Nedeľné okienko: Prečo je pre Slovensko cennejší živnostník, ako zahraničný investor?

Linda Cebrová / 11. júna 2017 / Zo Slovenska

zdroj: facebook.com/Kiamotorsworldwide

Slovensko – Detroit Európy?

Ak sa vyberieš na roadtrip po Slovensku, skôr ako sa na horizonte objavia pahorky Tatier, naše pohľady neminie niečo iné. Na tej najúrodnejšej pôde, ktorú na Slovensku máme, rok čo rok vyrastajú haly automobiliek, akoby uprostred ničoho. O pracovnú silu nie je núdza. Ak náhodou chýba pár chtivých Slovákov, kapacity doplnia turnusy plné Srbov.

Nie je ničím ojedinelým, že zmeny tu začínajú aj o piatej ráno. Cestovať však úplne mimo mesta niekam na pole nie je práve to, čo by nabilo deň zamestnanca pozitívnou energiou.

Manažéri síce nasľubujú uchádzačom nástupné platy vo výške tisíc eur, no po odpočítaní všetkého potrebného, ľuďom pribudne na účte okolo 600 eur. Čo sa teda vlastne skrýva za faktom, že Slovensko sa stalo v priebehu pár rokov automobilovou veľmocou? Čo investorov na našej krajine toľko láka?

Častokrát to vyzerá tak, že investor sem jednoducho  príde s ambíciou presunúť svoju halu napríklad z Nemecka na slovenské pole, kde si navozí všetku svoju techniku. Trojrozmernú halu so štyrmi stenami si pritom môže kedykoľvek odniesť preč.

Od štátu, čiže od nás všetkých, ktorí platíme dane, dostane približne 21-tisíc eur (v niektorých prípadoch 33-tisíc eur) na vytvorenie jedného pracovného miesta. To však v tom prípade, ak udrží pracovné miesto priblžne 2-3 roky. Ak vydelíme spomínanú čiastku mesiacmi obsiahnutými v dvoch rokoch, teda 24 vychádza nám 875 eur.

Na prvý pohľad ide o jednoduchú rovnicu. Nemecký vlastník sa usadí pri Malej Fatre, zamestnáva desiatky ľudí stojacich za pásom, na ktorých výplatu sa koniec koncov skladajú všetci Slováci pracujúci pre slovenské firmy. Pracovníci ho teda nič nestoja, lebo o všetko sa postarali dotácie, ktoré zahraničná firma s radosťou prijala.

 

Kde nastal problém?

Za jeden z najväčších problémov môžeme zrejme považovať už prvotné dotácie od štátu voči zahraničným firmám. V ideálnom svete, ak by mal zahraničný výrobca záujem u nás niečo „montovať“, mal by prísť sám s jeho ponukou za to, že mu tam budú naši ľudia pracovať. Nie naopak.

Avšak systém, ktorý máme u nás zaužívaný v konečnom dôsledku robí z našich ľudí montážnikov a ešte za to platíme zahraničným výrobcom.

Pritom tisíce malých živnostníkov by takúto štátnu podporu brali všetkými desiatimi, avšak v realite ju nedostanú. Živnostníci by pritom mohli dať prácu ľuďom vo svojom okolí, rozširovali by svoje firmy a zisky by zostali doma, a to vrátane takzvanej pridanej hodnoty.

Pridať komentár (0)