Najnovšie štúdie dokazujú, že ľudia, ktorí často nadávajú, majú väčšiu slovnú zásobu

Určite si už mnohokrát počul o tom, že vulgarizmy sú jednoducho neprípustné a urážlivé. Povedzme si však úprimne – používané sú dosť často. Či už stojíš niekde na zastávke a začuješ nie príliš ukážkový rozhovor, objavíš sa v kolektíve nie príliš slušných rovesníkov, alebo si jednoducho aj ty sám rád zanadávaš. Niektorí tvrdia, že nadávanie je znakom nedostatku inteligencie alebo obmedzeného slovníka. Vedci však prišli s novými zisteniami, ktoré odhalili, že tomu tak nie je.

Štúdia vykonaná v roku 2014 a uverejnená v médiu Language Sciences, zistila, že u ľudí, ktorí viac nadávajú, je väčšia pravdepodobnosť, že sú vybavení bohatšou slovnou zásobou než tí, ktorí sa vulgarizmom vyhýbajú. Zároveň odmietla tvrdenie, žeby nadávanie bolo znakom nevzdelanosti. Práve naopak. Pohráva sa s tvrdením, že používanie vulgarizmov je znakom vyššej inteligencie.

Prvej fázy výskumu sa zúčastnilo 43 vybraných respondentov (z toho 30 žien) vo veku od 18 do 22 rokov. Ich prvou úlohou bolo v časovom horizonte 60 sekúnd napísať čo najviac vulgarizmov, ktoré im prídu na um. V rámci ďalšej úlohy mali účastníci napísať čo najviac názvov zvierat. Tieto boli potom vnímané ako hlavný ukazovateľ celkovej slovnej zásoby. Výsledný počet nadávok bol skutočne zaujímavý! Účastníkom sa podarilo napísať dokopy až 533 vulgarizmov, z ktorých niektoré vedcom ani neboli známe.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: pixabay.com

Nasledovala druhá fáza, ktorej sa zúčastnilo 49 vybraných respondentov (z toho 34 žien) vo veku od 18 do 22 rokov. Ich úloha znela veľmi podobne – mali napísať toľko vulgarizmov a zároveň názvov zvierat začínajúcich na písmeno „a“, koľko ich v danom momente napadlo.

Na vykonaní spomínanej štúdie sa podieľali americkí psychológovia Kristin a Timothy Jay, ktorí sa na margo jej výsledkov vyjadrili, že nadávanie predstavuje pozitívnu koreláciu s verbálnou a jazykovou plynulosťou. Štúdia ďalej nepreukázala, žeby existoval veľký rozdiel medzi odpoveďami účastníkov ženského a mužského pohlavia. A hoci bola vykonaná na nie príliš veľkej vzorke ľudí, vedci si stoja za svojimi zisteniami a tvrdia, že viac nadávok svedčí o lepšej slovnej zásobe a rečníckych schopnostiach.

Ako ďalší sa k tejto téme vyjadril Benjamin Bergen, profesor kognitívnych vied pôsobiaci v San Diegu, ktorý je presvedčený o tom, že ľudia majú mylné predstavy o používaní vulgarizmov. On sám je autorom knihy s názvom „What the F: What Swearing Reveals About Our Language, Our Brains, and Ourselves“, v ktorej sa venuje otázke, čo nadávanie napovedá o našom vyjadrovaní, jazyku, mozgu, ale aj o nás ako takých.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: LinkedIn

Napokon sa môžeme stretnúť aj s ďalšou skupinou vedcov, vnímajúcich nadávanie ako neškodné uvoľnenie emócií, ktoré by u niekoho mohlo prispieť k tomu, že sa bude cítiť silnejší. V rámci jedného experimentu boli účastníci vyzvaní, aby si zahrali agresívnu počítačovú hru, ktorá v nich mala vyvolať spontánne vypustenie emócií. Počas hry totiž mohli použiť toľko nadávok, koľko sa im zachcelo. Skupina prezentovala výsledky tejto štúdie na konferencii Britskej psychologickej spoločnosti.

Richard Stephens, uznávaný lektor, sa k výsledkom tejto štúdie vyjadril nasledovne: „Videohry mali za následok, že ľudia boli agresívnejší, takže ich jazyk bol ovládaný emóciami, a preto aj častejšie nadávali. Ľudia chcú jednoducho použiť viac vulgarizmov, keď sú ovládaní emóciami. Keď vyrastáme, učíme sa významu týchto slov a keď ich potom používame, môže nám to pomôcť cítiť sa silnejšími.“

Zdroj: sciencealert.com, dailymail.co.uk