Nerozhodujú kalórie ani makrá, upozorňujú vedci. Chudnutie spomalí aj zdravé jedlo, záleží na spôsobe spracovania

Chudnutie nezávisí len od množstva kalórií. Rozhodujúcu váhu má aj to, či preferuješ ultraspracované potraviny alebo si jedlo pripravuješ doma, z čerstvých surovín.

Tím vedcov z University College London navrhol experiment, ktorý porovnával ekvivalentné jedlá, napríklad domáce špagety bolognese s ultraspracovanými lasagnami. V oboch jedlách boli makronutrienty (bielkoviny, sacharidy a tuky) zastúpené v rovnakom pomere, avšak účinok na chudnutie sa výrazne líšil.

Rozdielne výsledky pri chudnutí

Najnovšia štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nature Medicine ponúkla jedinečný pohľad na to, ako môže stupeň spracovania potravín ovplyvňovať chudnutie, a to aj v prípade, že všetky jedlá spĺňajú výživové odporúčania.

Výskumníci z Veľkej Británie pozorovali 55 dospelých s nadváhou. Účastníkom zabezpečili všetku stravu, či už išlo o hlavné jedlá, alebo občerstvenie, a to v dvoch variantoch. Buď konzumovali výlučne ultraspracované potraviny, alebo minimálne spracované jedlá.

Rozdelenie prebehlo náhodne, pričom účastníci absolvovali oba varianty, každý v trvaní 8 týždňov. Počas celého experimentu sa mohli stravovať ad libitum, teda prakticky bez obmedzení. Na výber mali pokrmy až do energetickej hodnoty 4 000 kcal. Všetky jedlá spĺňali smernice britskej príručky Eatwell Guide, ktorá predstavuje oficiálne výživové odporúčania vlády Spojeného kráľovstva. Jediný rozdiel predstavoval stupeň spracovania potravín.

„Snažili sa zostaviť ‚zdravú‘ stravu z ultraspracovaných potravín tak, že vybrali tie, ktoré obsahovali odporúčané množstvo ovocia, zeleniny a vlákniny, a zároveň menej soli, cukru a nasýtených tukov.“ Cituje portál CNN Christophera Gardnera, profesora medicíny na Stanfordskej univerzite v Kalifornii.

Výsledky ukázali, že rovnaké výživové hodnoty neznamenajú rovnaký účinok na telo. Po ôsmich týždňoch na minimálne spracovanej strave stratili účastníci v priemere 2 % telesnej hmotnosti. Na ultraspracovanej strave sa váha znížila iba o polovicu, teda o 1 %. Ako zdôraznil výskumník Stuart Dicken, rozdiel sa prejavil napriek tomu, že účastníci neboli obmedzovaní v množstve porcií.

„Aj keď sa 2-percentný úbytok hmotnosti nemusí zdať výrazný, ide len o výsledok za osem týždňov, počas ktorých sa ľudia vôbec nesnažili vedome obmedzovať príjem jedla,“ uviedol Dicken. „Ak by sa tieto výsledky premietli do celého roka, očakávali by sme 13-percentné zníženie hmotnosti u mužov a 9-percentné u žien,“ dodal.

Nie všetky ultraspracované potraviny sú rovnaké

V spomínanej štúdii vedci sledovali nielen vplyv na stratu hmotnosti, ale aj na biochemické ukazovatele spojené s rizikom chronických ochorení. Účastníci, ktorí počas ôsmich týždňov konzumovali minimálne spracované potraviny, vykazovali nižšie hladiny triglyceridov. Prítomnosť týchto lipidov v krvi úzko súvisí s rizikom srdcovocievnych ochorení a cievnych mozgových príhod.

Viaceré štúdie systematicky upozorňovali na negatívne dôsledky pravidelnej konzumácie ultraspracovaných potravín. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) poukázala na alarmujúce súvislosti, ktoré priniesli výskumníci z Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny v spolupráci s Viedenskou univerzitou. Ich analýza odhalila, že vyššia konzumácia ultraspracovaných potravín súvisí s nárastom rizika viacerých chronických ochorení súčasne (tzv. kardiometabolickej multimorbidity), ako aj s vyšším výskytom rakoviny.

Ultraspracované potraviny často obsahujú technológmi vyvinuté zložky. Ide o modifikované škroby, hydrogenované oleje, emulgátory či umelé sladidlá, ktoré sa bežne v domácich kuchyniach nepoužívajú. Typickými zástupcami tejto skupiny sú priemyselne spracované sladké a slané snacky, sladené nápoje, mäsové výrobky, instantné polotovary, mrazené hotové jedlá či komerčne vyrábané raňajkové cereálie s pridaným cukrom.

Avšak nie všetky produkty spadajúce do tejto kategórie musia automaticky predstavovať zdravotné riziko. Napríklad chlieb z celozrnnej múky, ktorý sa technologicky radí medzi ultraspracované potraviny, môže mať priaznivý nutričný profil. Pokiaľ obsahuje vysoký podiel celých zŕn, dostatok vlákniny, vitamíny skupiny B a minimálne množstvo aditív, môže podporiť trávenie i celkové metabolické zdravie.

„Najlepšie, čo môžu ľudia urobiť, je držať sa čo najbližšie k výživovým odporúčaniam – znížiť celkový príjem kalórií, obmedziť soľ, cukor a nasýtené tuky a uprednostniť potraviny bohaté na vlákninu, ako sú ovocie, zelenina, strukoviny a orechy.“ Uviedla pre portál Ars Technica Rachel Batterham, hlavná autorka štúdie.

Zároveň dodala, že „ak si namiesto ultraspracovaných, balených potravín alebo hotových jedál zvolia menej spracované možnosti, čerstvé suroviny a domácu prípravu jedla od základov, pravdepodobne tým získajú ďalšie výhody – a to v oblasti telesnej hmotnosti, zloženia tela aj celkového zdravia.“

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing