Negatívna emócia motivuje lepšie než šťastie. Ľudia ňou poľahky dosahujú svoje ciele

Na spektre ľudských emócií by sa hnev umiestnil niekde v jeho negatívnej časti. Táto skutočnosť však snáď nikoho neprekvapí. Keď sú ľudia nahnevaní, kričia, rozbíjajú veci a je pre nich jednoduchšie ublížiť druhým. Do pozadia ustupuje aj schopnosť rozmýšľať a nahnevaný človek sa skôr spoľahne na svoj prvotný inštinkt.

Inými slovami, s hnevom si spájame samé zlé veci. Avšak, ako naznačuje štúdia uverejnená v odbornom magazíne Journal of Personality and Social Psychology, ľudská zúrivosť môže v skutočnosti priniesť pozitívne výsledky.

Podľa štúdie je totiž hnev silným motivátorom pre jednotlivcov, ktorí sa snažia dosiahnuť náročné ciele vo svojom živote. Vedúca autorka doktorka Heather Lenchová z texaskej A&M University, spochybňuje prevládajúcu predstavu, že šťastie je jediným ideálnym emocionálnym stavom.

„Názor, že pozitívne emócie sú ideálne pre duševné zdravie a pohodu, je dlhodobo prominentný v laických a psychologických popisoch emócií. Nový výskum však naznačuje, že kombinácia emócií, vrátane negatívnych emócií, ako je hnev, vedie k najlepším výsledkom,“ cituje Lenchovú portál American Psychological Association.

Každá emócia má zmysel

Vedúca autorka sa pritom odvoláva na tzv. funkcionalistickú teóriu emócií, v ktorej sa tvrdí, že pozitívne aj negatívne emócie slúžia na to, aby upozornili jednotlivcov na kľúčové situácie, ktoré si vyžadujú akcie. Inými slovami, každá emócia zastáva inú dôležitú funkciu. Napríklad, smútok môže naznačovať, že človek potrebuje vyhľadať pomoc alebo emocionálnu podporu.

Vedci v štúdii tvrdia, že túto teóriu podporuje aj výskum, ktorý zahŕňal viac ako 1 000 účastníkov v sérii experimentov, a taktiež skúmal údaje z prieskumov od viac ako 1 400 respondentov.

V každom experimente boli vyvolávané emocionálne reakcie, vrátane hnevu, šťastia, túžby alebo smútku. Vedci následne porovnávali výsledky ľudí pod vplyvom emócií s ľuďmi, ktorí boli v neutrálnom citovom stave v sérii úloh.

zdroj: Unsplash/Nikolay Hristov

Zistenia ukázali, že v rôznych experimentoch hnev výrazne zvýšil schopnosť jednotlivcov dosiahnuť svoje ciele v porovnaní s neutrálnym emocionálnym stavom. Toto zlepšenie sa prejavilo u skúmaných jednotlivcov napríklad zvýšeným skóre či kratším časom odozvy. V jednom experimente dokonca dobrovoľníci preukázali zvýšenú ochotu podvádzať, aby sa dosiahli lepšie výsledky.

Hnev má dokonca vplyv na vôľu ľudí zapájať sa do politického diania. Prieskumy uskutočnené počas prezidentských volieb v USA v rokoch 2016 a 2020 dokázali, že účastníci, ktorí uviedli, že by sa cítili nahnevane, ak by ich preferovaný kandidát prehral, mali štatisticky väčšiu šancu ísť voliť. Tieto zistenia dokazujú, že hnev zvyšuje úsilie o dosiahnutie požadovaného cieľa, čo často vedie k úspechom. 

Šťastie nie je optimálnou cestou

Lenchová zdôraznila, že pozitívne účinky hnevu na dosiahnutie cieľa boli obzvlášť evidentné v náročných situáciách. Na dosahovanie jednoduchších cieľov, ako napríklad výhry vo videohre, hnev nevyhnutne účinok nemal. Štúdia tiež naznačila, že emócie, ktoré sa bežne považujú za negatívne, vrátane hnevu, nudy alebo smútku, môžu byť v určitých situáciách prospešnými. 

„Dlho panovala predstava, že byť neustále pozitívny znamená dobre žiť, a o to by sme sa mali snažiť,“ povedala vedúca autorka štúdie, ktorú cituje portál The New York Times. „Ale existuje stále viac dôkazov, že je to vlastne život vyvážený pestrou zmesou emócií, ktorý sa z dlhodobého hľadiska javí byť uspokojivejší a pozitívnejší,“ dodala