožom a pri jednom z útokov jej vyrazili zub. Pár faciek a opľutia do tváre sa dočkala aj pracovníčka katolíckej charity Emília Trepáčová, ktorá zo začiatku Abdile pomáhala.

Khadru Abdil k nám prišla so svojim synom ešte v roku 2013. Médiám sama potvrdila, že sa u nás pred utečeneckou krízou cítila úplne bezpečne. „Utekali sme sa schovať k doktorke do ambulancie. Tam som sa rozplakala. Ešte stále som mala bolesti a prestala som sa cítiť normálne v tejto krajine,“ opisovala jeden z útokov mladá moslimka.

zdroj: TASR/ Pavol Zachar. Emília Trepáčova a KhadrA Abdile.

Neskôr došlo v Bratislave k ďalšiemu útoku na moslimku, ktorá žije u nás sama so svojimi deťmi. Keď išla s kočíkom a s druhým synom do škôlky, zozadu ju sotil mladý muž a agresívne sa jej vypytoval, odkiaľ je a čo tu robí. Na internete sa objavila aj výpoveď svedka, ktorý popisoval ďalší útok z nášho hlavného mesta. Mladú moslimku údajne sotili, vyrazili jej z rúk pizzu a začali jej nadávať.

Moslimské ženy sa stávajú terčom útoku, zdá sa, častejšie než muži, môže za to aj ich tradičné nosenie šatiek, ktoré u nás ihneď púta pozornosť a pre niektorých Slovákov je priam tŕňom v oku. A možno aj to, že slovenskí „hrdinovia“ sa cítia voči samej žene ešte viac hrdinami. Startitupu sa podarilo nájsť aj moslimky, ktoré s nosením šatiek počas migračnej krízy a vrcholenia islamofóbie radšej prestali.

zdroj: Unsplash

Nesú za tieto útoky zodpovednosť aj jednotliví politici, ktorí pomáhali tieto nálady na Slovensku rozdúchavať a akoby občas zabúdali, že sa vyjadrujú o reálnych ľuďoch? Malá, islamská komunita si myslí, že áno: „Situáciu ešte viac umocnili vyjadrenia rôznych verejných činiteľov na adresu islamu a moslimov. K viacerým vyjadreniam došlo dokonca i na pôde slovenského parlamentu.“

zdroj: Unsplash/ Mostafa Meraji

Koľko ich tu teda je, kde žijú a čo robia

Hlas hovoriaci o hrozbách a nebezpečenstve, ktorého obeťou sa u nás stali iba nevinní, čiastočne utíchol – podľa Mohamada Hasnu môže za to aj korona, ktorá na seba strhla pozornosť. Dnes táto téma nie je už tak horúca ako pred zhruba 5 rokmi, no islam sa už do hláv ľudí zapísal tak, ako ho prezentovali jednotliví politickí predstavitelia. A zopár moslimiek a moslimov si so sebou odnieslo nepeknú traumu z incidentov. No následky ostali aj iné.

Dôsledkom tejto atmosféry boli nakoniec aj konkrétne legislatívne zmeny namierené proti moslimom, ako prijatý zákon o registrácii náboženských obcí či napríklad pokus o zákaz výstavby mešít,“ hovorí pre Startitup Mohamad Safwan Hasna. Inými slovami, kedysi by aj malá moslimská komunita mala šancu o registráciu svojej viery na Slovensku, no aj vďaka strašeniu a náladám sa podmienky na registráciu nastavili tak, že pár tisíc moslimov u nás môže na niečo také úplne zabudnúť.

Jeden starší citát v súvislosti s vtedy prijímaným zákonom, no ktorého pointa je aktuálna i dnes.

Posted by ISLAMONLINE.sk on Tuesday, February 25, 2020

Celkovo žije u nás okolo 5 000 moslimov, sústredení sú najmä v Bratislave, druhá najpočetnejšia komunita je v Košiciach a menšie sú aj v Nitre či v Martine. Najviac moslimov má podľa Hasnu u nás pôvod z Blízkeho východu, Balkánu (viacerí k nám prišli počas občianskej vojny v Juhoslávii) a za nimi nasledujú ľudia z Afganistanu a Turecka.

Hasna však dodáva, že máme aj slovenských moslimov, môže ísť o ľudí, ktorí konvertovali alebo takých, ktorí sa tu jednoducho narodili, žijú tu po celý život a ich rodným jazykom je výhradne slovenčina.

Zastúpenie majú u nás sunniti i šiíti, no rovnako ako aj vo svete, dominantnejším sú jednoznačne vyznávači sunnitského islamu.

Ako Európania oklamali Arabov a rozdelili si Blízky východ. Je to jedna z príčin, prečo je taký problémový

Rozhodne nejde len o ľudí, ktorí nám robia iba kebab, ako si to možno niektorí v klišé predstavách myslia. Niektorí moslimovia sa k nám prišli vzdelávať – ako napríklad ten, ktorému rodinu Mazurek a spol. napadli na bratislavskej stanici, keď ho prišla pozrieť na promócie z medicíny. Niektorí sa tu potom aj rozhodnú ostať a pracovať v tom, čo vyštudovali.

Popri gastro-priemysle ide najčastejšie o lekárske profesie, no taktiež rôzne druhy podnikania či inžinierske a IT pozície. Pokiaľ ide o konkrétne príbehy, je toho veľa, robili sme videoprofily niektorých slovenských moslimov, ktoré nájdete aj u nás na stránke či sociálnych sieťach,“ pokračuje Hasna.

doktor
zdroj: Unsplash/Online Marketing

Stretnú sa rabín, kňaz a imám

Podľa Hasnu koluje v spoločnosti viacero nezmyslov a prinajlepšom poloprávd o jeho náboženstve. Mnoho ľudí, obzvlášť takí, ktorí o islame kričia najviac, vedia o ňom veľmi málo a len dookola omieľajú svoje, tie isté veci, ktoré pochytili inde.

Ľudia stále ostávajú prekvapení, keď sa dozvedia, že islam je napríklad príbuzný s kresťanstvom. V posvätnej knihe moslimov nájdeme viacero rovnakých osôb, ktoré sa spomínajú aj v posvätnej knihe kresťanov či Židov – všetky tri náboženstvá sa nazývajú Abrahámovými náboženstvami.

Medzi osobami, ktoré nájdeme v kresťanstve i islame patria napríklad proroci Starého zákona, ale i Panna Mária či samotný Ježiš Kristus, ktorého moslimovia uznávajú ako jedného z najväčších prorokov.

zdroj: Unsplash/ Angin Akyurt. Hagia Sofia bol kedysi aj kresťanským chrámom. Dnes Erdogan z neho opäť spravil mešitu.

Islamská nadácia na Slovensku sa snaží jednotlivé nejasnosti a omyly vysvetľovať či uvádzať na pravú mieru. V spolupráci s Fórom Náboženstiev Sveta stála aj za zaujímavým projektom, kde po školách chodili spolu kňaz, rabín (duchovný judaizmu/Židov) a imám (duchovný islamu) a vysvetľovali študentom jednotlivé veci ohľadom týchto príbuzných náboženstiev.

Zameriavajú sa najmä na regióny, kde majú žiaci obzvlášť malú príležitosť naživo vidieť praktizujúceho moslima či Žida. Navštívili už deväť stredných škôl, spolu takmer 400 študentov a vo svojej aktivite plánujú pokračovať aj v novom roku. Snažia sa sami na sebe ukázať, že aj oddaní veriaci rôznych svetových náboženstiev môžu spolu nielen bezproblémovo vychádzať, ale byť navyše jeden pre druhého obohatením,“ písala o tomto projekte stránka Islamonline.

zdroj: Islamonline.sk. Ma fotografii Mohamed Safwan Hasna počas akcie, kedy kňaz, rabín a imám chodili spoločne po slovenských školách

Mešita na Slovensku je radšej tabu

Pred zhruba 20 rokmi sa zdalo, že sa moslimovia na Slovensku dočkajú vlastného islamského centra, ktoré malo vyrásť neďaleko Kramárov. „Mestská časť Bratislava – Staré Mesto poskytla Islamskej nadácii informáciu o územnom pláne, na základe ktorej bol vypracovaný projekt a podaná žiadosť o stavebné povolenie,“ spomína na stránke Islamská nadácia.

Od začiatku sme mali cieľ zvoliť skôr komplexné centrum s funkciami aj pre verejnosť, s knižnicou, než mešitu,“ opisuje tento projekt pre Startitup Hasna.

No voči stavbe sa napokon postavili jednotliví ľudia v úradoch, napríklad vtedajší primátor Bratislavy a člen KDH Andrej Ďurkovský. „Pri zamietnutí sa podľa neho prihliadalo aj na napätú medzinárodnú situáciu v období po 11. septembri 2001 spôsobenú vážnym konfliktom medzi islamským svetom a západnou civilizáciou. Toto vyjadrenie cituje tlačová správa, ktorú publikoval denník Sme.“

zdroj: Islamonline.sk. Návrh, ako malo vyzerať islamské centrum v Bratislave pri Kramároch

Teroristi z 11. septembra teda, zdá sa, zmarili plány slovenským moslimom na vlastné centrum, ktoré by slúžilo aj verejnosti a aj ako miesto ich modlitieb. Definitívnu ranu, po ktorej v podobnú stavbu v blízkej dobe ani nedúfajú, zabezpečila spomínaná utečenecká kríza a nálady, ktoré do spoločnosti priniesla.

V roku 2017 dokonca predložilo hnutie Sme rodina, konkrétne Milan Krajniak, návrh novely stavebného zákona, ktorý by zabraňoval stavbe náboženských chrámov bez registrovaného náboženstva – čo už, ako sme si spomenuli, je pre moslimov u nás nemožné dosiahnuť. Návrh bol mierený práve na mešity.

Súčasný premiér Igor Matovič nepatrí práve k tým ľuďom, ktorí by sa moslimov na Slovensku hlasne zastávali, no vtedy si ani on neodpustil poznámku: „Potom si blázon v strede Iraku alebo Sýrie povie, že keď v strede mierumilovnej Európy jeho spoluveriacich obmedzujú a zakazujú im postaviť mešitu, prečo by tam oni nezbúrali kostoly.“

zdroj: František Kekely

Miestne komunity to obvykle riešia tak, že si prenajímajú nejaké priestory, ktoré sú ako-tak vhodné aspoň na základné náboženské obrady. Takéto modlitebne možno nájsť najmä vo vyššie spomínaných mestách, kde sa komunita sústreďuje. V Bratislave sú dve a v Košiciach a Martine po jednej modlitebni,“ hovorí Mohamed Safwan Hasna o tom, ako riešia moslimovia na Slovensku situáciu bez mešity.

Bratislavská modlitebňa s názvom Córdoba býva sprístupnená aj verejnosti či školským exkurziám, podľa Hasnu ide o dobrý a osvedčený spôsob osvety, ktorú spoločnosť potrebuje.

Zdroje: archív Startitup, Islamonline.sk, Sme

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech