Na ich grafiky sa stojí v rade ako kedysi na banány. Čierne diery sa však na čas s ľuďmi lúčia

  • Čierne diery sa stali „lovebrandom" každého, komu záleží na industriálnej histórii Slovenska
  • Vydali niekoľko publikácií, ktoré mapujú naše dedičstvo nielen v hlavnom meste, ale po celom Slovensku
  • Začiatkom leta sa predstavili aj v rámci TEDx Bratislava
  • Na Dobrom trhu na ich grafiky stáli ľudia v radoch, ktoré dosahovali niekoľo desiatok metrov
Veronika Pažická_Čierne diery_Marek Jančúch_Dobrý trh
zdroj: Veronika Pažická Panenská ulica/Čierne diery - Marek Jančúch, Dobrý trh
  • Čierne diery sa stali „lovebrandom" každého, komu záleží na industriálnej histórii Slovenska
  • Vydali niekoľko publikácií, ktoré mapujú naše dedičstvo nielen v hlavnom meste, ale po celom Slovensku
  • Začiatkom leta sa predstavili aj v rámci TEDx Bratislava
  • Na Dobrom trhu na ich grafiky stáli ľudia v radoch, ktoré dosahovali niekoľo desiatok metrov

Dobrý trh na Panenskej a Podjavorinskej ulici v Bratislave sa konal tento víkend. V nedeľu 15. septembra sa na ňom zúčastnilo aj OZ Čierne diery, ktoré sa dlhodobo venuje technickým pamiatkam na území Slovenska. Grafiky predávajú v obmedzenom počte a práve preto sú ľudia ochotní počkať si na ne aj v dlhých radoch.

Spotrebiteľský portál Igelitka ich prirovnal k obvyklému čakaniu na banány za socializmu. Fotografie redakcii Startitup poskytla Lívia Gažová z Dobrého trhu. Na ich grafiky boli ľudia ochotní stáť dlhé hodiny.

Marek Jančúch, Dobrý trh
zdroj: Marek Jančúch, Dobrý trh

Okrem článkov a fotografií tvoria Čierne diery umelecké grafiky zhotovené na risografickej tlačiarni Risomat v spolupráci s desiatkami slovenských dizajnérov a výtvarníkov. Chalani vydávajú mapy, časopisy a knihy.

Všetok zisk z predaja grafík venujú na pomoc pamiatkam. Ich mapy technických pamiatok boli dokonca ocenené Národnou cenou za dizajn a za činnosť získali cenu Most za projekt roka a nomináciu medzinárodnej rady pre pamiatky ICOMOS.

Grafiky vystavovali niekoľko mesiacov v budove Rady Európskej únie v Bruseli počas slovenského predsedníctva, ale aj na Nádvorí v Trnave. Výstavu fotografií otvorili v Gelnici či Jelšave.

Marek Jančúch, Dobrý trh
zdroj: Marek Jančúch, Dobrý trh

„Vďaka grafikám sme už poslali tisíce eur pamiatkam a komunitám, ktoré im pomáhajú, naposledy napríklad 1 000 eur historickému kinu v gemerskej banskej lokalite Železník, alebo napríklad 1 000 eur na pomoc žilinskej Stanici, nech sa jej lepšie dýcha po tom nešťastnom požiari. To najväčšie nás samozrejme ešte len čaká. Niektorí už viete, že sme si prenajali kúsok ruiny kaštieľa v Jelšave a chystáme sa ju oživiť na dobrý účel. Nečakáme, že sa nám niečo vráti, odmenou bude snáď zmysluplný projekt,“ vyjadrili sa na svojom Facebooku.

O grafike Panenskej

Grafiku Panenskej ulice vytvorila grafička Veronika Pažická a pre Čierne diery má práve táto lokácia špecifický význam: „Tu sa to pre nás začalo. Na Panenskej ulici, ktorá si zachovala atmosféru starej Bratislavy, hoci ju z centra dávno vytlačila cesta. Na ulici remeselníkov, vinohradníkov, štúrovcov aj maďarských spisovateľov. Tu sme šli prvýkrát s kožou na trh. Pretože Dobrý trh napadlo, či by sa Čierne diery chceli okrem písania o pamiatkach aj s niečím prezentovať. Odpísali sme, že ďakujeme, asi nie. Ale počkať, vlastne – grafiky,“ vyjadrili sa v príspevku na ich stránke na Facebooku.

„Po 4 rokoch sme vytvorili novú grafiku Panenskej ulice a vraciame späť požičané, pretože toto je aj pocta ľuďom z Dobrého trhu, ktorí samozrejme nevedeli, že niečo také chystáme. Grafiku prinesieme túto nedeľu 15. septembra na Dobrý trh na Panenskej,“ vyjadrili sa ku vzniku nádheného diela ďalej a zostali verní aj tomu čo vedia najlepšie – nielen bratislavskej histórii.

 „Ako zhrnúť históriu ulice, ktorá toho zažila toľko? Len tak si ju nakresliť ako Veronika Pažická. Na Panenskej 9 vyrábali ‚šampanské’, na desiatke bola sieň starožitností, na jedenástke bývala operná speváčka Oľga Trebitschová, na pätnástke by už potreboval opraviť Habermayerov palác, na sedemnástke hádzali študenti kamene do okna Vendelínovi Kutlíkovi. A tak by sa dalo pokračovať,“ hovoria.

Veronika Pažická - Panenská ulica
zdroj: Veronika Pažická - Panenská ulica

Čierne diery majú pravdu a v meste nenájdete starý dom, za ktorým by sa neskrýval fascinujúci príbeh. Bohatú históriu sa oplatí všímať  a reagovať na mesto oklo seba – „Myslite na to, keď pôjdete nabudúce do Artfora alebo do Next Apache,“ odkazujú.

Posledný trh

Občianske združenie sa rozhodlo s verejnými akciami na čas rozlúčiť. V poste, ktorý redakcii Startitup poskytli ako vyjadrenie, ďakujú všetkým milým ľuďom, ktorí prišli na Dobrý trh a prehodili s nimi aj pár slov.

„Trhy máme radi, ale viac na ne už s grafikami nebudeme chodiť. Bude to tak lepšie. Trnavu ešte jeden raz radi unesieme, ale ďalej by sa to už nedalo zvládnuť. Za 4 roky sme vytvorili takmer 200 grafík od vyše 50 slovenských autoriek a autorov. Motívov bude samozrejme ešte veľa, veď len teraz máme rozkreslených zhruba 60 z rôznych kútov Slovenska. Ale to by sme si na trhy museli volať ochranku a robiť časenky ako niekde v klientskom centre.  A tam by sme neradi skončili,“ vysvetlili svoju budúcu absenciu.

View this post on Instagram

❤️ SRDCE PALISÁD 100-ročná tehlová pamiatka – to znie ako pripomienka starého sveta. V skutočnosti bola Evanjelická nemocnica najmodernejšou v Prešporku. Bol v nej aj sirotinec a domov diakonís, žien, ktoré zasvätili život starostlivosti o chorých a starých. O polstoročie neskôr, 9. júla 1968, sa tu uskutočnila prvá transplantácia srdca v Československu, 24. v poradí na svete. Grafiku na počesť starej nemocnice ilustrovala Lucia Žatkuliaková. Páčila sa jej metafora srdca aj vzhľadom na život, ktorý dnes v pamiatke pulzuje. Sídlia v nej rôzne organizácie a komunity, časopis .týždeň s .klubom pod lampou, Kafe Scherz – no a hneď vedľa je urológ. Nemocnica vznikla krátko pred prvou svetovou vojnou podľa projektu architekta Gyulu Schmidta. Budovu vyzdobil sochár Alojz Rigele. Všetky priestory mali radiátory ústredného kúrenia a prívod tečúcej vody, v tom čase to nebola samozrejmosť. Pre veľkú vyťaženosť nemocnicu v roku 1939 nadstavali o jedno podlažie. Diakonisy sa v nej obetavo starali o pacientov do roku 1950. Sme radi, že sme túto grafiku ešte stihli na nedeľný Dobrý trh. Lucii nedávno vyšli ilustrácie v novom vydaní Bulgakovovej knihy Majster a Margaréta. Tak len taká bodka za splneným snom zo starého sveta. . . . #ciernediery @luciazatkuliakova #nemocnica #palisady #staremesto @dobry_trh #dobrytrh #bratislava @klubpodlampu #klubpodlampou @tyzden.sk #tyzdensk #kafescherz #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on

