NÁZOR: Ako nežnú fašisti a komunisti ukradli, alebo o tom, ako Slovensko vnútorne krváca

Dnes bol pre Slovensko smutný deň. 

Nežná revolúcia je názov pre nekrvavé udalosti, ktorých dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Česko-Slovensku. Toto sa dočítaš, keď si dáš do Googlu, čo sa stalo pred 31 rokmi. Dnes sme svedkami toho, ako našu minulosť fašisti a komunisti pošliapavajú. 

Politická hra ľudí, ktorým tečie do topánok, polarizovaná spoločnosť a správanie premiéra Igora Matoviča, ktorý neustále hľadá nepriateľa, vytvorili kokteil emócií, ktoré sa vyplavili až na ulicu.

Aktuálne: V Bratislave sú protesty, došlo už aj na slzotvorný plyn. Ťažkoodenci zbalili poslanca ĽSNS

Nehovoriac o tom, že na Slovensku a aj vo svete zúri COVID-19. Máme plné nemocnice, denne pribúdajú stovky až tisíce prípadov. Zdravotnícky personál nevládze, je ho málo. To je smutný fakt. Musíme byť zodpovední, ak nechceme, aby zdravotníctvo skolabovalo.

Keď už Nežná revolúcia pre mnohých nič neznamená, človek by si povedal, že aspoň zdravie bude to, čo si všetci budeme chrániť. Nie nadarmo máme na Slovensku prísne opatrenia. Len spoločnými silami dokážeme situáciu v boji proti korone zlepšiť. 

Nie, nie je to obmedzovanie slobody a ani prejavu. Je to zdravý rozum. Ešte včera to zdôrazňovala prezidentka Zuzana Čaputová. Aby sme držali spolu a neboli ľahostajní. Lekár Vladimír Krčméry taktiež prosil ľudí, aby boli zodpovední. Nezabralo.

V Bratislave sa stretli fašisti, komunisti a chuligáni. Mnohí nemali rúška, vrátane bývalého premiéra Roberta Fica. Dohromady tisíce ľudí vyšli nielen v Bratislave, ale aj v Banskej Bystrici, Košiciach či Žiline do ulíc. Polícia na úvod nezasiahla, hoci platí zákaz zhromažďovania. Viac ako 6 ľudí sa stretávať nesmie.

Proti vláde protestovali aj v Poprade. Matoviča však zvrhnúť nechcú, boja sa návratu Smeru

Na proteste hrala slovenská hymna. Po nej si ľudia vypočuli hymnu vojnového Slovenského štátu Hej, Slováci. Dav kričal Rúška dole. Niektorí skandovali Kotleba. Iní zas kričali nadávky na premiéra Igora Matoviča. Tentokrát to však neboli deti. Ľudia, ktorých bývalý režim zrazil na kolená a dožili sa dneška, dnes musia byť smutní a sklamaní.

Pritom stačilo zapáliť sviečku, radovať sa, že na Slovensku máme vďaka našim rodičom a starým rodičom demokraciu. A rešpektovať to, že sa nachádzame v najväčšej kríze od druhej svetovej vojny. 

Miesto toho sa spoločnosť rozdeľuje na dva tábory ako doposiaľ nikdy. Jediní, ktorí na to doplatia, sme my sami.