Naše autá sme ochotní poistiť lepšie, ako seba: Analytička varuje pred chybami v životnom poistení

Slováci si chránia najmä to, čo vidia – auto, majetok, veci. No to najcennejšie, schopnosť zarábať a zabezpečiť rodinu, zostáva paradoxne často na okraji ich záujmu. Dáta ukazujú, že vyše polovica ľudí platí za poistenie auta viac ako za ochranu vlastného príjmu a zdravia.

Tento nepomer odhaľuje hlbší problém: podceňovanie reálnych rizík, ktoré môžu zásadne ovplyvniť životnú úroveň. V čase rastúcich nákladov, inflácie a neistoty sa pritom správne nastavené poistenie stáva jedným z kľúčových finančných rozhodnutí, ktoré môže rozhodnúť o stabilite celej rodiny.

Slováci si cenia auto viac ako vlastný príjem

Interné dáta spoločnosti Simplea odhaľujú výrazný nepomer v tom, ako si klienti cenia hmotný majetok v porovnaní s vlastnou schopnosťou zarábať. Viac ako polovica klientov platí za havarijné poistenie auta viac, ako investujú do ochrany vlastného zdravia a príjmu.

„Je to ekonomický paradox. Majiteľ auta v hodnote 20 000 eur bez váhania platí za jeho komplexné poistenie stovky eur ročne. Svoju schopnosť vyprodukovať počas pracovného života miliónový príjem však chráni len symbolicky alebo vôbec,“ konštatuje Tünde Ďuričeková, poistná analytička spoločnosti Simplea.

Poistné sumy nezohľadňujú infláciu

Priemerné mzdy aj objemy hypoték na Slovensku za posledných desať rokov výrazne vzrástli. Ochrana príjmu a schopnosti splácať záväzky však za týmto vývojom zaostávajú. Väčšina existujúcich životných poistení nemá nastavenú automatickú indexáciu, čo v kombinácii s aktuálnym makroekonomickým prostredím vytvára nebezpečné medzery v poistnom krytí.

„Hoci oficiálne štatistiky regulátora sledujú primárne stabilitu trhu a solventnosť, naše dáta z tisícok finančných auditov po celom Slovensku odhaľujú znepokojivý trend: značná miera starších poistných zmlúv je v priamom konflikte s aktuálnymi číslami o raste miezd a inflácii. Zatiaľ čo hodnota majetku a dlhové zaťaženie domácností v poslednej dekáde dramaticky stúpli, poistné sumy v zmluvách doslova zamrzli v minulosti,“ upozorňuje Ďuričeková.

Výsledkom je situácia, keď nominálne poistné plnenie síce existuje, no v praxi nedokáže udržať životný štandard rodiny zasiahnutej poistnou udalosťou. Nejde o formálnu chybu v dokumentácii, ale o ekonomickú neúčinnosť – nominálne plnenie jednoducho nereflektuje reálne životné náklady v roku 2026.

zdroj: Freepik/freepic.diller

Inflácia zmenšila reálnu hodnotu poistenia 

Spotrebiteľské ceny vzrástli od roku 2014 kumulatívne o viac ako 50 %, pričom slovenská ekonomika prešla v posledných troch rokoch obdobím dvojcifernej inflácie. Tento vývoj sa priamo premieta do toho, ako dlho dokáže poistné plnenie skutočne rodinu udržať.

„Napríklad priemernej štvorčlennej rodine s dvomi deťmi postačovalo pred tromi rokmi na pokrytie základných mesačných nákladov, akými sú bývanie, strava, energie, doprava, 1 500 eur. V dôsledku nárastu cien dnes potrebuje rovnaká rodina na udržanie štandardu takmer 2 000 eur,“ spresňuje poistná analytička. V praxi to znamená, že poistné plnenie, ktoré malo v minulosti nahradiť výpadok príjmu napríklad na dva roky – teda 24 mesiacov, dnes reálne vystačí na 18 mesiacov.

Dlhodobo prevládajúci dôraz na poistenie smrti a drobných úrazov nezodpovedá tomu, čo skutočne ohrozuje rodinné financie. Najzávažnejším rizikom pre domácnosť v produktívnom veku je invalidita, ktorá postihuje ľudí oveľa častejšie ako smrť.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne je na Slovensku viac ako 220-tisíc poberateľov invalidných dôchodkov, pričom až 86 % prípadov je spôsobených chorobou, nie úrazom. „Zatiaľ čo jednorazové bolestné za úraz rozpočet nezachráni, dlhodobý výpadok príjmu pri invalidite je likvidačný. Staršie zmluvy často nadhodnocujú úrazy, no kritické choroby a následná invalidita sú kryté sumami, ktoré nepokryjú ani ročné náklady rodiny,“ vysvetľuje Ďuričeková.

Priemerný invalidný dôchodok je na úrovni, pri ktorej sa rodina bez adekvátneho pripoistenia okamžite prepadá do pásma chudoby. Invalidita pritom neznamená len zníženie príjmu, ale aj vyššie výdavky za úpravy domácnosti, lieky či zdravotnícke pomôcky.

Za 100 eur mesačne môžeš svojmu dieťaťu našetriť až pol milióna eur. Expert radí rodičom, ako správne sporiť (ROZHOVOR)

Staré zmluvy neodrážajú realitu

Samotné navýšenie poistnej sumy na existujúcej zmluve však nemusí predstavovať dostatočné riešenie. Zmluvy spred desiatich či pätnástich rokov obsahujú reštriktívne výluky na diagnózy, ktoré dnes patria medzi najčastejšie príčiny dlhodobej pracovnej neschopnosti. Napríklad duševné poruchy zostávajú druhým najčastejším dôvodom priznania invalidity u žien, pričom staršie produkty ich krytie často vylučujú alebo obmedzujú.

Poistná analytička tiež upozorňuje na moderné chápanie životného poistenia: „Viaceré poisťovne prechádzajú na nové štandardy, odstraňujú zložité tabuľky a pridávajú asistenčné služby, ako je druhý lekársky názor (Second Opinion), čo v minulosti nebolo súčasťou poistenia.“

K spomínanému paradoxu sa pridávajú konkrétne administratívne pochybenia, ktoré sa v auditovaných zmluvách opakujú pravidelne. Ako oprávnené osoby sa v nich často uvádzajú bývalí partneri alebo zosnulí príbuzní, čo v prípade tragédie vedie k zdĺhavým dedičským konaniam.

Ďalším problémom je neoznámenie zmeny povolania poisťovni – ak klient prejde na rizikovejšiu pracovnú pozíciu a zmluvu neaktualizuje, poisťovňa môže plnenie krátiť alebo zamietnuť. Staršie zmluvy navyše pri trvalých následkoch úrazu často nevyužívajú progresívny systém násobiaceho plnenia, čím klient za rovnaké poistné získava násobne nižšiu ochranu.

Mnohí sa pýtajú: „Potrebujem vôbec životné poistenie?“

Otázka, či má životné poistenie zmysel, sa stáva čoraz aktuálnejšou najmä v kontexte rastúcich výdavkov a finančnej neistoty. Podľa odborníkov však nejde o univerzálny produkt, ale o nástroj ochrany, ktorý má svoje jasné opodstatnenie.

„Je určené pre každého, komu záleží na krytí svojich záväzkov, výdavkov, príjmu a rizík spojených s výkonom práce, športom alebo bežným životom. Poskytuje finančné prostriedky nad rámec bežnej starostlivosti a v mnohých prípadoch dokáže zachrániť ľudské životy,“ vysvetlil pre Startitup Roman Krkoška, mentor finančnej gramotnosti.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory