Nedokážeš splniť novoročné predsavzatia? Toto sú najčastejšie dôvody prečo

  • Novoročné predsavzatia si aspoň raz za život dal každý z nás
  • Často však končia trpkým sklamaním a pocitom zlyhania
  • Prinášame ti 5 najčastejších dôvodov, prečo sa to deje a poradíme ti, ako tentokrát nezlyhať
Ilustračný obrázok (unsplash.com)
Ilustračný obrázok (unsplash.com)
  • Novoročné predsavzatia si aspoň raz za život dal každý z nás
  • Často však končia trpkým sklamaním a pocitom zlyhania
  • Prinášame ti 5 najčastejších dôvodov, prečo sa to deje a poradíme ti, ako tentokrát nezlyhať

Schudnúť päť kíl. Prestať fajčiť. Začať cvičiť. Tradičné novoročné predsavzatia sú vo väčšine prípadov veľmi idealistické. Ľudia očakávajú, že sa dokážu zmeniť zo dňa na deň a všetky zlozvyky sa vytratia ako mávnutím čarovného prútika. Lenže takto to vo väčšina prípadov nefunguje. Svoje o tom vie aj slovenský neuropsychológ Robert Krause, ktorý nám prezradil, aké najčastejšie chyby robia ľudia pri tvorení novoročných predsavzatí.

Nedostatočná sebareflexia

Na Silvestra vyfajčíš krabičku a pol cigariet, ostatne tak ako aj všetky dni predtým, a prvého očakávaš, že sa tabaku skrátka bez mihnutia oka vzdáš. Lenže už pred obedom máš do krvi ohryzané nechty na rukách a za jednu cigaretu by si spravil čokoľvek.  O tretej ťaháš prvý šľuk a je ti jasné, že novoročné predsavzatie opäť zlyhalo.

Podľa odborníka vznikajú takéto situácie preto, lebo si nedostatočne uvedomujeme vlastné motivácie, ktoré nás vedú k zlovykom. Tými si totiž často nahrádzame niečo, čo nám v živote chýba, alebo sa k nim vraciame v stresových situáciách. Pokiaľ si roky riešil svoj stres fajčením, pri prvej nepohode sa k nemu tvoj mozog bude chcieť uchýliť znova. Je to preto, lebo nepozná iný spôsob, akým sa môže so stresom vyrovnať.

Je dôležité, aby si si najprv našiel nový obranný mechanizmus, akým budeš stres riešiť. Počítaj tiež s tým, že tvojmu mozgu bude chvíľu trvať, kým si na novú činnosť zvykne, všetko chce trpezlivosť a čas.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Nečakaj všetko naraz

Náš mozog spracúva situácie na základe vytvorených neurónových spojení. Tie sa však netvoria z minúty na minútu a potrebujú čas a tréning. „Naša minulosť vo forme skúseností významne ovplyvňuje nielen aktuálnu situáciu, ale aj našu budúcnosť. Preto je dôležité, aby si ľudia vytvárali pozitívnejšie skúsenosti, napr. týkajúce sa udržateľnejšej zmeny, ktorá následne slúži ako podporný materiál pri ďalších zmenách. Ak však máme skúsenosti, že sme aj v minulosti urobili zmeny, ktoré sme neudržali, je možné, že sa nám to opäť zopakuje. Preto odporúčam, aby ľudia pozitívne podmieňovali seba samého a aj svoje asociačné spoje. Postupná zmena umožňuje zaznamenať progres v krokoch a nie je ani pre naše rozhodovanie až tak náročná ako zmena extrémna,“ hovorí Krause.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Klaď si realistické ciele

Ak napríklad túžiš po tom schudnúť pár kíl, povedz si, že začneš viac premýšľať nad tým, čo ješ. Začni sa zaujímať o to, aké živiny tvoje telo potrebuje a kde ich dokážeš získať. Zameraj sa na to, či neješ priveľa sacharidov a málo bielkovín. Či ti nechýbajú dôležité vitamíny, ktoré si nahrádzaš nezdravou stravou. Takýmito postupnými krokmi si v sebe vypestuješ lepší vzťah k jedlu a budeš viac chápať tomu, ako funguje ľudský organizmus. Zároveň podporíš vytváranie nových neurónových spojení a riskuješ menšie sklamanie zo zlyhania.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Nevzdávaj sa

Podľa Psychology Today sa ľudia častokrát vzdávajú príliš skoro na to, aby svoje novoročné predsavzatia dokázali uskutočniť. Jeden prešľap ešte neznamená, že musíš všetko zahodiť za hlavu. Je ťažké si odpustiť a ešte ťažšie nazbierať motiváciu po zlyhaní, no ak chceš svoje predsavzatia úspešne splniť, musíš sa naučiť vytvravolosti. Pomôcť ti môžu napríklad malé pripomenutia tvojich cieľov v podobe lístočkov na chladničke či notifikácií v mobile.

Čím dlhšej budeš nejakú činnosť vykonávať, tým prirodzenejšia a ľahšia bude aj pre tvoju myseľ. „Vytvorenie nového stereotypu je ovplyvnené rôznymi neuropsychologickými premennými, ktoré do procesu zmeny vstupujú. Ide najmä o posilňovanie asociačných spojení, ktorých sila vzniká početnosťou opakovaní. Predstavme si to ako lúku, ktorá je zarastená vysokou trávou. Najprv ani nevieme, či je tam určitá cesta a preto ju začneme vytvárať. Čím častejšie chodíme tou istou cestou, tým je tráva viac udupaná a tým pádom sa nám po tej ceste ide ľahšie,“ ozrejmil neuropsychológ.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Nerozhodnosť

Istá miera pochybnosti je pri skúšaní nových vecí úplne normálna. Nemôžeš však nechať pochybnosti, aby ťa odradili od tvojich plánov, ak to s nimi myslíš naozaj vážne. Na zmeny sa pripravuj postupne, nie nárazovo, tak aby mala tvoja psychika dostatok času zvyknúť si na ne. Dobré tiež nie sú extrémne zmeny, majú oveľa kratšiu trvácnosť.

„Zmena je proces, ktorý sa týka každého z nás a začína vtedy, keď neuvažujeme o zmene a pokračujeme štádium, kedy o zmene uvažovať začneme, ale máme ambivalentné (zmiešané) emócie. Na jednej strane túžime po zmene, ale na strane druhej si užívame aj stereotyp. Až po vlastnom porozumení a nájdení dôvodov môžeme prejsť do štádia prípravy a až po dôkladnej príprave sa vydať na akciu a následné udržiavanie zmeny, aby nedošlo k relapsu,“ upozorňuje Krause.

Zdroj: PsychologyToday

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech