Moslimovia na Slovensku sú stále bez mešity. Islam Slováci vnímajú ako strašiaka a hrozbu, nemajú na to dôvod

Slovenská Republika je stále jedinou krajinou EU, ktorá nemá žiadnu oficiálnu mešitu a jedny z najprísnejších pravidiel voči registrovaniu náboženstiev. Názory o právach na slobodné vyznávanie náboženstva a strach z terorizmu vyvolávajú nekonečné vášnivé debaty odbornej aj laickej verejnosti.

Zákon zakazujúci stavbu mešít

Pre vytvorenie základného obrazu legislatívnych ustanovení si prečítaj stručný prierez udalostí nedávnej histórie. V roku 2015 vtedajší prezident Andrej Kiska vrátil do parlamentu schválenú novelu zákona, ktorá posunula možnosť registrácie nových cirkví a náboženských spoločností z hranice 20 000 na 50 000 podpisov, čo Islamská nadácia Slovenska považovala za diskriminačné.

Za sprísnenie novely hlasovali Sme rodina, SNS, ĽSNS. Vtedajšie vyhlásenie predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára znelo: „Týmto zákonom napomáhame ochrane našich tradícií našich koreňov, našej civilizácie a nášho spôsobu života. Chránime našu vlasť a chránime našich ľudí, chránime naše rodiny. Či sa to niekomu páči alebo nie, my máme kresťanské tradície a kresťanskú históriu na Slovensku.“

V roku 2017 predložilo hnutie Sme rodina, konkrétne Milan Krajniak, návrh novely stavebného zákona, ktorý by zabraňoval stavbe mešít na území SR, resp. stavbe náboženských chrámov bez registrovaného náboženstva. Islamská nádácia Slovenska označila Krajniaka za „posledného križiaka“.

Novela neprešla, Matovič si neodpustil ostré vyjadrenia

„Potom si blázon v strede Iraku alebo Sýrie povie, že keď v strede mierumilovnej Európy jeho spoluveriacich obmedzujú a zakazujú im postaviť mešitu, prečo by tu oni nezbúrali tri kostoly,“ povedal v minulosti Matovič s tým, že predkladateľ Milan Krajniak zneužíva neexistujúci problém na to, aby „do budúcna si nejaký blázon z ISIS povedal, že Slovensko by mohlo byť ďalším terčom,“ uvádzajú Webnoviny.

Krajniak viackrát uviedol, že Slovenská republika je bezpečným štátom, pretože tu nemáme žiadne mešity.  „Ja dúfam, že na Slovensku nebudú žiadne mešity, pretože je to dôležité pre našu bezpečnosť.“

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Aktuálne podmienky registrovania náboženstva v SR

Okrem 50 000 spomínaných podpisov, ktoré musia byť udelené plnoletými občanmi Slovenskej Republiky s trvalým pobytom v tuzemsku, je potrebné uviesť aj názov a sídlo náboženskej spoločnosti, jej základnú charakteristiku, tiež jej učenie, poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť.

Taktiež musí žiadosť obsahovať vyhlásenie, že cirkev alebo náboženská spoločnosť bude plne rešpektovať zákony a všeobecne záväzné právne predpisy a bude tolerantná k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam a osobám bez vyznania.

Je mešita chrám alebo Najvyšší súd?

Mark A. Gabriel, bývalý moslim a profesor dejín islamu prednášajúci na Al-Azhar, vo svojej knihe Islam a terorizmus uvádza: „Vo svojej mešite v Medine Mohamed plánoval vojenské stratégie, viedol súdy a prijímal návštevy kmeňových vodcov. Rozkazy vydať sa na vojnu prichádzali z mešity. Islamskí vládcovia, ktorí prišli po Mohamedovi, pokračovali v tejto tradícii.“

Pre bežného človeka nevyznávajúceho islam môže byť pomerne komplikované zorientovať sa v problematike náboženstva, džihádu a politických cieľov tejto viery. Prirodzene tak verejné nálady ovplyvňuje strach z neznámeho a neschopnosť orientovať sa v štruktúre tohto náboženstva.

Riaditeľ INS vo videu zdôrazňuje, že akýkoľvek extrémizmus je vážny problém spoločnosti, a tým odsudzuje radikálnych moslimov.

