Na Slovensku pribúdajú nákupné centrá častejšie ako zeleň. Najviac míňame v decembri aj za cenu zadĺženia sa

  • Za posledné desaťročie sa plocha obchodov v našej krajine zväčšila až o dve tretiny
  • Nakupovanie sa stalo priamo národným športom s vrcholom práve počas decembra
  • Na vianočné darčeky pre jednu osobu sú niektorí z nás ochotní dať aj 500 eur a zobrať si úver
TASR/ AP Photo/Robert F. Bukaty
  • Za posledné desaťročie sa plocha obchodov v našej krajine zväčšila až o dve tretiny
  • Nakupovanie sa stalo priamo národným športom s vrcholom práve počas decembra
  • Na vianočné darčeky pre jednu osobu sú niektorí z nás ochotní dať aj 500 eur a zobrať si úver

Vianočné sviatky sú tu čo nevidieť a práve december je mesiacom, kedy Slováci nakupujú najviac. Obchodníci v priebehu decembra utŕžia až o 10 – 40 % viac ako počas iných mesiacov roka, ukázala to analýza WOOD & Company. Decembrové tržby maloobchodu pritom zvyknú tvoriť až desatinu z celoročných tržieb. 

Slováci na Vianociach nešetria. Za darček pre príbuzného sú ochotní dať stovky eur

Podľa prieskumu Zľavadňa na kúpu darčeka pre jedného člena rodiny utratíme v priemere 10 až 50 eur a to až v 50-tich percentách. 50 až 100 eur minie na jednotlivca 39 % opýtaných, rozmedzie medzi 100 až 500 eur volí 9 percent. Až 74 percent opýtaných minie na darčeky medzi 100 až 500 eurami. Viac ako 500 eur investuje do kúpy vianočných darčekov 14 percent respondentov.

zdroj: TASR - Jakub Kotian

Darčeky však tvoria približne polovicu celkových vianočných nákladov. Okrem darčekov treba myslieť aj na vianočnú výzdobu, a hlavne na vianočné pečenie a bohatý sviatočný stôl. Celkovo tak možno na Vianoce minúť v priemere 400 eur a ak sa prirátajú aj náklady na cestovanie, suma sa ešte zvýši.

Kvôli Vianociam sme ochotní sa aj zadĺžiť

Vianoce sa spájajú so značnými finančnými výdavkami, na ktoré nie sú rodinné rozpočty vždy pripravené. Až 18 percent Slovákov si preto berie na darčeky a náklady spojené s vianočnými prípravami úver. V Žilinskom kraji ide dokonca takmer o štvrtinu obyvateľov, ukázal to prieskum spoločnosti KRUK. Najčastejšie sú pôžičky do 200 eur, ktoré si berie 11 percent Slovákov, a len 7 percent respondentov si požičia viac než 200 eur.

Nákupné centrá pribúdajú ako huby po daždi 

V súčasnosti máme oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Na Slovensku obchody z roka na rok pribúdajú. V roku 2017 predstavovala predajná plocha obchodov vyše 3,5 milióna metrov štvorcových. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,65 metra štvorcového z plochy obchodu. 

zdroj: unsplash.com

Len pre zaujímavosť, pred desiatimi rokmi bola predajná výmera obchodov evidovaná na úrovni 2,1 milióna metrov štvorcových. Za posledné desaťročie sa tak plocha obchodov zväčšila až o dve tretiny. Najväčšiu plochu zaberajú obchodné domy, supermarkety, hypermarkety, obchody zamerané na široký sortiment potravín či oblečenia. 

Nákupná turistika je stále obľúbenou aktivitou mnohých z nás 

Slováci sa za nákupmi pravidelne vydávajú aj za hranice nášho štátu a to v snahe nakúpiť lacnejšie alebo kvalitnejšie výrobky. Tak napríklad v prípade Poľska sú potraviny lacnejšie ako u nás o – 26,5 percenta, v prípade Maďarska o – 9,1 percenta a v Českej republike o – 10,0 percent. 

zdroj: wikimedia.org-Tiia Monto

Vo všetkých troch spomínaných krajinách ale nakúpime za nižšie sumy ako u nás aj alkohol, tabak, oblečenie a obuv. V prípade Rakúska sú síce cenovky vyššie ako na Slovensku, našinci ale deklarujú ako dôvod ich nákupnej turistiky do tejto krajiny vyššiu kvalitu či už potravín alebo iných tovarov a služieb. Kým pred desaťročím bola nákupná turistika Slovákov do okolitého zahraničia skôr fenomén, dnes sa jedná v mnohých prípadoch už o životný štandard. 

S rastúcim konzumom rastie aj množstvo odpadu 

December nie je len mesiacom nákupov, ale aj odpadov. Rastúca spotreba nás všetkých ide ruka v ruke aj s rastúcou produkciou komunálneho odpadu. 

Počas vianočných sviatkov vyprodukujeme až dvojnásobné množstvo odpadu ako v iných častiach roka, celkovo to môže byť na Slovensku až o 150 tisíc ton odpadu viac. Len v Bratislave sa vyhodí viac ako 50 ton vianočných stromčekov.

zdroj: TASR - Radovan Stoklasa

Takmer z každého zakúpeného tovaru totiž vzniká skôr či neskôr v nejakej podobe odpad. Prvý a zároveň najčastejší odpad je obal. Vo vianočnom období v snahe prekvapiť našich blízkych, tak darčekovo balíme už aj to, čo je raz zabalené.

Čítaj viac: Toto sú 3 dôvody, prečo si nekúpiť vianočný stromček. Vyrezávanie je barbarské, hovoria v Bratislave

Zdroje: WOOD, &, Company, KRUK, ZľavaDňa

Najnovšie video