Čierne diery ľuďom odkazujú, že skôr či neskôr sa ujde každému niečo pekné a čoskoro radi zorganizujú aj swap „grafika za grafiku“. „Našťastie, grafiky sú len kus papiera a na rozdiel od jedla a oblečenia sa bez nich dá prežiť. Ďalších knižiek vieme spraviť v pohode dosť, ale s grafikami na Risomate to vždy ošemetnejšie, lebo starý stroj niekedy ledva zvládne 20, až po zložitých opravách viac. Ale je to technika, ktorú máme úprimne radi,“ vysvetľujú.

🙂 MÁME RADI TRHY, ALE DNES BOL POSLEDNÝĎakujeme všetkým milým ľuďom, ktorí dnes prišli na Dobrý trh a prehodili s nami…

Gepostet von Čierne diery am Sonntag, 15. September 2019

 

Dobrý trh označili na istý čas momentálne posledný a pokoj si dávajú aj od mediálnej pozornosti. Samozrejme, že nechýbalo ani poďakovanie organizátorom. „Ďakujeme Dobrému trhu za celé 4 roky. To oni nás oslovili, keď videli naše články o pamiatkach – najprv sme sa poďakovali a odmietli, pretože sme netušili, že nejaké grafiky budeme robiť. A ďakujeme aj Trnavský rínek, ktorý má tú najlepšiu partiu, akú poznáme,“ vysvetľuje občianske združenie.

View this post on Instagram

🍉 TRŽNICA – IKONA VO VÝPREDAJI? Tržnicu si ľudia fotia ako ikonu. Ale už by konečne potrebovala oživiť. Ak ju vôbec plánujú zachovať, pretože dostávajú sa k nám rôzne negatívne signály. Novú grafiku tržnice vytvorila grafická dizajnérka Miša Chmelíčková. Grafika bude v predaji na trhu v Novej Cvernovke túto sobotu 31. augusta. Je to nešťastný osud architekta Ivana Matušíka, ako dopadli jeho najlepšie stavby. Stačí sa pozrieť, čo sa deje s Kamenným námestím, ako dnes vyzerá nákupné stredisko Slimák, alebo čo za prílepky pribudli k liečebnému domu Baník v Bojniciach. Tržnica vznikla v roku 1983 ako sci-fi stavba. Architekt Matušík ju navrhol ako presklený kontajner s mohutnou železobetónovou konštrukciou a odkrytými potrubiami vzduchotechniky. Choďte niekedy dnu a všimnite si detaily, patria k najkrajším. Je veľká škoda, že sa k takýmto stavbám nesprávame dôstojnejšie. Miša Chmelíčková použila v grafike dobre známe písmo z tržnice. Je už len taká čerešnička, že trhovnícka grafika bola vytlačená ryžovo-sójovými farbami Risomatu. Rozsypali sa aj mimo grafiku a zanechali stopy na pravom okraji. Vidíme sa v sobotu 31. augusta na trhu v Novej Cvernovke. Prinesieme celkovo 4 nové motívy. Z každého motívu sa dá kúpiť maximálne 1 kus, aby sa grafiky rozdelili medzi čo najviac ľudí. . . . #ciernediery #risomat @mikaela220 @novacvernovka #novacvernovka #bratislava #trznica #novatrznica #trnavskemyto #ivanmatusik #matusik #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #kresba #slovensko #slovakia #grafika

A post shared by Čierne diery (@ciernediery) on

 

Čierne diery sa dlhodobo snažia ľudí nadchnúť pre históriu starých tovární, baní a stratených sídiel. Dokumentujú miesta, ktoré už možno ďalšie generácie neuvidia. „Sú ich desiatky a miznú nám pred očami. Hovoríme im čierne diery,“ uvádzajú na svojom webe, kde sa dozvieš všetky novinky a ďalšie informácie.

Zdroj: dobrytrh.sk, igelitka.com, Facebook Čierne diery, Facebook Trnavský Rínek, ciernediery.sk

Najnovšie video