Religionista Tomáš Gál o mešitách

„Keďže je mešita miestom zhromaždení, neplní iba náboženské funkcie, ale aj vzdelávacie – slúži ako knižnica a škola, funkcie komunitného centra a minimálne od dvadsiateho storočia majú aj svoju politickú rolu, keď slúžia ako miesto pre prejavy netýkajúce sa výkladu náboženstva, ale veci verejných,“ vysvetľuje religionista Tomáš Gál z UK v Bratislave.

zdroj: Unsplash/Rumman Amin

Islamská nadácia na Slovensku (INS) opisuje, že oficiálne priestory by využívali na rôzne kultúrne podujatia a náboženské účely: „Moslimom chýbajú reprezentatívne priestory, ktoré by adekvátne dokázali pokryť ich potreby. Slovenská majorita by zároveň mala úžitok z centra, kde by mohli získavať informácie (pri písaní školských prác, výskumných projektov a pod).

Okrem náboženských služieb organizujeme tiež rôzne komunitné aktivity, programy pre deti, prednášky či občasné workshopy i v spolupráci s inými mimovládnymi organizáciami. Tie sú často organizované nielen pre členov moslimskej komunity.“

Na Slovensku sa hlási 5 000 moslimov

K islamu sa na Slovensku prihlásilo približne 5 000 ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú pri modlitbách v tzv. improvizovaných modlitebniach. INS na svojom portáli Islam Online zverejnila vyjadrenie k otázke vnímania komunity slovenskou verejnosťou.

 „Moslimov na Slovensku ľudia stále vnímajú ako cudzincov, ktorí prišli z Orientu. No ich etnická identita sa zamieňa s náboženskou. Namiesto toho, aby sa hovorilo o Araboch, Turkoch, Bosniakoch, Tatároch, Afgancoch a iných, sa hovorí o moslimoch, ako keby to bola jedna ucelená skupina, čo vôbec nie je pravda.“

Prvoradé je rozlíšiť radikalistu od bežného veriaceho

Vyjadrenie načrtá aj odsudzovanie: „Moslimov si mnohí ľudia automaticky spájajú s negatívnymi predstavami, ako je násilie či zlé zaobchádzanie so ženami. A to napriek tomu, že moslimské autority na celom svete roky vysvetľujú, že islám nič také neučí.

Strojcom druhého najväčšieho teroristického útoku v USA bol Timothy McVeigh, americký, biely kresťan. Anders Breivik sa pri svojich útokoch odvolával na kresťanské hodnoty a chcel brániť Európu pred údajnou islamskou hrozbou.“

Tomáš Gál objasňuje: „Islam, na rozdiel od Kresťanstva, nemá jeden väčšinový univerzálny (katolícky) prúd. Islam je vnútorne veľmi fragmentovaný a vo výkladoch Koránu sa môže dosť líšiť od komunity ku komunite, respektíve podľa právno-teologickej školy. Moslimské komunity, aj keď na Slovensku málopočetné, sú často silné globálne a vedia veľmi rýchlo a jednotne reagovať na podnety v rozličných krajinách.

Vo všeobecnosti je Džihád – šírenie islámu – povinnosťou moslima. Moslim má na šírenie svojej viery viaceré možnosti, z ktorých jednou je aj „Džihád mečom“ – teda násilné šírenie viery.“

zdroj: Pixabay/ArmyAmber

Predstavuje islam hrozbu demokracie?

Vyjadrenia politikov a rovnako aj ich nevôľa plynie zo značnej obavy o narušenie demokracie a chodu krajiny. Na našu otázku smerovanú na Centrum pre štúdium politického Islamu, či môže mať islam negatívny dopad na demokratické zriadenie krajiny, sa vyjadril Marek Mackovič: „Treba rozlišovať medzi ideológiou a človekom. Na svete žije odhadom okolo 1,8 miliardy moslimov, každý z nich je jedinečná bytosť, pričom každého človeka v živote ovplyvňujú aj iné faktory, nielen náboženstvo či ideológia.“

„Preto predmetom skúmania CSPII (Centrum pre štúdium politického islamu International) nie sú postoje a názory moslimov a náboženskej časti islamu, ale politická doktrína islamu. Práve tá totiž predstavuje hrozbu pre slobodu, demokraciu a ľudské práva,“ vraví a ďalej dodáva, že politický islam nie je zlučiteľný s demokraciou, a napriek existencii rôznych škôl tzv. „islamského práva šaría“, vo všetkých má moslim nadradené postavenie nad nemoslimom, žena je podriadená mužovi.

