Kempovanie po Slovensku? Zažiješ tu totálny socializmus, ale aj čistú Ameriku

Slovenský pilot: Komerčné lietadlá môže pilotovať aj slepý človek

Komik Michael Szatmary: Boris Kollár nám židom nerobí veľmi dobrú reklamu

Na Venuši je možno život a Rusko reaguje: Je to „ruská planéta“. Boj o vesmír sa začína

  • Vedci objavili na bývalom „dvojčati našej Zeme“ Venuši známky možného života
  • Na Venuši objavil v atmosfére fosfán – plyn, za ktorého prítomnosť na Zemi môžu zvyčajne výhradne živé organizmy
  • Rusi označili Venušu za ich planétu, potvrdili možnosť, že na Venušu pošlú misiu pozostávajúcu iba z ruských kozmonautov
 srcset
TASR/AP, Akihiro Ikeshita
  • Vedci objavili na bývalom „dvojčati našej Zeme“ Venuši známky možného života
  • Na Venuši objavil v atmosfére fosfán – plyn, za ktorého prítomnosť na Zemi môžu zvyčajne výhradne živé organizmy
  • Rusi označili Venušu za ich planétu, potvrdili možnosť, že na Venušu pošlú misiu pozostávajúcu iba z ruských kozmonautov

Astronómovia zvykli Venušu prezývať „dvojča našej Zeme“. Venuša niekedy patrila medzi jasných favoritov v hľadaní stôp života. Planéta takmer s rovnakou hmotnosťou a polomerom ako Zem sa javila ako najsľubnejší cieľ. Venuša leží na hranici obývateľnej zóny nášho slnka, oblasti okolo hviezdy, kde by planéta mala byť schopná udržiavať na svojom povrchu tekutú vodu.

„Myšlienky na mierne alebo džungľové prostredie na povrchu Venuše pretrvávali až do polovice 60. rokov,“ uviedol pre Space.com Stephen Kane, lovec planét na Kalifornskej univerzite v Riverside. Keď v roku 1967 let NASA Mariner 5 okolo Venuše zistil povrchovú teplota 460 stupňov Celzia, z Venuše sa rázom stala pekelná planéta, na ktorú sa postupne zabúdalo ako na kandidátku v hľadaní života.

zdroj: TASR/AP, JAXA NASA. Venuša prechádza pred diskom Slnka

Zo zabudnutia Venušu vytrhla až nová štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Astronomy. Štúdiu uskutočnil zmiešaný tím vedcov z britskej univerzity vo Cardiffe, a americkej MIT, na Venuši objavil v atmosfére fosfán – plyn, za ktorého prítomnosť na Zemi môžu zvyčajne výhradne živé organizmy.

Plyn, ktorý sa skladá z jedného atómu fosforu a dvoch atómov vodíka, produkujú mikroorganizmy v črevách zvierat – napríklad tučniakov či jazvecov – alebo v prostrediach chudobných na kyslík, akými sú napríklad močiare.

Ďalším zdrojom PH3 na našej planéte je priemyselná výroba – vyrábal sa napríklad ako jed počas prvej svetovej vojny. „PH3 mohol (na Venuši) vzniknúť prostredníctvom neznámej fotochémie či geochémie alebo analogicky k biologickej produkcii PH3 na Zemi, prítomnosťou života,“ píše sa v štúdií.

Podľa spoluautorky štúdie Sary Seagerovej, odborníčky na planéty v Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), vedci vylúčili všetky možnosti, kedy by mohla produkcia plynu nastať. Vedci zvažovali aj sopky, údery bleskov, malé meteority padajúce do atmosféry, no žiadna z možnosti by nezanechala také veľké množstvo plynu. „Ani jeden z procesov, na ktoré sme sa zamerali, nemohol vytvoriť fosfán v takom množstve, aby to vysvetlilo objavy nášho tímu,“ dodala Seagerová. Zostala jediná možnosť – život.

Chemický „podpis“ jedovatého plynu fosfán (PH3) objavili vedci v atmosfére našej najbližšej susednej planéty pomocou dvoch veľkých rádioteleskopov, jedného na Havaji a druhého v Čile.

Boj o Venušu začína

Odborníci však upozorňujú, že samotný objav ani zďaleka nepotvrdzuje existenciu života na Venuši, informuje agentúra AP. Podľa Justina Filberta z Lunárneho a planetárneho inštitútu v Houstone plyn mohol vzniknúť sopečnou činnosťou a vedci z Cardiffe a MIT nebrali ohľad na nedávnu štúdiu o mohutnej sopečnej činnosti na planéte.

Objav vzbudil záujem astronómov po celom svete. Riaditeľ Ruskej vesmírnej agentúry (Roskosmos) Dmitrij Rogozin v utorok oznámil plány vyslať na Venušu misiu pozostávajúcu iba z ruských kozmonautov. Rogozin podľa agentúry RIA Novosti informoval, že Rusko má „v programe (dobývania vesmíru) obnovenie prieskumu Venuše“. Ide o spoločný projekt so Spojenými štátmi nazvaný Venera-D. Dodal, že Rusko zvažuje aj svoju „samostatnú misiu na Venušu“.

V tejto súvislosti povedal, že Venuša je stále tak trochu „ruská planéta“, keďže Rusko ako prvé a zatiaľ jediné malo na Venuši svoje sondy.

zdroj: TASR/AP, Akihiro Ikeshita

V skúmaní planéty chcú pokračovať aj vedci z MIT. Iniciatíva The Breakthrough Initiatives má vedcom pomôcť získať potrebné financie na podrobnú štúdiu nálezov fosfánu.

Tím vedcov bude viesť spoluautorka štúdie a planetárna vedkyňa MIT Sara Seagerová.

„Sme nadšení, že posunieme hranice a pokúsime sa pochopiť, aký život môže existovať vo veľmi drsnej atmosfére Venuše a aké ďalšie dôkazy o živote by mohla misia na Venušu nájsť,“ uviedla Seagerová podľa Space.com.

Zdroje: Space.com, TASR, Nature, Space.com

Najnovšie video