„Práve vstup politiky do islamu je momentom, kde sa vierovyznanie stáva zámienkou pre politický boj. Na mieste je paralela s nacionálno-populistickými režimami a politickými frakciami Európy. Politizáciou náboženských ideí môže vzniknúť situácia, kedy islam slúži ako zámienka pre dosahovanie politických ambícií,“ dodáva Tomáš Gál.

44% európskych vyznávačov tvoria radikálni moslimovia

CSPII nám poskytli aj údaje vyplývajúce zo štúdií vykonaných v Centre pre sociálne vedy v Berlíne. „Prieskum tímu Ruuda Koopmansa medzi Turkami a Maročanmi v šiestich európskych krajinách ukázal, že až 44 % európskych moslimov spĺňa kritériá náboženského fanatizmu. Kontrolná skupina boli kresťania, z ktorých tieto kritériá spĺňali 4% opýtaných.“

„Najviac náboženského fundamentalizmu je podľa Koopmansa v Belgicku, kde majú prisťahovalci a moslimovia ako náboženská skupina priznaných práv najviac. Čím je väčšia moslimská populácia, tým je zákonite aj väčší tlak na presadzovanie jednotlivých prvkov šaríe, dokonca aj na nemoslimskú časť populácie.“

Islam ako politická ideológia

Štatistická analýza svätých textov ukazuje, že sa doktrína z 51 percent zaoberá tým, ako treba naložiť s kafirmi, teda s nemoslimami. Túto časť považuje CSPII za politický islam. Samotné náboženstvo je podľa vyjadrení centra v hierarchii druhoradé.

„Nepotrebujeme sa zaoberať tým, koľkokrát denne sa má správny moslim modliť, ani ktorým smerom. Je však dôležité, aby každý z nás vedel, že napríklad 31 percent svätých textov islamu sa zaoberá džihádom, že z pohľadu islamu sme ako neveriaci v islam menejcenné bytosti a že cieľom islamu, ako ho definoval Prorok Mohamed, je politická dominancia islamu a podriadenie sa všetkých, vrátane nemoslimov, právu šaría.“

Kedy môže byť Korán hrozbou

CSPII upozorňuje, že v politickom islame je násilie povolené: „Bolo mi prikázané, aby som viedol vojnu proti ľudstvu, kým všetci neprijmú, že niet iného boha než Alaha a kým neuveria, že ja som Jeho prorok a neprijmú všetky zjavenia, ktoré boli zvestované cezo mňa.“ (Muslim 001, 0031)

„Prorok! Bojuj usilovne proti neveriacim a pokrytcom a buď na nich prísny! Ich útočiskom bude peklo, aký hnusný je to cieľ konečný!“ (Korán 9:73), taktiež spochybňuje postavenie ženy v spoločnosti: „Dcéra má nárok na dedičstvo vo výške polovice podielu syna (Korán 4:11) a svedectvo ženy má polovičnú váhu ako svedectvo muža (Korán 2:282).“

zdroj: Pixabay/Geralt

Zákon o slobode náboženskej viery

SR má v platnosti zákon, ktorý umožňuje slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru samostatne alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradov. Tento zákon, rovnako, ako umožňuje slobodu prejavu, zakazuje vnucovanie náboženstva iným ľuďom.

„V prvom rade si treba uvedomiť, že veriaci budú vyznávať svoje náboženstvo; ak treba, tak tajne.  Ak náboženstvo vyžaduje spoločné vyznanie, budú sa k tomu zhromažďovať. Islamské komunity na Slovensku teda spoločne vyznávajú vieru na miestach, ktoré architektonicky nepripomínajú mešity z exotických krajín, ale dianie v nich s nimi plne korešponduje,“ dopĺňa Tomáš Gál.

V SR nie je silná snaha po jednom spoločnom mieste

Ďalej religionista dodáva, že tunajší moslimovia nevyvíjajú tlak na vznik mešít:.„Na Slovensku evidujeme pomerne veľké množstvo menej početných moslimských komunít. Tieto majú svoj pôvod z geograficky veľmi odlišných krajín, čo vytvára medzi nimi jazykovú a kultúrnu bariéru.

Moslimskí veriaci na Slovensku tiež patria k rôznym teologicko-právnym školám islamu, čo ich ďalej rozdeľuje. Z tohto dôvodu nie je silná snaha po jednom spoločnom mieste pre vyznanie viery, skôr pre budovanie vlastných komunitných centier,“ uzavrel.

Poz red.: Článok bol pôvodne vydaný 10. júna.